Encyklopédia Slovenska

Encyklopédia Slovenska je vlastivedná encyklopédia v šiestich zväzkoch zameraná na témy súvisiace so Slovenskom. Vychádzala v rokoch 1977 – 1982 vo vydavateľstve Veda Slovenskej akadémie vied. Je to „najúplnejší a najvšestrannejší prameň poznatkov o Slovensku“[1], avšak „napriek tomu, že je odrazom ideologicky poznačenej doby, je dodnes neprekonaným prameňom základných informácií o Slovensku, jeho prírode, kultúre a dejinách i dôstojným reprezentantom slovenskej národnej vedy i kultúry“[2]. Obsahuje vyše 20 000 hesiel a vyše 7 000 ilustrácií. Výkonným redaktorom bol Jozef Veľký a od roku 1979 Jozef Vladár.

Náklad každého dielu bol 60 000 kusov, 2. vyd. I. dielu 12 000 kusov.

číslo
zväzku
heslá počet strán počet ilustrácií počet tabuliek počet strán
farebných príloh
rok vydania
I. A – D 624 1 032 128 096 1977
II. E – J 536 0 980 087 048 1978
III. K – M 656 1 471 070 048 1979
IV. N – Q 600 1 083 095 096 1980
V. R – Š 792 1 435 118 176 1981
VI. T – Ž, Doplnky 776 1 261 108 076 1982

Zdroje

  1. Veda, vydavateľstvo SAV. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T-Ž. Bratislava : Veda, 1982. 776 s. S. 262.
  2. Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 105.

Bibliografický odkaz

  • Encyklopédia Slovenska I A-D. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1977. 624 s.
  • Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 536 s.
  • Encyklopédia Slovenska III K-M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
  • Encyklopédia Slovenska IV N-Q. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1980. 600 s.
  • Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. 792 s.
  • Encyklopédia Slovenska VI T-Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 776 s.
  • Encyklopédia Slovenska I A-D. 2. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 1985. 624 s.
Andezit

Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit.

Predterciérne andezity sú označované ako paleoandezit, predtým tiež porfyrit.

Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836.

Baníkov

Baníkov (poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Jeho vrchol dosahuje výšku 2 178 m n. m. Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia.

Docent

Docent (z lat. docens – „vyučujúci“, teda z particípia od docere – „učiť, vyučovať“; skratka doc.) je vedecko-pedagogická alebo umelecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského pedagóga a zároveň označenie nositeľa takejto hodnosti. Hodnosť (alebo činnosť) docenta sa označuje tiež ako docentúra. Na Slovensku je podmienkou jej získania úspešné absolvovanie habilitačného pokračovania v príslušnom odbore, t. j. habilitácia. Titul docenta priznáva rektor.

V Česko-Slovensku až do vyhlásenia zákona č. 58/1950 Zb. zo dňa 18. mája 1950 o vysokých školách 3. júna 1950 platilo rozlišovanie medzi vedecko-pedagogickými hodnosťami súkromný docent (staršie privátny docent) a honorovaný docent, zdedené z rakúsko-uhorskej zákonnej úpravy. Súkromný docent bol vysokoškolský pedagóg, ktorý habilitáciou získal od profesorského zboru príslušnej fakulty právo verejne prednášať na vysokej škole (venia docenti) v odbore, pre ktorý bol habilitovaný, ale s vysokou školou nemal zamestnanecký pomer (tzn. bol externým prednášajúcim). Za svoju prácu na škole mu neprislúchal riadny plat, no dostával kolegiálne taxy od svojich poslucháčov. Hodnosť honorovaného docenta udeľoval profesorský zbor danej fakulty bez habilitácie. Bol zamestnancom fakulty a spravidla viedol špecifické prednášky a praktické cvičenia, ktoré nezabezpečovali profesori fakulty. Zákonom č. 58/1950 Zb. boli obe hodnosti zlúčené a docentúru udeľoval minister školstva.

Jednotné roľnícke družstvo

Jednotné roľnícke družstvo, skr. JRD, bol druh poľnohospodárskeho družstva v Česko-Slovensku v rokoch 1949 – 1990 (t. j. počas vlády KSČ). JRD boli zodpovedné za väčšinu poľnohospodárskej výroby Česko-Slovenska.

Meštianska škola

Meštianska škola (od roku 1919 aj občianska škola; hovorovo: meštianka, polgárka; nem. Bürgerschule, maď. polgári iskola) bol v minulosti (18. - 20. stor.) názov typu všeobecnovzdelávacej školy (pôvodne pre mestské deti) v Škandinávii, nemecky hovoriacich krajinách, rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) a nástupníckych štátoch rakúskej monarchie. Bola koncipovaná buď ako alternatíva k základnej škole určenej pre široké masy (ľudovej školy) alebo ako pokračovanie takejto základnej školy. V Uhorsku bola určená pre 10 - 13-ročné (pôvodne sčasti 10-15-ročné) deti, v Česko-Slovensku pre 11-13-(ojedinele aj 14-) ročné deti.

Mladé letá (vydavateľstvo)

Mladé letá (1953-1956 Slovenské nakladateľstvo detskej knihy) bolo (do 80. rokov jediné) slovenské špecializované vydavateľstvo kníh pre deti a mládež. V roku 2003 boli spojené so Slovenským pedagogickým nakladateľstvom do spoločnosti Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, spol. s r.o.V roku 1953 bolo vyčlenením z vydavateľstva SÚV ČSM vytvorené samostatné vydavateľstvo detskej literatúry pod názvom Slovenské nakladateľstvo detskej knihy, ktoré bolo v roku 1956 premenované na Mladé letá.

Mladé letá vydávali okrem iného edície pre najmenších (Omaľovačky, Vystrihovačky a pod.) , pre mládež od 9 rokov resp. 11 rokov (Zlatý kľúčik, Z rozprávky do rozprávky, Delfín, Stopy, Predávne príbehy a pod.), abonentskú edíciu Klub mladých čitateľov, teoretickú edíciu Otázky detskej literatúry a časopis Slniečko. Spolu s pražským vydavateľstvom detskej literatúry Albatros Mladé letá vydávali mesačník Zlatý máj.

Od roku 1965 vydavateľstvo každoročne udeľovalo viacero cien za detskú literatúru.

Náboženská spoločnosť

Náboženská spoločnosť je spoločenstvo ľudí, ktorí sa hlásia k spoločnému náboženstvu resp. náboženská organizácia zabezpečujúca a realizujúca verejný výkon kultu. V užšom zmysle (pozri nižšie) je to takáto organizácia iná než tradičná recipovaná cirkev.

Ochotnícke divadlo

Ochotnícke divadlo alebo amatérske divadlo je divadlo prevádzkované amatérskymi divadelnými pracovníkmi z ochoty, dobrej vôle a záľuby, spravidla bez nároku na odmenu.

Okres (Slovensko)

Okres je druhá najmenšia administratívna jednotka Slovenska.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚSR) je úrad, ktorého hlavnou úlohou je ochrana pamiatkového fondu Slovenskej republiky. PÚSR sídli v Bratislave, ale má celoštátnu pôsobnosť, spadá pod neho 8 krajských pamiatkových úradov so sídlom v krajských mestách. Generálnou riaditeľkou je Katarína Kosová. Pamiatkový úrad SR bol zapojený do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana.

Park

Park alebo (najmä ak obsahuje veľa stromov) sad(y) je väčší (čiastočne alebo úplne) umelo vytvorený otvorený priestor, ktorý slúži najmä na prechádzky a krátkodobé zotavenie, ale niekedy má (aj) hygienickú, estetickú, kultúrnu, vzdelávaciu a pod. funkciu. Obyčajne je to plocha s trávou a chodníkmi, často aj s drevinami, niekedy s aj kvetmi, lúkami, jazierkami a/alebo architektonickými prvkami. Hlavné typy parkov sú väčšie záhrady (najmä pri zámkoch) v krajinárskom štýle a ľudové (najmä mestské) parky. Hranica medzi parkom a záhradou nie je striktne určená. Podrobnosti definície pozri nižšie.

Pedagogická encyklopédia Slovenska

Pedagogická encyklopédia Slovenska je dvojzväzková slovenská odborová encyklopédia z oblasti pedagogiky a výchovy. Vyšla v rokoch 1984-1985 vo vydavateľstve Veda.

Filit o nej napísal: „[je to] encyklopédia zahrňujúca poznatky o výchove na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť. Bola určená učiteľom, vychovávateľom, kultúrno-osvetovým pracovníkom a ďalším pracovníkom, ktorí sa prakticky profesionálne a každodenne zaoberajú výchovou alebo sa na učiteľské, výchovné povolanie pripravujú.“Redakčná uzávierka 1. dielu bola 31. marca 1981, vyšiel v náklade 25 000 kusov; uzávierka 2. dielu bola k 31. marcu 1984, vyšiel v náklade 30 000 kusov.

Pedagóg

Pedagóg (z lat. paedagogus < starogr. παιδαγωγός paidagógos – vychovávateľ, opatrovník detí) môže byť:

odborník v pedagogike, pozri pod pedagogika

učiteľ, vychovávateľ (obyčajne z povolania), pozri učiteľ, vychovávateľ (pedagogika)

všeobecne a v bežnej reči: osoba, ktorá sa zaoberá výchovnou, vyučovacou a vzdelávacou prácou v škole či inej výchovno-vzdelávacej inštitúcii, pozri napr. pedagogický zamestanec

pedagogický pracovník v zmysle súčasného českého práva (zákon 563/2004 Sb.), t.j. podľa súčasného slovenského práva (zákon 317/2009 Z.z.) pedagogický zamestanec, odborný zamestnanec (okrem logopéda a liečebného pedagóga), vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec, pozri pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec, vedúci pedagogický zamestnanec, vedúci odborný zamestnanec

časopis vydávaný v rokoch 1948 – 1950, pozri Pedagóg (časopis)

Uhorsko

Uhorsko (lat. Hungaria/Vngaria, nem. Ungarn/Hungarn, maď. Magyarország, chorv. a srb. Ugarska, rum. Ungaria) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj Uhorské kniežatstvo. Od roku 1000/1001 do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj Uhorské kráľovstvo (lat. Regnum Hungariae/Vngarie, nem. Königreich Hungarn resp. v posledných desaťročiach Königreich Ungarn, maď. Magyar Királyság, chorv. a srb. Kraljevina Ugarska, rum. Regatul Ungariei). Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve.

Od roku 1526 do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie, preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 - 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 - 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 - 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou.

Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku 1787 tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 - 1790 a 1849 - 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 - 1849 a 1860 - 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska".

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“

Valašská kolonizácia

Valašská kolonizácia alebo valaská kolonizácia je v literatúre používaný nesprávny termín, ktorým sa označuje doosídľovanie Slovenska na základe valašského práva v 14. – 17. storočí.

Zámok (stavba)

Zámok je buď väčšia starostlivo architektonicky riešená stavba, ktorá bola kedysi šľachtickým alebo panovníckym sídlom, alebo podľa inej definície synonymum slova hrad na Slovensku v novovekých kontextoch. Presnejšie definície sa rôznia - pozri nižšie.

České krajiny

České krajiny (iné názvy: České zeme/české zeme [pozri pozn. 2 nižšie], české kraje; staršie zriedkavo: českomoravské krajiny/zeme, zamoravské krajiny/zeme) môže byť (ako voľné označenie):

historické územie zodpovedajúce (zhruba) územiu dnešnej Českej republiky, t. j. Čechy (vrátane Chebska), Morava a české Sliezsko, synonymá: Česko, Čechy v širšom zmysle, pozri Dejiny Česka

len pre obdobie do roku 1918:

Čechy (vrátane Chebska) a Morava, pozri Čechy, Morava, Chebsko

krajiny Českej koruny (t. j. istý čas vrátane Sliezska, Lužice, Brandeburska atď.)

Ľudová škola

Ľudová škola (v niektorých kontextoch aj národná škola, v rokoch 1918-1948 pre Česko aj obecná škola) je jeden z (väčšinou už len bývalých) názvov všeobecnovzdelávacej elementárnej (čiže základnej) školy v nemecky hovoriacich krajinách a rakúskej monarchii (vrátane Uhorska) resp. jej nástupníckych štátoch. Pôvodne sa ľudovou školou myslela všeobecnovzdelávacia elementárna (čiže základná) škola určená výslovne pre všetko obyvateľstvo a spravidla vyučujúca v materinskom jazyku.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.