Exodus (Biblia)

Exodus (iné názvy: Kniha Exodus, Druhá Mojžišova kniha, Druhá kniha Mojžišova[pozn 1]; z gr. εξοδος – hromadný odchod; skratka Ex alebo 2M), po hebrejsky Šmot (doslova Mená), je druhá kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a Starého zákona).

Názov knihy je odvodený od Mojžiša, ktorému je autorstvo spisu tradične prisudzované.

Kniha rozpráva o odchode židovského národa z Egypta a o putovaní po púšti do zasľúbenej zeme – do Kanaánu. Pozostáva z dvoch hlavných častí: historickej (od vyslobodenia z Egypta až po vrch Sinaj) a zákonodarnej (zmluva medzi Jahvem a Izraelom na Sinaji). Hlavnou postavou je Mojžiš a jeho starší brat Áron.

Možno tu nájsť mnohé predobrazy vyslobodenia a spásy, ktoré sa v Novej zmluve vyplnili v Ježišovi Kristovi.

Historicita knihy

Stará tradícia pripisovala autorstvo knihy Mojžišovi približne 1250 pred Kr. Tento pohľad stále zastávajú viacerí konzervatívni biblickí učenci, hoci pripúšťajú, že bola v neskoršej dobe ešte upravovaná.

Vedci zaoberajúci sa biblickou kritikou vytvorili niekoľko teórií, ktoré tvrdia, že kniha je dielom židovských učencov po babylonskom exile približne v 6. storočí pred Kr. Podľa týchto teórií je kniha pravdepodobne založená na starých, ústne tradovaných príbehoch, ktoré mohli siahať až do Mojžišovej doby. Knihu podľa nich tvorí viacero častí pochádzajúcich od niekoľkých autorov, ktoré ďalší redaktori spojili dohromady. Historicitu knihy považujú za veľmi slabú. Tento pohľad v biblickej vede prevažuje už niekoľko desaťročí, ale objavujú sa voči nemu aj námietky.[1]

Problematika je stále otvorená a vo výskume sa pokračuje.

Obsah

Kniha sa skladá z dvoch častí. Prvá z nich (kapitoly 1 – 18) hovorí o útlaku v egyptskom otroctve, vyslobodení z neho, putovanie púšťou až po vrch Sinaj. Druhá časť (kapitoly 19 – 40) hovorí o zmluve, ktorú Boh uzavrel s Izraelcami a o zákonoch, ktoré im boli odovzdané cez Mojžiša. Táto sinajská časť pokračuje celou knihou Levitikus a končí až v Numeri 10. kapitole.

Odchod z Egypta (1-18)

Izraeliti sa v Egypte rozrástli na asi polmiliónový národ. Ich sociálne a ekonomické postavenie však bolo veľmi zlé, boli otrokmi. Keďže sa ich počet neustále zvyšoval, faraón nariadil, aby pôrodné babice zabili každého židovského chlapca už pri pôrode. Keď sa narodil Mojžiš, rodičia ho niekoľko mesiacov ukrývali. Keď už ho nemohli dlhšie ukrývať, položili ho do prúteného košíka natretého smolou a na tejto provizórnej loďke ho nechali plávať po Níle.

Mojžiša našla faraónova dcéra, adoptovala ho a vychovala na faraónovom dvore. Neskôr sa dozvedel, že tiež patrí k Izraelitom. Od Jahveho dostal poverenie vyviesť Izraelitov z Egypta a doviesť ich do Kanaánu.

Mojžiš predstúpil pred faraóna s požiadavkou, aby prepustil Židov na slobodu. Faraón namiesto toho židom pridal ďalšie práce. Mojžiš predpovedal desať trestov pre Egypt (desať rán egyptských), ktoré sa vyplnili – voda v Níle sa premenila na krv, padali z neba žaby, prišli kobylky v nevídanom množstve a podobne. Nakoniec v Egypte zomrelo všetko prvorodené medzi ľuďmi i medzi dobytkom.[2] Ale z Izraelitov nezomrel nikto, ale v ten večer slávili pesachovú večeru. Po tejto rane faraón dovolil Izraelitom odísť. Následne si to rozmyslel a začal ich prenasledovať s celou svojou armádou. Hospodin odpovedal na Mojžišovu modlitbu a silným východným vetrom rozdelil pred Izraelcami more. Keď cezeň prešli, vody sa vrátili a celá egyptská armáda v nich zahynula.[3] Cestou k vrchu Sinaj po púšti im Boh zázračne dal mannu, prepelice a vodu.

Putovanie po púšti, Desatoro (19-40)

Izraeliti sa zaviazali, že budú ľudom Hospodinovým. Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde prijal desatoro prikázaní, tzv. Knihu zmluvy a nariadenia ohľadom stavby svätostánku.

Za Mojžišovej neprítomnosti Izraelci upadli do modlárstva – urobili si zlaté teľa. Mojžiš ho po svojom návrate zničil a vyprosil pre Izraelcov prikrytie ich nevery. Exodus končí vybudovaním svätostánku.

Teológia

Kniha obsahuje viacero momentov, ktoré boli dôležité pre Izraelcov, ale ktoré sa neskôr ukázali byť zároveň predobrazmi spásy pre celé ľudstvo. Najprv to je Pesach – pamiatka na Boží zásah voči Egypťanom a zároveň omilostenie Izraelcov. Počas neho bol zabitý bezchybný baránok a jeho krvou potreté okraje dverí. Podľa Božieho sľubu tak smrť obišla prvorodených z Izraelcov. Nasledovná slávnostná večera postojačky a s horkými bylinami pripomínala bolesti otroctva i náhlivé vyslobodenie z Egypta. Nová zmluva interpretuje tieto udalosti cez Poslednú večeru, keď Boh dal ľudstvu dokonalého Baránka a Jeho krv chráni pred trestom za hriechy – pred smrťou. Prechod cez Červené more je v Novej zmluve chápaný ako pokrstenie veriacich.

Zmluva na Sinaji je nerovnocenná – ide skôr o „mandát“, než dohovor dvoch rovnocenných partnerov. Tu sú Izraelci vyzvaní, aby boli Hospodinovým ľudom, ako to bolo už prv oznámené patriarchom. Nová zmluva (ale aj viaceré pasáže v Starej zmluve-prorokoch) považuje zmluvu zo Sinaja za „starú“ (preto sa niekedy prvá časť Biblie nazýva „stará zmluva“) a prekonanú. Sinajská zmluva obsahuje aj množstvo príkazov týkajúcich sa každodenného života, ktoré boli Izraelci povinní dodržiavať.

Poznámky

  1. V slovenskom rímskokatolíckom vydaní je používaný názov Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova) a v ekumenickom vydaní názov Exodus - Druhá Mojžišova kniha. V slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov Druhá kniha Mojžišova - Exodus.

Referencie

  1. ZENGER, Erich: Einleitung in das Alte Testament. Verlag W. Kohlhammer 2006
  2. Veda vysvetľuje egyptské rany
  3. Vedci simulovali zázračný prechod cez more

Literatúra

  • DOUGLAS, J.D., ed. Nový biblický slovník. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.
  • Exodus [Kniha]. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 375 – 376.
  • TIŇO, Jozef, ed. Exodus. Trnava : Dobrá kniha, 2013. 948 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 3.) ISBN 978-80-7141-766-8.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Exodus

Exodus (z lat. exodus < gr. εξοδος - exodos = východ) môže byť:

všeobecne: hromadný odchod (najmä ľudí z vlasti), pozri napr. emigrácia

jedna z kníh Biblie, synonymum: Druhá kniha Mojžišova, pozri Exodus (Biblia)

odchod Židov z egyptského otroctva, pozri Exodus z Egypta

posledná časť v antickej tragédii, slávnostný odchod hercov zo scény

v hudbe:

album skupiny Bob Marley & the Wailers z roku 1977, pozri Exodus (Bob Marley & the Wailers)

album skupiny EXO z roku 2015, pozri Exodus (EXO)

thrashmetalová hudobná skupina, pozri Exodus (hudobná skupina)

Hur (Mojžiš)

Hur bol blízky spoločník Mojžiša počas 40-ročného putovania Izraelitov po púšti z egyptského zajatia do Palestíny. Žil v 15. alebo 13. storočí pred Kr. Biblia ho priamo spomína dva razy, zakaždým ako jedného z vodcov Izraelitov: podľa knihy Exodus počas bitky Izraelitov s Amalekitmi držal Hur spoločne s Mojžišovým bratom Áronom Mojžišove ruky, každý z jednej strany, aby mohli Izraeliti takto s Božou pomocou Amalekitov poraziť. Ďalej podľa knihy Exodus ustanovil Mojžiš po svojom odchode na horu Sinaj za svojich zástupcov svojho brata Árona a Hura. V jeho neprítomnosti mali dočasne dozerať na Izraelitov a súdiť ich vzájomné spory.

Židovský historik Jozef Flavius tvrdí, že Hur bol Mojžišovým a Áronovým švagrom. Mal za manželku ich sestru prorokyňu Máriu (Mirjam). Keď sa postavil proti uctievaniu zlatého teľaťa, vzbúrení Izraeliti ho zabili.

Teórie vzniku Pentateuchu

Teórie vzniku Pentateuchu sa zaoberajú otázkou, ako vznikol Pentateuch (teda Tóra) ako veľmi komplexný a zložitý literárny celok. Po spochybnení Mojžišovho autorstva Pentateuchu v dobe osvietenstva sa objavilo niekoľko teórií o jeho vzniku. Tieto teórie sa opierali najmä o štúdium knihy Genezis, ktorá vykazuje najväčšie množstvo štylistických zvláštností, ale neskôr boli vztiahnuté na celý Pentateuch. Spoločným menovateľom vedcov s liberálnym pohľadom je myšlienka, že jednotlivé príbehy boli ústne tradované po stáročia a len postupne spisované a zlúčené do jediného celku niekedy v Ezdrášovom období. Z teórií vyplýva, že historicita súčasného textu nie je veľmi veľká. Tieto teórie sú v súčasnosti najviac preferované, ale sú často upravované a vytýka sa im najmä ich komplikovanosť a nedostatok dôkazov.

Konzervatívni vedci sa prikláňajú k podstatne skoršiemu a jednotnejšiemu datovaniu vzniku Pentateuchu. Výnimočnou v ich "tábore" je Wisemanova teória tabuliek, ktorá tvrdí, že knihu Genezis zostavil Mojžiš zo starých písomných dokumentov pochádzajúcich priamo od patriarchov, ale zvyšné knihy Pentateuchu písal z vlastnej skúsenosti. Táto teória vzbudila určitú pozornosť, ale nie je všeobecne prijímaná.

Výskum na tomto poli stále pokračuje, využívajú sa najnovšie poznatky lingvistiky, archeológie, etnológie a porovnávanie s inými starovekými textami.

Zoznam literárnych článkov/E

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 222 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.