Encyklopédia

Encyklopédia (iné názvy: encyklopedický slovník, náučný slovník, lexikón, niekedy skrátene slovník) je dielo, ktoré možno definovať nasledovne:

  • odborné dielo, ktoré sprostredkúva formou výkladového slovníka dosiahnuté poznatky ľudstva (všeobecné encyklopédie), alebo poznatky z niektorého vedného odboru (špeciálne encyklopédie), a to buď v abecednom, alebo v systematickom poradí.[1]; alebo
  • sumarizujúca publikácia, ktorá formou prehľadne usporiadaných hesiel sprístupňuje základný fond poznatkov zo všetkých alebo len niektorých oblastí ľudského poznania a praktickej činnosti; heslá môžu byť spracované abecedne alebo systematicky [2]; alebo
  • súborné spracovanie jedného (encyklopédia špeciálna, odborná) alebo všetkých odborov vedy, techniky a kultúry (encyklopédia všeobecná), a to buď v abecedne radených heslách, alebo v statiach usporiadaných podľa určitého systému.[3]; alebo
  • dielo odbornej literatúry zahŕňajúce v abecednom usporiadaní základné poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov s cieľom poskytnúť čo najširšiemu okruhu používateľov zrozumiteľný výklad princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi.[4]; alebo
  • príručková publikácia [reference work], ktorá obsahuje informácie o všetkých odvetviach poznania, alebo ktoré sa obsiahlo zaoberá určitým odvetvím poznania. [5]; alebo
  • súhrnné spracovanie jedného alebo všetkých vedných odborov, obyčajne v abecednom usporiadaní [6]; alebo
  • náučná alebo populárno-náučná informačná publikácia, obsahujúca najzákladnejšiu informáciu o všetkých (univerzálne encycklopédie) alebo jednotlivých (odborové encyklopédie) oblastiach poznania alebo praktickej činnosti. [7], alebo
  • štruktúrovaná, čo najobsiahlejšia reprezentácia ľudských vedomostí [8]

Ako vidno, definície encyklopédie sa v detailoch rozchádzajú; konkrétne definícia encyklopédie môže a nemusí klásť dôraz na jej:

  • slovníkovú formu a/alebo
  • abecedné zoradenie hesiel a/alebo
  • prehľadné usporidanie hesiel a/alebo
  • zameranosť na vedecké témy a/alebo
  • odborný charakter a/alebo
  • poskytovanie základných (a prípadne aj zrozumiteľných) informácií a/alebo
  • ľahkosť vyhľadávania (t.j. príručný charakter) a/alebo
  • prezentovanie (aj) súvislostí medzi heslami a/alebo
  • snahu o obsiahlosť.

Autor príspevkov do encyklopédie sa označuje tiež ako encyklopedista.[9][10][11]

Brockhaus Lexikon
Brockhaus Konversations-Lexikon, 1902

Etymológia

Termín encyklopédia pôvodne pochádza z gréckeho ἐγκύκλιος παιδεία (egkyklios paideia) - kruh vzdelania - ktorým sa v antike, respektíve v klasickom gréckom kultúrnom okruhu označoval súhrn teoretických vied a znalostí, ktoré boli predmetom štúdia. V rímskom (latinskom) kultúrnom okruhu sa pre súhrn znalostí používal názov sedem slobodných umení.

Ako názov alebo žáner literárneho diela sa termín encyklopédia začal používať až od 16. storočia.

Druhy encyklopédií

Delenie 1:

  • všeobecná encyklopédia (univerzálna encyklopédia) - encyklopédia zameraná na všetky odbory
  • špecializovaná encyklopédia (odborová encyklopédia, monotematická encyklopédia) - encyklopédia zameraná len na jednu oblasť

Medzi všeobecné encyklopédie patrí ako špeciálny typ aj tzv. národná encyklopédia (vlastivedná encyklopédia), ktorá pri spracovaní univerzálnej tematiky silne akcentuje teritoriálno-etnický princíp (príkladom je Encyklopédia Slovenska).

Delenie 2 (podľa zoradenia hesiel):

  • abecedná encyklopédia - t.j. encyklopédia s abecedne (čiže slovníkovo) zoradenými heslami
  • dielo encyklopedického charakteru (systematická encyklopédia) - t.j. encyklopédia so systémovo (t.j. podľa odvetví alebo podľa činnosti) zoradenými heslami

Delenie 3 [7]:

  • veľká encyklopédia - niekoľko desiatok zväzkov
  • malá encyklopédia - 10 až 12 zväzkov (ale ako malá encyklopédia sa často označuje aj jednozväzková encyklopédia)
  • krátka encyklopédia - 4 až 6 zväzkov
  • encyklopedický slovník - 1 až 3 zväzky

Delenie 4:

  • jednozväzková encyklopédia
  • viaczväzková encyklopédia

Štruktúra encyklopédie [12]

Základnou informačnou jednotkou encyklopédie je encyklopedické heslo, čiže komplex logicky usporiadaných informácií vyjadrujúci určité, typom encyklopédie a významom pojmu limitované, množstvo poznatkov o istej objektívnej skutočnosti, získaných analyticko–syntetickou metódou a vyjadrených lexikografickým štýlom. Heslo sa obyčajne skladá z polotučne tlačeného záhlavia, z definície a z výkladu. Heslá sú obyčajne formálne aj obsahovo rovnako stavané a spravidla sú od zvyšného textu oddelené graficky. Pri tvorbe hesla sa dodržiava logické poradie aspektov, z ktorých sa vykladá heslo.

Tzv. odkazové heslo je špeciálny druh hesla - nevykladá pojem, ale len odkazom upozorňuje na heslo, v ktorom sa informácia nachádza.

Text encyklopédie sa píše tzv. encyklopedickým štýlom. Cieľom je poskytnúť na minimálnom priestore čo najviac informácií, preto je encyklopedický štýl maximálne stručný, vecný a výrazovo jednoduchý a zároveň podáva informácie presne. Mnohé encyklopédie obsahujú aj tabuľky, grafy, štatistiky a ilustrácie.

Encyklopédia by mala byť informačne ucelená, čiže jednak by mali byť obsahovo previazané jednotlivé heslá v rámci jedného odboru, a jednak by mali byť previazané všetky heslá encyklopédie tak, aby encyklopédia tvorila uzavretý informačný okruh. To znamená, že každý pojem na ktoromkoľvek mieste textu encyklopédie by mal mať svoje samostatné heslo (alebo by mal byť uvedený ako synonymum alebo pojem vysvetlený v inom hesle).

Funkcie

Encyklopédia má tri základné funkcie - informačnú, popularizačnú a vzdelávaciu.

Dejiny encyklopédie

Dejiny encyklopédie vo svete

Pozri [3]

Dejiny česko-slovenských česky písaných encyklopédií

Pozri [4] a [5]

Dejiny slovenskej encyklopédie

Pozri [6]

Najvýznamnejšie väčšie všeobecné encyklopédie

Rôzne jazyky

  • Wikipedia - internetová encyklopédia, viac ako 200 jazykových verzií, voľne prístupná
  • Microsoft Encarta - internetová encyklopédia prístupná do začiatku 21. storočia za poplatok

Čínština od 14. storočia

  • Wen sien tchung kchao (348 zväzkov, 1317)
  • Jung-le ta-tien (11095 zväzkov, dokončená 1408)
  • Ku-ťin tchu-šu ťi-čcheng (5020 zväzkov, 1726)
  • Čung-kuo tcha paj-kche čchüan-šu čchu-pan-še (Veľká čínska encyklopédia) (74 zväzkov, 1980-1993)

Angličtina

  • Cyclopaedia (45 zväzkov, 1802 - 1820)
  • New International Encyclopedia (25 zväzkov, okolo 1928)
  • Academic American Encyclopedia (= Grolier Academic Encyclopedia, Grolier International Encyclopedia, Lexicon Universal Encyclopedia, Macmillan Family Encyclopedia, Barnes & Noble New American Encyclopedia, Global International Encyclopedia) (21 zväzkov, 1980)
  • Encyclopedia Americana (30 zväzkov, 1981)
  • Collier's Encyclopedia (24 zväzkov, 1981, neskôr integrované do Microsoft Encyrta)
  • Chambers's Encyclopaedia (15 zväzkov, 1973)
  • World Book Encyclopaedia (22 zväzkov, 1998, aj online)
  • Encyclopaedia Britannica - (31 zväzkov plus pravidelné dodatky, 1985; od roku 2012 už existuje len internetová verzia)
  • Compton's (26 zväzkov, 2009)

Nemčina

  • Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste (64 zväzkov, 1732-1754)
  • Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste (167 zväzkov, 1818-1889)
  • (Pierers) Universal-Lexikon der Gegenwart und Vergangenheit (26 zväzkov, 1824 - 1836)
  • Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände (tzv. Ur-Meyers) (52 zväzkov, 1839-1855) - skrátené verzie neskôr vyšli pod názvom Meyers Konversations-Lexikon
  • Meyers Enzyklopädisches Lexikon (25+7 zväzkov, 1971-1981, NSR) resp. aktuálne vydanie pod názvom Meyers Großes Taschenlexikon (24 zväzkov)
  • Meyers Neues Lexikon (18 zväzkov, 1971-1978, NDR)
  • Brockhaus (30 zväzkov, 2005-2006, v súčasnosti už len online encyklopédia za poplatok)
  • Bertelsmann Lexikothek (26 zväzkov, 1983)

Francúzština

Španielčina

  • Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano (28 zväzkov,1887 - 1910 )
  • Enciclopedia universal ilustrada europeo-americana (tzv. Enciclopedia Espasa) (118 zväzkov, 1908-2003; nové vydanie v roku 2003 malo 90 zväzkov) - najväčšia súčasná tlačená encyklopédia na svete
  • Gran Enciclopedia Rialp (25 zväzkov, 1991)
  • Enciclopedia universal Larousse
  • Grandiccionario enciclopédico Salvat universal (20 zväzkov, 1970 - 1974)
  • Gran enciclopedia planeta (20 zväzkov, 2004)

Portugalčina

  • Grande Enciclopédia Portuguesa e Brasileira (70 zväzkov, 1936 - dodnes)
  • Enciclopédia Verbo Edição Século XXI (29 zväzkov, od roku 1998)

Taliančina

  • Enciclopedia italiana di scienze, lettere ed arti (38 zväzkov, 1929-1939)
  • Grande dizionario enciclopedico Utet (22 zväzkov, 1967-1979)

Ruština

  • Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Efrona (86 zväzkov, 1890–1906)
  • Boľšaja sovetskaja enciklopedija (65 zväzkov, 1926 - 1947 (posledné vydanie malo len 30 zväzkov))
  • Boľšaja rossijskaja enciklopedija (plánovaných 30 zväzkov, vychádza od roku 2004)

Poľština

  • S.Orgelbranda Encyklopedia Powszechna (28 zväzkov, 1859-1868)
  • Wielka encyklopedia powszechna PWN (13 zväzkov, 1962-1969 + 1970)
  • Wielka encyklopedia PWN (30 zväzkov, 2001-2005)
  • Popularna Encyklopedia Powszechna (12 zväzkov, od roku 1999)

Maďarčina

  • A Pallas nagy lexikona (18 zväzkov, 1893-1897)
  • Tolnai világlexikona (20 zväzkov, 1926-1930)
  • Révai nagy lexikona (21 zväzkov, 1911 -1931)
  • Uj Idők lexikona (24 zväzkov, 1936-1942)
  • Magyar nagylexikon (19 zväzkov, 1993-2004)

Čeština

  • Slovník naučný (Riegerov) (12 zväzkov, 1860-1874, písali aj slovenskí autori)
  • Ottův slovník naučný (28 zväzkov, 1888- 1908; písali aj slovenskí autori) a Ottův slovník naučný nové doby
  • Masarykův slovník naučný (7 zväzkov, 1925-1933, písali aj slovenskí autori)
  • Komenského slovník naučný (10 zväzkov, 1937-1938, písali aj slovenskí autori)
  • Příruční slovník naučný (4 zväzky, 1962-1967, písali aj slovenskí autori)
  • Malá československá encyklopedie (6 zväzkov, 1984-1987, písali aj slovenskí autori)
  • Všeobecná encyklopedie Diderot (8 zväzkov, 1999)
  • Všeobecná encyklopedie UNIVERSUM (10 zväzkov, 1999-2001)

Slovenčina

Slovenské encyklopédie

Referencie

  1. Encyklopédia. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 92-93.
  2. Nováková et al.: Využívanie informačných zdrojov, 1998
  3. encyklopedie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 315.; podobná definícia je napr. v dielach:
    • Encyklopédia Slovenska: náučný slovník; súborne spracúva buď všetky vedné odbory (encyklopédia všeobecná), alebo len niektoré z nich (encyklopédia špeciálna) v abecednom alebo systematickom usporiadaní.
    • Encyclopédie Larousse online: Dielo, v ktorom sa metodicky alebo abecedne prezentuje súbor univerzálnych vedomostí (všeobecná encyklopédia) alebo špecifických vedomostí oblasti poznania (špecializovaná encyklopédia).
    • Slovník slovenského jazyka: náučné dielo obsahujúce systematicky, abecedne alebo tematicky usporiadaný prehľad jednotlivých alebo všetkých vedných odborov,
    • Informační věda a knihovnictví - výkladový slovník: [1]
  4. encyklopédia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 101-105.
  5. encyclopedia in: Encyclopaedia Britannica online
  6. Slovník cudzích slov (akademický), 2005; podobná definícia je v dielach:
    • KSSJ: náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 alebo zo všetkých odborov
    • Veľký slovník cudzích slov: vedecké dielo zahrnujúce poznatky jedného, príp. mnohých odborov (táto definícia je ale defektívna, lebo pod ňu pri doslovnom chápaní spadá takmer ľubovoľné vedecké dielo)
  7. a b enciklopedija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie
  8. http://www.informationskompetenz.de/glossar/?term=401
  9. „encyklopedisti“, Encyclopaedia Beliana, 4. Eh – Gala, Bratislava: Veda, 2005, str. 105, ISBN 8022408476
  10. Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „encyklopedista“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 311-312, ISBN 9788089123070. „3. kto sa zúčastňuje na príprave a zostavení encyklopédie“
  11. Petráčková, Věra; Kraus, Jiří, edi. (2005), „encyklopedista“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. dopln. a uprav. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=encyklopedista&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
  12. [2]

Externé odkazy

Ekliptika

Ekliptika (z gréc.) je kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou. Počas roka sa po nej zdanlivo pohybuje Slnko. Rotačná os Zeme s ňou zviera uhol 66°33', s rovinou rovníka uhol 23°27'. Ekliptika pretína svetový rovník v bodoch rovnodennosti.

Encyclopaedia Beliana

Encyclopaedia Beliana (podtitul: slovenská všeobecná encyklopédia (v dvanástich zväzkoch)) je veľká slovenská všeobecná encyklopédia, pomenovaná podľa Mateja Bela, ktorá vychádza vo vydavateľstve Veda od roku 1999. Dielo zostavuje a redakčne spracováva kolektív Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vedúcou odbornej redakcie a vedúcou projektu je Anna Prociková, predsedom redakčnej rady Štefan Luby.

Na tvorbe diela sa podieľajú stovky externých autorov textov, konzultantov a oponentov. Na grafickom obsahu (ilustrácie, fotografie a mapy) spolupracujú desiatky externých autorov a konzultantov.

Jednotlivé zväzky vychádzajú s odstupom dva roky, čo je pomalšie oproti pôvodnému plánu, ktorý počítal s vyjdením celej encyklopédie za 10 rokov. Celá encyklopédia bude podľa plánov mať približne 150 000 hesiel a pôvodne sa predpokladalo vydanie 12 zväzkov, no dnes sa hovorí skôr o 14-15. Po vydaní celej encyklopédie budú nasledovať dodatky.

Doteraz (2017) vyšlo 8 zväzkov.

Encyklopédia Slovenska

Encyklopédia Slovenska je vlastivedná encyklopédia v šiestich zväzkoch zameraná na témy súvisiace so Slovenskom. Vychádzala v rokoch 1977 – 1982 vo vydavateľstve Veda Slovenskej akadémie vied. Je to „najúplnejší a najvšestrannejší prameň poznatkov o Slovensku“, avšak „napriek tomu, že je odrazom ideologicky poznačenej doby, je dodnes neprekonaným prameňom základných informácií o Slovensku, jeho prírode, kultúre a dejinách i dôstojným reprezentantom slovenskej národnej vedy i kultúry“. Obsahuje vyše 20 000 hesiel a vyše 7 000 ilustrácií. Výkonným redaktorom bol Jozef Veľký a od roku 1979 Jozef Vladár.

Náklad každého dielu bol 60 000 kusov, 2. vyd. I. dielu 12 000 kusov.

Encyklopédia archeológie

Encyklopédia archeológie je jednozväzková encyklopédia o archeológii, praveku a staroveku, ktorú vydalo Vydavateľstvo Obzor v roku 1986.

Patrí do edície „Encyklopédie Vydavateľstva Obzor“. Kniha má 1032 strán. Za časťou s abecedne zoradenými heslami je príloha o rímskych cisároch a chronologický prehľad dejín archeológie. Ako zostavovateľ je uvedený Bohuslav Novotný, autormi je však veľmi veľký kolektív (okolo 200) prominentných slovenských, českých a zahraničných autorov.

Encyklopédia bola vytlačená v Tlačiarňach SNP, Martin. Počet výtlačkov knihy dosiahol 30-tisíc. V knihe je vložených šesť máp.

Encyklopédia astronómie

Encyklopédia astronómie je prvé slovenské populárnovedecké dielo, určené pre širokú verejnosť, ktorá javí záujem o astronómiu.

Encyklopédiu zostavil a autorsky pripravil kolektív vedeckých a pedagogických pracovníkov z Astronomického ústavu SAV, z Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie matematicko-fyzikálnej fakulty UK v rokoch 1977 – 1984. Vydalo ju vydavateľstvo Obzor v Bratislave v roku 1987. Bola to prvá publikácia na Slovensku z oblasti astronómie, ktorá mala formu a náplň, určenú širokému okruhu záujemcov.

V roku 2000 získala organizácia Slovenský zväz astronómov amatérov (od roku 2013 Slovenský zväz astronómov) súhlas na digitalizáciu Encyklopédie astronómie. Vďaka dobrovoľníckej práci členov a priateľov zväzu bola Encyklopédia astronómie úspešne prevedená do digitálnej podoby a postupne po príslušnej úprave sú jej časti publikované na internete.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska

Encyklopédia dramatických umení Slovenska je dvojdielna slovenská odborová encyklopédia, ktorá „predstavuje históriu dramatických umení (divadlo, film, rozhlas a televízia) na Slovensku v ich vývinových etapách a v kontexte celej národnej kultúry“. Vyšla v rokoch 1989 – 1990 vo vydavateľstve Veda.

Zodpovedný redaktor bol Richard Blech. Práce trvali od roku 1982 do 1987 (zv. II. s. 710.). Náklad 25 000 výtlačkov (každý diel). Autorský kolektív mal vyše 80 členov.

Súborné 80-224-0184-6, okrem toho má aj každý zväzok vlastné ISBN.

Encyklopédia jazykovedy

Encyklopédia jazykovedy je encyklopédia jazykovedy, ktorú vydalo Vydavateľstvo Obzor v roku 1993. Zostavovateľom bol Jozef Mistrík. Patrí medzi „základné kolektívne opusy novodobej slovenskej jazykovedy“.Na diele pracovalo celkovo 68 autorov – odborníkov a lektorov. Vydané bolo v roku 1993, ale napísané bolo v rokoch 1982 až 1985 (neskôr sa robili už len drobné korektúry). Práce na encyklopédii sa ukončili v roku 1987, pre finančné problémy vyšla až v roku 1993. Obsahuje vyše 2000 hesiel z morfológie, lexikológie, fonetiky a fonológie, syntaxe, štylistiky, všeobecnej jazykovedy, rétoriky, dejín jazyka a jazykovedy; osobitné heslá sú venované aj osobnostiam (domácim i zahraničným), inštitúciám, časopisom a domácim jazykovedným dielam. Súčasťou publikácie je 700 ilustrácií.

Kniha obsahuje pred abecednou časťou rozsiahlu všeobecnú sekciu (nazvanú „úvod“), ktorá obsahuje texty Korene jazyka a reči od Slavomíra Ondrejoviča a Viktora Krupu, Korene a vývin slovenčiny od Rudolfa Krajčoviča, Slovenčina v súčasnosti od Jána Kačalu a Perspektívy slovenčiny od Jozefa Mistríka.

Encyklopédia medicíny

Encyklopédia medicíny je slovenská šestnásťdielna odborná encyklopédia z oblasti medicíny a súvisiacich odborov. Je to vôbec najväčšia slovenská encyklopédia.[chýba zdroj] Vychádzala v rokoch 1993 až 2004 vo vydavateľstve Asklepios.

Má spolu 16 dielov, vyše 60 000 strán, okolo 90 000 hesiel.

Encyklopédia medicíny vychádza z bio-psycho-sociálneho modelu choroby a orientuje sa nielen na klasické medicínske odbory, ale aj na iné vedné odbory, ktoré podmieňujú biologické, psychické a sociálne zdravie človeka. Redakčná rada pozostávala z popredných predstaviteľov slovenskej medicíny. Na jej príprave sa zúčastnili prispievatelia z rozmanitých vedeckých odborov.

Pripravuje sa (stav 2008) druhé vydanie encyklopédie, ktoré bude mať asi dvojnásobný počet hesiel ako prvé vydanie.

Encyklopédia miest a obcí Slovenska

Encyklopédia miest a obcí Slovenska je jednozväzková encyklopédia o mestách, obciach a regiónoch Slovenska, ktorú vydalo Vydavateľstvo PS-LINE v roku 2005.

Patrí do edície „Knižnica príručiek“. Kniha má 960 strán. Obsahuje takmer 1000 čiernobielych fotografií. Odborné texty vypracovali historici, pričom „cieľom tejto publikácie nebolo poskytnúť vyčerpávajúci popis histórie a dôkladný prehľad kultúrnych pamätihodností, ale snahou bolo vybrať z obrovského množstva údajov a informácii tie, ktoré najlepšie charakterizujú región, mesto a obec“.

Ako zostavovatelia sú uvedení Peter Šüle a Peter Šüle ml., autormi je 37 historikov. Za mapy je zodpovedný Róbert Nagy a za erby Tomáš Brúder. Encyklopédia je rozdelená na osem častí, ktoré zodpovedajú slovenským krajom. V každej časti sú podané informácie o samosprávnom kraji, okresoch daného kraja a mestách, resp. obciach daného okresu. Kniha obsahuje aj abecedný zoznam miestnych častí.

Malá slovenská encyklopédia

Malá slovenská encyklopédia je jednozväzková všeobecná encyklopédia vytvorená kolektívom pracovníkov Encyklopedického ústavu Slovenskej akadémie vied (EÚ SAV) pod vedením Anny Procikovej, publikovaná EÚ SAV a vydavateľstvom Goldpress Publishers v roku 1993 (uzávierka textov bola 31. mája 1993). Na jej tvorbe sa podieľalo vyše 200 autorov a konzultantov. Encyklopédia obsahuje vyše 40 000 stručných hesiel. Pri niektorých heslách sú tabuľky (napr. periodická tabuľka, tabuľky so základnými informáciami o štátoch ap.), avšak žiadne obrázky.

Malá československá encyklopedie

Malá československá encyklopedie (skr. MČSE) je tlačená všeobecná encyklopédia vydaná v rokoch 1984 - 1987.

Pedagóg

Pedagóg (z lat. paedagogus < starogr. παιδαγωγός paidagógos – vychovávateľ, opatrovník detí) môže byť:

odborník v pedagogike, pozri pod pedagogika

učiteľ, vychovávateľ (obyčajne z povolania), pozri učiteľ, vychovávateľ (pedagogika)

všeobecne a v bežnej reči: osoba, ktorá sa zaoberá výchovnou, vyučovacou a vzdelávacou prácou v škole či inej výchovno-vzdelávacej inštitúcii, pozri napr. pedagogický zamestanec

pedagogický pracovník v zmysle súčasného českého práva (zákon 563/2004 Sb.), t.j. podľa súčasného slovenského práva (zákon 317/2009 Z.z.) pedagogický zamestanec, odborný zamestnanec (okrem logopéda a liečebného pedagóga), vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec, pozri pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec, vedúci pedagogický zamestnanec, vedúci odborný zamestnanec

časopis vydávaný v rokoch 1948 – 1950, pozri Pedagóg (časopis)

Pyramída (encyklopedický časopis)

Pyramída je (zatiaľ) najväčšia slovenská všeobecná tlačená encyklopédia. Vychádzala v rokoch 1971 až 1990 mesačne formou celofarebných zošitov.

Vydavateľom boli postupne: Slovakopress, potom Pressfoto a napokon Vydavateľstvo Obzor, a to najprv pre ČSTK neskôr pre Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie Česko-Slovenska. Spomenutý výbor aj financoval vydávanie, pretože predajná cena (po celý čas 15 Kčs za číslo) nepokrývala všetky výdavky. Vedúcimi redaktormi boli postupne Oľga Slušná, potom Zuzana Hanzelová a napokon Milan Rajský. ISSN 0231-9047.

Najprv – do júna 1987 (čísla 1 až 192) – vychádzala podľa abecedy, neskôr – od júla 1987 – formou monotematických súborov tvoriacich de-facto akési dodatky k abecednej časti; tieto súbory sú:

1987:

Cicavce a vtáky Československa : č. 193 – 195

Pozoruhodné a úžitkové rastliny okolo nás : č. 196, 197

Chránené územia Československa (národné parky, chránené oblasti): č. 198

1988:

Životné prostredie a život na Zemi: č. 199 – 204

Robotizácia, automatizácia a pružné výrobné systémy: č. 205 – 210

1989:

Jadrová energia: č. 211 – 216

Elektronika a elektrotechnika: č. 217 – 220

Biotechnológie: č. 221 – 222

1990:

Biotechnológie: č. 223 – 224Medzi číslami 1 – 192 sú zvláštnymi čísla 20 (monotematické číslo pre heslo Československo), 15 (obsahuje v strede vložku pre heslo Bratislava), 75 (monotematické číslo pre heslo ZSSR) a 147 (monotematické číslo pre heslo Praha). Čísla 30 až 156 obsahujú na vnútornej strane obálky na pokračovanie abecedne zoradený diferenčný slovensko-český (aj odborný) slovník.

Čísla 1 – 192 majú spolu 6 144 strán textu a obrazu (+ 768 strán textu a obrazu na obálkach) na kriedovom papieri formátu väčšieho ako A4 (od č. 199 formát A4); strany sú priebežne číslované. Do čísla 198 encyklopédia vychádzala pod celým názvom Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, od č. 199 pod názvom Pyramída – životné prostredie a život na Zemi a podobne, teda úplný názov obsahoval tému obsiahnutého monotematického súboru.

Slovenský náučný slovník

Slovenský náučný slovník s podnadpisom Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch je trojdielna všeobecná encyklopédia v slovenčine z roku 1932. Je to vôbec prvá (klasická) všeobecná encyklopédia napísaná v slovenskom jazyku (nie však prvá slovenská encyklopédia). Písaná bola v rokoch 1930 až 1932. Vydaná bola (ako sa uvádza v poslednom diele) pečlivosťou a z prostriedkov k tomuto cieľu utvorenej vydavateľskej spoločnosti, nákladom a iniciatívou LITEVNY, literárneho a vedeckého nakladateľstva Vojtecha Tilkovského v Prahe.

Zostavovateľom je Pavel Bujnák, slovenský literárny historik a kritik, estetik a filológ hungarista. Ako autori je v poslednom diele uvedených okolo 70 (často pomerne prominentných) slovenských a čiastočne českých odborníkov, napr. Janko Borodáč (oblasť: Slovenské národné divadlo), Ján Eisner (archeológia), Dobroslav Chrobák (moderná literatúra), Imrich Karvaš (peňažníctvo), Martin Uher (zoológia a botanika), Václav Vážný (slovenský jazyk) a veľa ďalších. Redakčné práce podľa údajov uvedených v poslednom diele podporovali aj početné významné organizácie ako Matica slovenská, Učená spoločnosť Šafárikova, rôzne múzeá, česko-slovenské univerzity a knižnice, obecné úrady a podobne.

Každý diel má asi 380 strán, ilustrácie sú prevažne čiernobiele, miestami sú však priložené aj farebné obrázky a farebné mapy. Použitá terminológia v texte je badateľne pod vplyvom češtiny. Podľa "Predmluvy" sú heslá všeobecného, svetového významu spracované len stručne, kým heslá týkajúce sa Slovenska resp. Česko-Slovenska sú spracované podrobnejšie.

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (v rokoch 1943 – 1953 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, v rokoch 1953 – 1973 Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied) je účelové vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ktoré „publikuje najvýznamnejšie výsledky vedeckovýskumnej činnosti vo vedách o neživej a živej prírode i v oblasti spoločenských vied.“

Vydavateľstvo Obzor

Vydavateľstvo Obzor, národný podnik (názov od roku 1968; v rokoch 1965 až 1968 názov znel Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p.) bolo významné slovenské vydavateľstvo kníh, časopisov, novín a propagačných materiálov v Bratislave v rokoch 1965 až 2005.

Wiki

Wiki je webová stránka, ktorá umožňuje návštevníkom pridávať, odstraňovať a upravovať svoj obsah. Zakladá sa na myšlienke spoločného spravovania informácií na web stránkach, prvá wiki (WikiWikiWeb) bola vyvinutá Ward Cunninghamom v polovici 90. rokov 20. storočia. Wiki poskytovala odkazy na množstvo stránok. Táto jednoduchosť v upravovaní urobila z wiki veľmi užitočný nástroj pre spoluautorstvo. Wikipédia, on-line encyklopédia, je jedna z najznámejších wiki.

Wiki, ktoré je možné voľne upravovať (ako napríklad Wikipédia), sú kritizované pre ich nespoľahlivosť jednoducho preto, že niektoré indivíduá môžu zlomyseľne vložiť nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Zástancovia sa spoliehajú na svoju komunitu používateľov, ktorí môžu zachytiť zlomyseľný obsah a opraviť ho. Wiki sú v podstate založené na viere v základnú slušnosť ľudí.

Wiki sa tiež nazýva softvér, ktorý sa používa pri tvorbe takýchto internetových stránok (pozri Wiki softvér).

Wiki (písané s veľkým W) a WikiWikiWeb sa používajú, keď hovoríme o Portland Pattern Repository, prvom wiki webe. Názov pochádza z havajského základu wiki wiki, čo znamená rýchly alebo veľmi rýchly. Niekedy sa používa aj označenie wikiwiki alebo WikiWiki.

Wikipédia

Wikipédia je internetová encyklopédia s otvoreným obsahom, ktorú možno slobodne upravovať a čítať. Je sponzorovaná neziskovou organizáciou Wikimedia Foundation. Má 287 nezávislých jazykových vydaní vrátane slovenského (ktoré práve čítate) a najrozsiahlejšieho anglického. Wikipédia obsahuje popri článkoch encyklopedického typu aj články podobajúce sa almanachu, atlasu či stránky aktuálnych udalostí. Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií na webe s približne 13 miliardami zobrazení mesačne.[1]Wikipédia obsahuje viac než 24 miliónov článkov. Najviac článkov je napísaných v angličtine (viac ako 5 miliónov) a v švédčine (viac ako 3 milióny). Wikipédia bola spustená 15. januára 2001 ako doplnok k expertmi písanej Nupedii. So stále rastúcou popularitou[2] sa Wikipédia stala podhubím pre sesterské projekty ako Wikislovník (Wiktionary), Wikiknihy (Wikibooks) a Wikisprávy (Wikinews) a ďalšie. Články sú upravované dobrovoľníkmi vo wiki štýle, čo znamená, že ich môže meniť v podstate hocikto, pričom je zaznamenávaná história revízií. Wikipediáni presadzujú politiku „nestranného uhlu pohľadu“. Podľa nej, ak existujú protichodné názory, treba ich uviesť a to bez prikláňania sa k niektorému z nich. Vzhľadom na to, že Wikipédia presadzuje otvorenú filozofiu, jedným z jej najväčších problémov je vandalizmus a nepresnosť.

České krajiny

České krajiny (iné názvy: České zeme/české zeme [pozri pozn. 2 nižšie], české kraje; staršie zriedkavo: českomoravské krajiny/zeme, zamoravské krajiny/zeme) môže byť (ako voľné označenie):

historické územie zodpovedajúce (zhruba) územiu dnešnej Českej republiky, t. j. Čechy (vrátane Chebska), Morava a české Sliezsko, synonymá: Česko, Čechy v širšom zmysle, pozri Dejiny Česka

len pre obdobie do roku 1918:

Čechy (vrátane Chebska) a Morava, pozri Čechy, Morava, Chebsko

krajiny Českej koruny (t. j. istý čas vrátane Sliezska, Lužice, Brandeburska atď.)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.