Dynastia

Dynastia (gr. Dynasteia ) - rad panovníkov z jedného rodu (kniežat, kráľov alebo cisárov), z ktorých aspoň dve osoby pochádzajú z tej istej rodiny, panujúce bezprostredne po sebe, alebo s neveľkými prestávkami. Existovali ale tiež dynastie nepokrvných vládcov (napríklad dynastia Antoniov, alebo egyptských Mamelukov).

Prvé dynastie sa objavili už v ranom staroveku (okrem iného v Egypte v 30. storočí pred Kr.), ale určite už mnoho tisíc rokov skôr existoval zvyk prenášania moci v rámci jedného rodu (najčastejšie z otca na syna). Dynastia môže vykonávať vládu nad jednou, no i niekoľkými krajinami (napríklad Jagelovci panovali súčasne v Poľsku, v Litve, v Čechách a v Maďarsku).

Tento termín je tiež v súčasnosti prispôsobovaný v demokratických štátoch na definíciu príbuzných, z ktorých niekoľko pokolení sa zaoberá politikou (napríklad rodiny Kennedyovcov a Bushovcov v USA).

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Bourbonovci

Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.

Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.

Druhé prechodné obdobie

Ako Druhé prechodné obdobie sa označuje doba medzi Starou a Novou ríšou, kedy staroveký Egypt upadol opäť do zmätku a rozpadol sa na viacero kráľovstiev. Táto doba je najväčšmi známa vpádom ázijských Hyksósov do Egypta, kde založili 15. a 16. dynastiu.

František I. (Svätá rímska ríša)

František Štefan Leopold Vaudémontsko-lotrinský (* 8. december 1708, Nancy, Francúzsko - † 18. august 1765, Innsbruck, Rakúsko) bol lotrinský vojvoda (v r. 1729 – 1737 ako František III.), toskánsky veľkovojvoda (od r. 1737 ako František II.) a rímskonemecký cisár (od r. 1745 ako František I.).

František Jozef I.

František Jozef I. (* 18. august 1830, Viedeň – † 21. november 1916, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár (od r. 1848), český a uhorský kráľ (od r. 1848; česká korunovácia sa nekonala; za uhorského kráľa korunovaný 8. júna 1867) a prezident nemeckého spolku (v r. 1849 – 1866) z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej.

Habsburgovci

Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.

Habsburský rod patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe. Členovia rodu dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na francúzsky a portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám), aby sa napokon stali cisármi Rakúskeho cisárstva.

Habsbursko-lotrinská dynastia

Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.

Jozef II. (Svätá rímska ríša)

Jozef II., nem. Joseph II., (* 13. marec 1741, Viedeň, Rakúsko – † 20. február 1790, Viedeň) bol od roku 1764 kráľom resp. od roku 1765 (čiže po otcovej smrti) cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa, od roku 1765 bol aj spoluvládcom Márie Terézie v Rakúskej monarchii. Po matkinej smrti v roku 1780 sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym arcivojvodom, uhorským a českým kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. V roku 1780 sa za českého ani uhorského kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.

Pričinil sa o množstvo reforiem, medzi ktoré patrí aj Tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva. Ešte počas svojho života však väčšinu zo svojich reforiem musel odvolať. Počas svojej vlády vydal množstvo patentov (patent = listina panovníka, právna úprava s platnosťou zákona) v rôznych oblastiach.

Kapetovci

Kapetovci alebo Kapetovská dynastia bola franská dynastia, ktorá sa po dynastii Karolovcov roku 987 ujala vlády vo Francúzsku. S cieľom zjednotiť Francúzsko a vytvoriť z neho hrdú krajinu ju založil Hugo Kapet.

Ako franský vojvodca bol pôvodne priamym poddaným posledného kráľa dynastie Karolovcov, ale roku 987 ho zvolili za francúzskeho kráľa. Sám bol potomkom Karola Veľkého, čo zohralo veľkú rolu pri jeho voľbe. Jeho pozícia však nebola veľmi pevná – z Paríža vládol severnému Francúzsku, ale vojvodovia v Normandii, Burgundsku a Akvitánii mali takmer rovnakú moc.

Karolovci

Karolovci alebo Karolovská dynastia bola šľachtická a neskôr panovnícka dynastia, ktorá vládla vo Franskej ríši v rokoch 751 – 987. Svoj názov odvodzuje od svojho najvýznamnejšieho člena, cisára Karola Veľkého, ktorý vládol ako kráľ Frankov (768 – 814) a cisár Západu (800 – 814).

Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68, pri Ríme) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Na trón nastúpil, keď mal len 17 rokov.

Nová ríša

Nová ríša je obdobie dejín starovekého Egypta zodpovedajúce 18.–20. dynastii (teda okolo 1552 – 1070 pred Kr.). Po Novej ríši nasledovalo Tretie prechodné obdobie resp. Neskoré obdobie.

Možno v dôsledku cudzej nadvlády Hyksósov počas Druhého prechodného obdobia sa faraóni Novej ríše pokúšali vytvoriť nárazníkovú oblasť medzi Egyptom a Blízkym východom. Získané územia v Ázii, spolu s výbojmi v Núbii, priniesli Egyptu najväčší územný rozmach. Vážnymi súpermi ďalšieho postupu v Ázii sa stali až Chetiti, s ktorými museli Egypťania viesť niekoľko vojen o vládu nad Sýriou. Tento trend viedol za Novej ríše k niektorým významným zmenam v egyptskej spoločnosti. Po prvý raz sa stretávame v Egypte s profesionálnymi vojakmi. Tí neskôr hrali významnú úlohu v riadení štátu; príkladom môže byť faraón Haremheb z 18. dynastie, ktorý nebol urodzeného pôvodu a trón získal ako generál egyptských vojsk.

Podobne sa zmenila i úloha faraóna, ktorý už nebol len bohom na zemi a udržiavateľ božského poriadku, ale aj schopný vojvodca, ktorý viedol egyptské vojsko do boja proti jeho nepriateľom. Tento ideál sa snažili dosiahnúť viacerí významní panovníci tohoto obdobia – Ahmose I., Thutmose I., Thutmose III., Amenhotep III. aj Ramesse III. Snáď najviac sa mu však priblížil Ramesse II., nazývaný Veľký, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších egyptských faraónov vôbec.

Octavius Augustus

Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl. menom Gaius Octavius, neskôr Gaius Iulius Caesar Octavius, ako cisár Imp. Caesar Augustus, bol prvý rímsky cisár; vládol od roku 27 pred Kr.

Osmanská dynastia

Osmanská dynastia alebo Osmani/Osmania alebo Osmanovci ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarano Osmánska dynastia/Osmáni, Otomanská dynastia/Otoman(ovc)i, zriedkavo zastarano Ottomanská dynastia/Ottoman(ovc)i) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za kalifov.

Prvé prechodné obdobie

Prvé prechodné obdobie je obdobie staroegyptských dejín medzi koncom Starej a začiatkom Strednej ríše. V závislosti na tom, ktorú dynastiu považujú historici za definitívne uzavierajúcu Starú ríšu, či šiestu alebo ôsmu, do Prvého prechodného obdobia spadajú siedma, ôsma, deviata, desiata a z veľkej časti jedenásta dynastia.

Přemyslovci

Přemyslovci boli príslušníci českého panovníckeho rodu, ktorý vládol v Čechách od konca 9. storočia do roku 1306. Okrem českého zasadli i na uhorský a poľský trón. V českých krajinách panovali i na Morave (ako údelné kniežatá brnianske, znojemské a olomoucké). Hlavná línia vymrela po meči v r. 1306, vo vedľajšej (opavskej) línii vymreli až v r. 1521.

Staroveký Egypt

Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky Níl, približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej Egyptskej arabskej republiky. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa konvenčnej chronológie) politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi. Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej bronzovej doby, Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí.

Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s Chetitskou a Asýrskou ríšou a so štátom Mitanni. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. kanaánski Hyksósi, Líbyjci, Núbijci, Asýrčania, Peržania a macedónski Gréci) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti Alexandra Veľkého jeho satrapa Ptolemaios založil ako Ptolemaios Soter vlastnú ptolemaiovskú dynastiu, ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou. Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji.

Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom. Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch Mezopotámie. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych pyramíd, chrámov alebo obeliskov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode. Priniesla egyptskú fajansu a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu mierovú zmluvu vo svetovej politike. Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.

Stará ríša

Stará ríša je obdobie dejín starovekého Egypta zodpovedajúce 3. až 6. dynastii, u niektorých autorov však zahŕňa aj 7. a 8. dynastiu (napr. v Oxford History of Ancient Egypt od Iana Shawa (2000).

Egypťania Starej ríše boli ľudia izolovaní od iných civilizácií morom a púšťou, čo ovplyvnilo ich myslenie. Cudzinci boli v Egypte v tomto období zriedkavosťou a Egypťania pre nich nepoužívali pomenovanie ľudia, remec. Toto označenie mali vyhradené pre seba, pretože verili, že jedine oni majú výhradné právo na posmrtný život. Navyše už za Starej ríše dosiahol Egypt takmer úplnú hospodársku sebestačnosť, čo ešte viac znižovalo jeho potrebu stýkať sa s inými kultúrami. Až do vpádu Hyksósov počas Druhého prechodného obdobia nebol Egypt vážnejšie nikdy ohrozený a neexistovala v ňom ani stála armáda.

Stredná ríša

Stredná ríša je obdobím dejín starovekého Egypta, ktorá začínalo zjednotením Egypta faraónmi z 11. dynastie, končilo 14. dynastiou a trvalo od roku 2030 pred Kr. do roku 1640 pred Kr. (alebo 2061–1785 pred Kr.).

So zaradením dynastii do Strednej ríše majú egyptológovia ťažkosti, jednak preto, že časť vládcov 11. dynastie nevládla nad celým Egyptom, a teda spadá ešte do predošlého Prechodného obdobia, jednak preto, že počínajúc 13. dynastiou sa začínajú do Egypta sťahovať kmene z Blízkeho východu, ktoré krajinu ovládli počas nasledujúceho Druhého prechodného obdobia ako Hyksósovia. Faraóni 13. dynastie postupne strácali vládu nad celým Egyptom, takže panovníci 14. dynastie už vládli len nad nílskou deltou. Kniežatá Hyksósovi sami založili 15. a neskôr 16. dynastiu.

Zoznam vládcov Byzantskej ríše

Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše

Poznámka:

Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše). Za „prvých“ byzantských cisárov sa považujú najčastejšie:

Konštantín I. Veľký (306/324 - 337) - prvý kresťanský cisár, ktorý roku 330 presunul hlavné mesto do Carihradu

Valens (364 - 378) - bitka pri Adrianopole roku 378 sa niekedy považuje za začiatok stredoveku

Arkadios (395 - 408)- čiže začiatok Byzantskej ríše roku 395; toto je najčastejší úzus pre začiatok ríše

Zénón (474 - 491) - za jeho vlády roku 476 fakticky zanikla Západorímska ríša

Hérakleios (610 - 641) - nahradil tradičný starorímsky cisársky titul „augustus“ gréckym cisárskym titulom „basileus“ a urobil gréčtinu úradným jazykom

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.