Egejské more

Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Patrí medzi najčistejšie moria.

Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.

Aegeansea
Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora

Základné údaje

  • Plocha: 190 000 km²
  • Max. hĺbka: 2 962 m.
  • Teplota vody vrchnej vrstvy:
    • v zime: 11 – 16 °C
    • v lete: 22 – 25 °C
  • Priemerná slanosť 37 – 38 ‰

Geológia

Oblasť sa vyznačuje stenčenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].

Referencie

  1. Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.

Iné projekty

Súradnice: 37°18′01″S 25°31′56″V / 37,300275°S 25,532227°V

Amfión (mytológia)

Amfión alebo Amfíón alebo Amfion (starogr. Ἀμφίων – Amfión/iný prepis Amfíón, lat. Amphion) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Antiopy, dcéry tébskeho kráľa Nyktea.

Antiopa bola taká krásna, že upútala pozornosť najvyššieho boha Dia a z tohto mileneckého vzťahu sa narodili bratia Amfión a Zéthos. Zo strachu pred svojím manželom pohodila dvojčatá v lese (podľa iných antických prameňov ich však v lese nechal Antiopin strýko Lykos na nátlak svojej manželky Dirky). Našiel ich však pastier, vzal ich k sebe a vychovával ich. Po rokoch vyrástli na urastených mládencov a hoci boli dvojičkami, povahovo sa rozlišovali: Amfión bol jemný a mierny, miloval hudbu, zatiaľ čo Zéthos bol silák, miloval lov a zápas. Napriek tomu žili spokojne spolu a nič netušili o svojom pôvode.

Po smrti kráľa Nyktea nastúpil na tébsky trón jeho brat Lykos. Jeho manželka Dirké Antiopu nenávidela a tak jej pripravovala tie najhoršie ústrky a utrpenia a nakoniec ju uvrhla do väzenia. Po dlhej dobe sa nad ňou Zeus zľutoval a dopomohol jej k úteku do hôr.

Možno náhodou, možno z božej vôle, dostala sa práve k pastierovi a k svojim synom. Než si mohli všetko vysvetliť, objavila sa Dirké, v ktorej vzplanula stará nenávisť a vyhlásila, že Antiopa je otrokyňa na úteku. Prikázala bratom, aby ju chytili, priviazali k rohom býka a nechali ju býkom usmrtiť. Bratia spočiatku váhali, ale nakoniec rozkaz kráľovnej chceli poslúchnuť. V poslednej chvíli však prehovoril pastier, povedal, že je to ich matka, ktorá sa mu už predtým zjavila vo sne. Bratia v hneve nad pripravovaným zločinom, ktorého sa mohli dopustiť, potrestali Dirké rovnakým spôsobom, akým ona chcela potrestať Antiopu – divoký býk ju potom doráňal k smrti.Antiopa a jej synovia sa vrátili do Téb. Po dohode s bohom Hermom upustili od potrestania kráľa Lyka, darovali mu život, ale z mesta ho vyhnali. (Tiež je možné, že ho zbavili vlády a zabili ho, ako to líči iná verzia príbehu.)

Spoločne sa ujali vlády a dali sa do zveľaďovania mesta a mestských hradieb. Obaja bratia sa príkladne zapojili do práce, každý podľa svojich schopností. Silák Zéthos nosil ťažké balvany, ktorými (vraj) nepohli ani Titani, a z nich vybudoval vskutku nedobytné hradby. Naopak Amfión, ktorý neoplýval fyzickou silou, vložil do práce svoje umenie. Tak nádherne hral na svojej zlatej lýre, ktorú dostal darom od boha Apolóna, že kamene poslušne vstávali a ukladali sa na svoje miesta do hradieb.

Sláva a obľúbenosť oboch bratov sa rozšírila ďaleko za hranice mesta, ba až za Egejské more. Tam našiel Amfión svoju manželku Niobu, dcéru sipylského kráľa Tantala. Mali spolu sedem synov a sedem dcér, ale všetky deti im zahubili boh Apollón a bohyňa Artemis za to, že ich matka sa vyvyšovala nad samotnú bohyňu. Nioba za trest skamenela na sochu, ktorej oči stále ronia slzy za svojimi deťmi.Kráľ Amfión spolu so svojím bratom Zéthom potom napadli Apollónov chrám v Delfách, ale Apollón ich útok odrazil a oboch ich zabil svojimi šípmi. (Podľa inej verzie sa po smrti svojich detí a manželky sám prebodol mečom.)

Archipelagos

Archipelagos (zastarano aj archipelagus či archipel(ág)) môže byť:

more s ostrovmi, ostrovná oblasť (aj s morom), pozri more a ostrov

Egejské more resp. jeho ostrovný svet

Dardanely

Dardanely alebo Dardanelská úžina (po grécky Δαρδανελλια, po turecky Çanakkale Boğazı; starý názov: Hellespont - Hellenspontos, Hellino more) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou. Spája Marmarské more a Egejské more.

Základné údaje:

dĺžka: 61 km

najmenšia šírka: 1,2 km

najväčšia hĺbka: 82 mIde o zatopené riečne koryto s vysokými brehmi. Spolu s Bosporom tvoria Dardanely jediné spojenie medzi Stredozemným a Čiernym morom.

Egeis

Egeis alebo (menej odborne) Egeida či egejská oblasť môže byť:

oblasť starovekej egejskej kultúry, pozri pod egejská kultúra

kultúrna oblasť na pobrežiach Egejského mora

Egejské more (alebo Egejské more s ostrovmi)Egeis alebo (menej odborne) Egeida bola v treťohorách pevnina v oblasti dnešného Egejského mora, pozri Egeis (pevnina)

Egeis môže byť:

administratívne jednotka (decentralizovaná správa) v Grécku, pozri Egeis (decentralizovaná správa)

jedna z 10 atických fýl, pozri pod Egeis (fyla)

Európska migračná kríza

Európska migračná kríza (tiež označovaná ako európska utečenecká kríza) je od roku 2015 prebiehajúca medzinárodná politická kríza v Európskej únii (EÚ) spôsobená veľkým počtom imigrantov - ako ekonomických migrantov, tak utečencov - smerujúcich do EÚ.

Migranti sa do centrálnych častí Európy dostávajú po dvoch hlavných migračných trasách - balkánskej trase z Turecka cez Egejské more a Balkán do strednej Európy a stredomorskej trase zo severnej Afriky cez Stredozemné more do Talianska. Najčastejším cieľom imigrantov sú štáty západnej a severnej Európy, predovšetkým Nemecko, ďalej Švédsko, Rakúsko, Francúzsko a štáty Beneluxu. Podľa údajov OSN tvoria najväčšiu časť žiadateľov o azyl ľudia z krajín Blízkeho a Stredného východu (hlavne Sýrie, Afganistanu, Iraku), subsaharskej Afriky a západného Balkánu.

Extenzia (geológia)

Extenzná tektonika skrátene extenzia alebo rifting je súbor geologických deformačných procesov charakteristický predlžovaním a stenčovaním zemskej kôry alebo litosféry. Obvykle je tiež spojený so vznikom poklesových zlomov, vzďaľovaním tektonických platní a ťahom, ku ktorému dochádza na ich styku. Je významným činiteľom ovplyvňujúcim vznik sedimentačných panví alebo rozpad zhrubnutej zemskej kôry.

Grécko

Grécko (novogr. Ελλάδα – Ellada alebo Ελλάς – Ellas; starogr. Έλλάς – Hellas), dlhý tvar Grécka republika (novogr. Ελληνική Δημοκρατία – Elliniki Dimokratia) je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova, na Peloponézskom polostrove, na ostrove Kréta a v Malej Ázii (ostrovy Rodos, Samos, Chios, Psara, Lesbos, Kastelorizo a iné menšie).

Väčšina jazykov používa pre túto krajinu latinské meno, z latinského Graecia.

Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km hraníc), Severným Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km) a na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta, Eubója a Rodos. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.

Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov už od staroveku rozdeľuje na Makedóniu (sever), Tráciu (severovýchod), Epirus (severozápad), Tesáliu (stredovýchod), Ruméliu (juh, okrem Peloponézu), Peloponéz, Krétu, Egejské ostrovy a Iónske ostrovy.

Najväčším mestom sú Atény s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je Solún (Thessaloniki) s počtom približne 1 000 000. Iné významné mestá sú napríklad Patra, Pireus, Larisa, Volos, Ioannina, Arta, Preveza, Trikala, Karditsa, Kozani, Grevena, Kavala, Edessa, Drama, Xanthi, Lamia, Messolongi, Livadia, Tripoli, Kalamata, Nafplio, Argos, Iraklio, Korint, Ermupoli, Rodos či Mytilini.

Grécko-perzské vojny

Grécko-perzské vojny, starogr. Ελληνο-Περσικοί πόλεμοι (Helleno-Persikoi polemoi), bola séria konfliktov medzi Perzskou ríšou a gréckymi mestskými štátmi v období 500 až 449 pred Kr., ktorá vyvrcholila úspešnou snahou Grékov zastaviť perzskú inváziu.

Kréta

Kréta (novogr. Κρήτη – Kriti; lat. Creta alebo Candia) je najväčší grécky ostrov a súčasne piaty najväčší ostrov v Stredozemnom mori; administratívne je to kraj (perifereia), decentralizovaná správa a oficiálny geografický región v Grécku.

Považuje sa za kolísku európskej civilizácie – ostrov bol centrom Minojskej civilizácie. Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – Zeus.

Marica

Marica (bulh. Марица, gréc. Εβρος, tur. Meriç) je rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku. Je dlhá 472 km a odvodňuje územie s rozlohou 53 000 km², z toho 2/3 v Bulharsku, 27,5% v Turecku a 6,5% v Grécku.

More

More je „časť oceána, rôznym spôsobom obklopená súšou alebo vyvýšeninami oceánskeho dna, líšiaca sa od otvoreného oceána špecifickými vlastnosťami“.Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviami alebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.

Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, ktoré nemajú prirodzený odtok (napr. Kaspické more alebo Mŕtve more). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu.

Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.

Ostrovný oblúk

Ostrovný oblúk alebo vulkanický ostrovný oblúk je typ súostrovia, alebo všeobecne rozsiahle pásmo tvorené sopkami, ktoré vznikali v dôsledku vulkanickej aktivity nad subdukčnou zónou. Vyznačujú sa obvykle andezitovým vulkanizmom. Väčšinou oddeľujú okrajové more od oceánu. Vulkány, ktoré sa vyvinuli na okrajoch kontinentov, nad subdukčnou zónou (napr. Andy) sú označované ako vulkanické oblúky, principiálne sa však od ostrovných oblúkov výrazne nelíšia. Významným znakom ostrovných oblúkov sú geofyzikálne zistené gravitačné a magnetické anomálie, hlboké zemetrasenia.

Stredozemné more

Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom.

Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.

Struma (rieka)

Struma (bul. Струма) alebo Strymonas (gr. Στρυμόνας) alebo (v staroveku) Strymón (starogr. Στρυμών – Strymón) je rieka v Bulharsku a Grécku. Je dlhá 415 km a odvodňuje územie s rozlohou 17 300 km².

TV kula Snežanka

TV kula Snežanka (bulh. ТВ кула Снежанка, doslova TV veža Snežanka) alebo TV kula Pamporovo (bulh. ТВ кула Пампорово) je veža vysoká 156 metrov na vrchu Snežanka v blízkosti mesta Smoľan v Bulharsku. Bola postavená v rokoch 1973 - 1978.

Vo výške 93 metrov nad terénom sa nachádza vyhliadková plošina s kaviarňou a panoramatickou vyhliadkou, z ktorej sú viditeľné Rodopy, pohoria Rila a Pirin a za dobrej viditeľnosti aj Egejské more.

Trácia (historické územie)

Trácia (gr. Θράκη, lat. Thracia, bulh. Тракия, tur. Trakya) je historické územie na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom. V období 1. – 6. storočia bolo toto územie rímskou a byzantskou provinciou.

V súčasnosti je Trácia časťou južného Bulharska, severovýchodného Grécka a európskej časti Turecka. Trácia sa kedysi nachádzala v ríši Alexandra Veľkého (Macedónskeho).

Vardar

Vardar alebo Axios (mac. a srb. Вардар, gr Αξιός - Axios) je najväčšia rieka v Severnom Macedónsku a jedna z väčších v Grécku (resp. všeobecne na Balkáne). Je dlhá 388 km a odvodňuje územie s rozlohou 25 400 km². Pozdĺž rieky Vardar sa tiahne diaľnica "Aleksander Veľký" (E-75), ktorá je súčasťou európskeho koridoru 10 a spája Severné Macedónsko so Srbskom a Makedóniou v Grécku.

Macedónsku patrí asi 80% vodného toku rieky Vardar (301 km) a zvyšok patrí Grécku.

Včasnoslovanské obdobie

Včasnoslovanské obdobie v dejinách Slovenska je najranejšie obdobie v slovanských dejín územia Slovenska a jeho okolia. Obdobie zahrňujúce približne roky 500 – 675 sa vyznačuje postupným prenikaním slovanských kmeňov zo severu a severovýchodu cez Karpaty do Panónskej panvy. V neskoršom období sa slovanské dejiny Slovenska a Panónie prekrývajú s dejinami Avarského kaganátu a s existenciou tzv. Samovej ríše.

Zaoblúková panva

Zaoblúková panva (v angl. back-arc basin alebo retro-arc basin) je morské sedimentačné prostredie súvisiace s ostrovnými oblúkmi a subdukčnými zónami.

Vznikajú na konvergentných okrajoch tektonických platní. V súčasnosti sa nachádza väčšina takýchto paniev v západnej časti Tichého oceánu. Väčšina z nich vznikla v dôsledku tenzných síl pri subdukcii oceánskej kôry. Zaoblúkové panvy síce pôvodne neboli koncepciou platňovej tektoniky priamo predpokladané, ale plne zapadajú do moderných koncepcií vysvetľujúcich chladnutie Zeme.

Moria
Zálivy
Prielivy
Prúdy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.