Ekonómia

Ekonómia môže znamenať aj hospodárnosť, ekonomickosť.

Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony, a to prevažne na základe metriky.

V tradičnom stredoeurópskom delení sa rozlišuje ekonómia (národohospodárska náuka) a podniková ekonomika (podnikovohospodárska náuka). Niekedy (najmä v anglosaských krajinách a za socializmu aj na Slovensku) sa pod termín ekonómia však zaraďuje aj podniková ekonomika a termín ekonómia potom viac-menej splýva s termínom ekonomické vedy.

Názov

Výraz ekonómia sa vo vyššie uvedenom zmysle používa prakticky až od začiatku 20. storočia, podrobnosti pozri v článku politická ekonómia.

Slovo ekonómia pochádza z gréckeho lat. oeconomia ("patričné zadelenie/hospodárnosť, úspornosť"), ktoré pochádza z gréckeho slova oikonomia ("vedenie domácnosti, správa"), ktoré vzniklo zo slov oikos ("dom, hospodárstvo") a nomos ("pravidlo, zákon").

Delenie [1]

Ekonómia sa najčastejšie delí na nasledujúce disciplíny:

Ekonómia (najmä národohospodárska teória) sa alternatívne delí na:

Charakteristika

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne prírodné a umelé zdroje na výrobu užitočných produktov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí či jednotlivcov. Jednoduchšie povedané je vedou o voľbe, ako ľudia vyrábajú, ako sa výrobky rozdeľujú, ako sa tovar dostáva k spotrebiteľovi a ako sa produkty spotrebúvajú.

Základné funkcie ekonómie ako vedy:

  1. poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
  2. praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
  3. metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva

Tri základné otázky ekonómie

Z koncepcií vzácnosti a alternatívnych nákladov (oportunity costs) vyplýva nutnosť robiť rozhodnutia. Každá spoločnosť musí riešiť tri základné ekonomické problémy (známe aj ako triáda otázok alebo problémy ekonomík):

  • Čo (a koľko) vyrábať?
  • Ako vyrábať?
  • Pre koho vyrábať?

Pritom základnými kategóriami, z ktorých sa vychádza sú:

  • input – vstupy do výroby (výrobné zdroje), je to všetko čo vstupuje do výrobného procesu. Spravidla nevstupuje len jeden zdroj, ale kombinácia zdrojov.
  • output – výstup (výsledok ekonomickej činnosti), užitočné statky, služby. Buď sa okamžite spotrebujú alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).

Spôsob, akým spoločnosť vyrieši tieto otázky určuje, aký má ekonomický systém (trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika atď.)

Dejiny ekonomického myslenia

Hlavné školy ekonomického myslenia, ktoré vznikli v západnej kultúrnej sfére, boli chronologicky:

Všetky články a skupiny článkov k ekonómii vo Wikipédii

Pozri:Kategória:Ekonómia

Referencie

  1. http://wirtschaftslexikon.gabler.de/Definition/wirtschaftswissenschaften.html#head1

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekonómia
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (po šv. Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), omylom nazývaná Nobelova cena za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Chicagska škola (ekonómia)

Chicagska škola (často nesprávne: chicagská škola) môže byť:

a) škola ekonomického myslenia zahŕňajúca ekonómov spätých s University of Chicago od 30. (resp. podľa niektorých názorov až od 50. rokov) 20. storočia; myslia sa najmä ekonómovia, ktorí učili alebo učia na University of Chicago (v užšom zmysle len na jej Economics Department, v širšom zmysle aj na jej Graduate School of Business a jej Law School), ale často aj ekonómovia, ktorí sú síce činní inde, ale sú bývalými študentmi školy a prebrali myslenie učiteľov

b) škola ekonomického myslenia zahŕňajúca (akýchkoľvek) ekonómov, ktorých ekonomické myslenie je založené najmä na viere, že neoklasická teória cien správne vysvetľuje skutočnú ekonomiku, a že slobodný trh najlepšie alokuje zdroje a rozdeľuje dôchodky (z čoho zároveň vyplýva viera, že treba minimalizovať vplyv štátu na ekonomiku)

c) zriedkavejšie: súhrnne označenie istých škôl liberálnych ekonomického myslenia druhej polovice 20. storočia, ktoré historicky majú v dnešnej podobe pôvod (len alebo aj) na University of Chicago, a to najmä povojnového monetarizmu, novej klasickej ekonómie I aj II, školy verejnej voľby, ekonomickej analýzy práva, novej inštitucionálnej ekonómie, novej ekonomickej histórie a novej sociálnej ekonómie, ako aj niektorých prúdov napr. evolučnej ekonómie, financií a podobne.Ekonómovia z bodov a a c veľmi často spĺňajú definíciu z bodu b.

David Hume

David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.

Bol pokračovateľom anglického empirizmu a senzualizmu, subjektívny idealista. Nadviazal na Locka. Svojím agnosticizmom ovplyvnil Immanuela Kanta.

Narodil sa ako mladší syn Josepha Huma, Lorda z Ninewells. Jeho otec zomrel, keď mal David iba dva roky. Bol knihovníkom, neskôr pracoval v štátnych službách, vrátane diplomatických misií vo Francúzsku, kde sa stýkal s encyklopedistami. Je pochovaný na Old Calton Burial Ground v škótskom Edinburghu. V roku 1987 bol po ňom pomenovaný asteroid 7009 Hume.

Družstvo (ekonómia)

Družstvo je jedna z právnych foriem definovaných v obchodnom zákonníku. Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov.

V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby. Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1 250 €. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.

Ekonóm

Ekonóm (množné číslo je ekonómi alebo ekonómovia) môže byť:

odborník či bádateľ v ekonómii (a/alebo ekonomike), pozri pod ekonómia

učiteľ ekonómie resp. na ekonomickej vysokej škole

študent ekonómie resp. na ekonomickej vysokej škole

absolvent ekonomickej vysokej školy, pozri absolvent a ekonomická vysoká škola

(najmä vedúci) hospodársky pracovník v podniku, závode a podobne, hospodár, pozri ekonóm (podnik)

názov folklórneho súboru, pozri Ekonóm (folklórny súbor)

Filozofická ekonómia

Filozofická ekonómia kladie a hľadá odpovede na také otázky, ktoré z rôznych dôvodov nepostihuje vedecká ekonómia.

Hospodárstvo (oblasť činnosti)

Hospodárstvo alebo ekonomika je časť (spoločenského) života (súhrn príslušných činností a zariadení) zameraná na materiálne udržiavanie a zabezpečovanie ľudského života. Trochu iná definícia znie, že je to oblasť spoločenskej činnosti, prostredníctvom ktorej sa vyrábajú, rozdeľujú, vymieňajú a spotrebúvajú úžitkové hodnoty. V užšom zmysle a nepresne je hospodárstvo alebo ekonomika spôsob organizovania výrobnej činnosti resp. výrobná činnosť.

Veda, ktorá skúma hospodárstvo sa nazýva hospodárska veda. Jej jadro tvorí ekonómia (makroekonómia a mikroekonómia).

Hospodárstvo je teda spôsob organizovania ekonomického života spoločnosti, ktorá uskutočňuje výrobu, rozdeľovanie, výmenu a spotrebu statkov a služieb. Čo vyrábať?, Ako vyrábať? a Pre koho vyrábať? to sú otázky, ktoré predstavujú triádu ekonomických problémov. V hospodársky rozvinutých civilizáciách sa môžeme stretnúť s tromi typmi ekonomiky v závislosti podľa toho, kto, resp. čo rozhoduje o triáde ekonomických problémov:

1) Príkazová ekonomika - takmer všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní výsledkov robí direktívne vláda krajiny (tie, ktoré urobia občania sa nazývajú - šedá ekonomika).

2) Trhová ekonomika - opiera sa o princípy voľného podnikania; Otázky čo, pre koho a ako vyrábať určujú ľudia na základe noriem, systému trhov, cien, ziskov a strát, odmien a trestov, atď.

3) Zvyková ekonomika (alebo Inštiktívna ekonomika) - opiera sa prevažne o skúsenosti predošlých generácií (preferuje zaužívané habity)[chýba zdroj]4) Zmiešaná ekonomika - obsahuje prvky voľného trhu, príkazov a/alebo zvykov, t. j. prvky voľnej podnikateľskej aktivity tak zmiešava so štátnou aktivitou a so zvykmi.

5) Prírodná ekonomika - opiera sa prísne o rovnováhu - príroda verzus človek. Jedinec či spoločnosť si z prírody nevezmú nič, čo by príroda (sama a v krátkom čase) nedokázala (bez akýchkoľvek následkov) opäť vytvoriť. Vyhýba sa všetkému umelému.[chýba zdroj]

Keynesovstvo

Keynesovstvo (iné názvy: keynesianizmus, keynesiánstvo, keynesizmus, keynesiánska/keynesovská ekonómia) môže byť:

synonymum keynesiánska/keynesovská teória, keynesiánska/keynesovská škola:

súhrnné označenie pre nasledujúce ekonomické školy myslenia v 20. a 21. storočí, akýsi opak škôl (neo) klasickej ekonómie a (neo) konzervatívnej ekonómie:

Keynesova teória

stará neoklasická syntéza (ortodoxné keynesovstvo) – 40. až 70. roky

teória nerovnováhy (walrasiánsko-keynesiánska syntéza, neokeynesovstvo) – 60. až 70. roky

postkeynesovstvo (príp. vrátane neoricardianizmu) – 50. roky dodnes

nové keynesovstvo a nová neoklasická syntéza – 80. roky dodnes

len stará neoklasická syntéza (ortodoxné keynesovstvo)

názor, že hospodársky cyklus je (významná) nedokonalosť trhu a preto mu treba venovať pozornosť

politická filozofia západných ekonomík v 40. – 70. rokoch 20. storočia zdôrazňujúca zmiešané hospodárstvo a štát blahobytu, snaha o kompromis medzi socializmom a kapitalizmom voľného trhu (liberálnou ekonomickou teóriou), pozri keynesovstvo (zmiešané hospodárstvo)

používanie makroekonomickej politiky na stabilizáciu hospodárstva a na udržanie nízkej úrovne nezamestnanosti resp. vôbec na riadenie "pohybov" ekonomiky nahor aj nadol

názor, že používanie deficitných výdavkov ("deficit spending") zo strany štátu je "dobrá" vecPoznámka: Podľa častých chybných názorov sú všetky tieto významy pojmu prepojené, úzko súvisia a vyplývajú z Keynesovho diela (najmä The General Theory of Employment, Interest and Money), v skutočnosti tomu tak nie je. Nie je tomu tak okrem iného už preto, že o interpretácii toho, čo vlastne Keynes v základných bodoch tvrdil, sa vždy viedli a stále vedú neustále spory.

Klasická ekonómia

Klasická ekonómia alebo klasická politická ekonómia bola škola ekonomického myslenia približne od polovice alebo konca 18. storočia do 70. rokov 19. storočia najmä v Spojenom kráľovstve, menej vo Francúzsku, Taliansku a USA, čiastočne v nemeckých krajinách a Rakúskej monarchii, a skôr marginálne aj napr. vo Švédsku, Španielsku a podobne. Medzi hlavných mysliteľov patrili Adam Smith, David Ricardo, Thomas Malthus, Jean-Baptiste Say a John Stuart Mill.

Marxistická ekonómia

Marxistická ekonómia (iné názvy: marxistická ekonomická teória, marxistická politická ekonómia) je označenie ekonomických myšlienok vychádzajúcich z prác Karla Marxa.

Neokeynesovstvo

Neokeynesovstvo (iné názvy: neokeynesianizmus, neokeynesiánstvo, neokeynesizmus, neokeynesiánska/neokeynesovská ekonómia; angl. Neo-Keynesianism, Neo-Keynesian economics) môže byť:

stará neoklasická syntéza (50.-70. roky)

teória nerovnováhy (walrasiánsko-keynesiánska syntéza) (60.-70. roky)

nové keynesovstvo (80.-90.roky)

kombinácie predošlých škôl (po dvoch alebo aj všetky tri naraz)

staršie: postkeynesovstvo

Neoklasicizmus

Slovo neoklasicizmus je aj zriedkavé označenie neoklasickej ekonómie, pozri neoklasická ekonómia.

Neoklasicizmus alebo novoklasicizmus je umelecký smer v hudbe, literatúre, divadle a architektúre. Vychádza z obdobia romantizmu (hlavne z konca obdobia), ktorý kladie dôraz na intelekt, na prísne vyváženú formu a na svojrázny tvar umeleckého diela. Podporoval ho popredný kritik F. X. Šalda, ktorý v tej dobe smeroval od individualizmu k poriadku, k nadosobnému poslaniu umenia.

Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonómia (iné názvy: neoklasická škola, neoklasická (ekonomická) teória, neoklasika, neoklasicizmus) je termín, ktorý ma pomerne veľa rôznych definícií, najčastejšie nasledujúce dve:

a) v užšom zmysle: súhrnné označenie marginalistickej ekonómie od 70. rokov 19. stor. do obdobia nástupu keynesovstva, t.j. súhrnné označenie najmä týchto smerov:

lausannská škola

anglo-americká škola

americkí predkeynesovskí neoklasici

cambridgeská škola

švédska škola

(stará) rakúska škola (táto sa často zaraďuje mimo neoklasickej ekonómie)

b) v širšom zmysle: súhrnné označenie pre bod a plus mainstreamovú ekonómiu od cca. 40. rokov 20. storočia dodnes (pričom ale mainstreamová keynesovská ekonómia sa z definície veľmi často vynecháva a niekedy sa naopak pridáva moderná rakúska škola), čiže označenie najmä pre smery uvedené v bode a plus najmä tieto smery:

chicagska škola v širšom zmysle:

monetarizmus

nová klasická ekonómia - t.j. škola racionálnych očakávaní a škola reálneho hospodárskeho cyklu

škola verejnej voľby

nová inštitucionálna ekonómia

ekonomická analýza práva

škola strany ponuky

ordoliberalizmus

neoklasická teória rastu

teória endogénneho rastuTá časť bodu b, ktorá spadá do obdobia od roku cca. 1968, sa niekedy označuje aj ako neokonzervatívna ekonómia (takto napríklad u P. Sirůčka); do tohto termínu však rozhodne patrí aj moderná rakúska škola (kým zaradenie modernej rakúskej školy pod termín neoklasická ekonómia nie je ustálené) a nepatria doň keynesovské smery. Podobný, ale málo jasne definovaný, je termín neoliberálna ekonómia.

Nový Južný Wales

Nový Južný Wales (angl. New South Wales, skrátene NSW) je najstarší a najľudňatejší austrálsky štát, nachádzajúci sa na juhovýchode krajiny, na sever od Viktórie a na juh od Queenslandu.

Nový Južný Wales bol založený v roku 1788 a pôvodne sa rozkladal na väčšine austrálskeho územia. Počas 19. storočia sa postupne viacero väčších území oddelilo a vytvorilo britské kolónie - Tasmániu (1825), Viktóriu (1851), Queensland (1859) a Južnú Austráliu (ktorá v tom čase ešte zahŕňala aj Severné teritórium). V roku 1901 sa tieto kolónie a Západná Austrália spojili do federácie a vytvorili Austrálsky zväz.

Nový Južný Wales je známy najmä vďaka fotogenickému prístavu svojho hlavného mesta, Sydney, ktoré je najstarším a najväčším austrálskym mestom a svetovým finančným centrom. Sydney bolo tiež hostiteľskom mestom Olympijských hier v roku 2000.

Postmarxizmus

Postmarxizmus je smer súčasnej filozofie založený na postulátoch Karla Marxa a marxististických prognózach.[chýba zdroj] Filozoficky, postmarxizmus sa konfrontuje s esencializmom (napr. štát nie je nástrojom, ktorý je jednoznačne a samostatne v prospech danej triedy - kritiku ekonomického determizmu a esencializmu).[chýba zdroj] Kým je neomarxizmus interdisciplinárne prepojený s ďalšími vedami (kulturológia, sociológia, politológia, ekonómia, psychoanalýza) a novou ľavicou, úlohou postmarxizmu je návrat marxizmu späť do filozofie, tzn. rozvíja diskusiu a hľadá nové alternatívy. Postmarxizmus vychádzajúci z Ernesta Laclaua a Chantal Mouffe je odmietnutie determinácie ekonomikou v poslednej inštancii kľúčovou inováciou, ktorá sa v sociálnych vedách pretavuje do štúdia intersekcionality mocenských nerovností medzi triedami, pohlaviami, či etnicitou.Fundamentálnou otázkou postmarxistických a post-lacaniánskych teórií subjektu nie je „Kto som?“, ale „Čo odo mňa chce 'veľký Druhý'? Postmarxizmus nadväzuje na frankfurtskú školu a birminghamskú školu (tvoria ho aj jej predstavitelia), staršiu generáciu kritických marxistov ako György Lukács, Antonio Gramsci a Ernst Bloch a filozofie postštrukturalizmu Jean-Francois' Lyotarda, Jacques Lacana, Goran Therborn, Zygmunt Bauman, Michela Foucaulta, Jacques'a Derridu a neskorého Ludwiga Wittgensteina. Známe sú odkazy na psychoanalýzu (Jameson, Guattari, Deleuze) a politológiu (Mouffe, Laclau).

K významným postmarxistickým filozofom patrí Slavoj Žižek, Michael Hauser, Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Laclaua, Chantal Mouffe, Ernesto Screpanti, Göran Therborn, Gregory Meyerson a ďalší.

Postmarxizmus vznikol koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia pod vplyvom študentských protestov v roku 1968, koloniálnej vojny vo Vietname a úsvite maoizmu.[chýba zdroj] Postmarxistická kritika masovej kultúry sa pod vplyvom postmodernej filozofie zamerala taktiež na semiotické významy, lingvistiku a diskurz (dielo Rolanda Barthesa Mytológie a Jeana Baudrillarda Critique of the Political Economy of the Sign z roku 1972, ktoré kritizuje marxizmus pre ignorovanie symbolov).[chýba zdroj] Hlavnou témou postmarximu je kritika kapitalizmu a neoliberalizmu.[chýba zdroj]

Práca

Práca môže byť:

vedomé použitie telesných, duševných a/alebo duchovných síl človeka na účel niečoho, spravidla uspokojenia potrieb, pozri práca (všeobecne)

zamestnanie

v ekonómii: výrobný faktor, pozri práca (ekonómia)

vo fyzike:

veličina, pozri práca (fyzika)

mechanická práca

zaniknutý slovenský denník, pozri Práca (noviny)

zaniknuté slovenské vydavateľstvo, pozri Práca (vydavateľstvo)

Spotreba (ekonómia)

Spotreba (iné názvy: konzum, konzumácia, konzumpcia, konzumovanie) je uspokojovanie bežných potrieb.

Vlastníctvo (všeobecne)

Vlastníctvo je súbor procesov vzniku a udržiavania vlastnenia nejakej entity alebo entít. Subjekt vlastnenia (vlastníctva) sa nazýva vlastník.

Vznik vlastnenia entity sa označuje ako jej privlastňovanie. Medzi vlastníkom a vlastneným sa utvára vlastnícky vzťah, ktorý umožňuje vlastníkovi disponovať tým, čo vlastní.

Najčastejšie sa vypracúvajú ekonomické a právne pojmy vlastníctva (pozri vlastnícke právo).

Vývoj

Vývoj môže byť:

určitým smerom orientovaná dlhá zmena alebo súbor postupných určitým smerom orientovaných zmien, najčastejšie (najmä v biológii) zmena k dokonalejšiemu, zložitejšiemu a podobne, pozri napr.:

vo filozofii: vývin (filozofia)

v biológii:

ontogenéza a fylogenéza (dva druhy vývoja)

vývoj človeka, pozri antropogenéza

evolúcia

vyvíjanie, vytváranie

vo fotografii: vyvolanie

v ekonómii a podobne: vymýšľanie čohosi nového, pokrokovejšieho (v rámci pracovného procesu); príprava najúčinnejšieho spôsobu výroby na základe výskumu a skúseností a podobne, pozri napr. vývoj (ekonómia), vývoj softvéruPracovník v oblasti vývoja sa nazýva vývojár.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.