Drevo

Drevokmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň ( stržeň -biologický stred stromu) buku.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Birnbaum01
Kresba dreva

Poloha dreva v stonke a časti dreva

Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:

  • kôra : krycie pletivo
  • lyko : vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
  • kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
  • drevo:
    • vodivé pletivo, presnejšie cievy, cievice a živičníky.
    • výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
    • zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
  • stržeň: zásobné pletivo

Drevo (lyko je z felogenu) vzniká z kambia. Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.

Z hľadiska veku má drevo tieto časti:

  • jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia) avšak po čase na vzduchu bledne.
  • beľ (mladšia, vonkajšia časť), ktorá má jednotný tvar po celom kmeni.

Zloženie

Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:

Makroskopická štruktúra

O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:

  • usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
  • morfológia
  • extraktívne látky (farba)
  • smer prerezávania buniek (rez)

Stržeň

Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).

Stržňové lúče

V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.

Stržňové škvrny

Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.

Ročný kruh

Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).

Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.

U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:

  • jarné drevo – svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
  • letné drevo – tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK (drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %)

Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.

Beľ, zrelé drevo, jadro

  • beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
  • jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami, plní len statickú funkciu
  • zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami

Živicové kanáliky

Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:

  • horizontálne
  • vertikálne

Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.

Cievy

Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.

  • jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
  • letné drevo – priemer do 0,1 mm

Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.

Farba dreva

Závisí od:

  • druhu dreviny (beľová, jadrová)
  • čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo)
  • vlhkosti dreva
  • technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)

Vôňa dreva

  • živicová – smrek, borovica, smrekovec
  • kyslá – jedľa
  • horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
  • plesňová – breza, lipa

Hustota, tvrdosť dreva

Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

  • ľahké drevo: 300 – 450 kg/m3
  • stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m3
  • ťažké drevo: 650 – 800 kg/m3

Tvrdosť je úmerná hustote dreva.

Delenia

Podľa druhu dreviny

  • ihličnaté drevo
    • jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
    • zrelodrevné (smrek, jedľa..)
  • listnaté drevo:
    • kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
    • prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
    • roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)

Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:

  • beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
  • jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
  • zrelodrevné (buk, lipa..)

alebo

  • tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk..)
  • mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)

Podľa krokov výroby

Po spílení sa strom upravuje na :

Vlastnosti

Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.

Má rôzne farby podľa druhu stromu.

Fichte Holz Kiefer Holz Kirschbaum Holz
drevo zo smreka drevo z borovice drevo z čerešne
Palisander,Santos Holz Alnus glutinosa wood tangent section 1 beentree Fagus sylvatica wood tangent section 1 beentree
drevo z palisandra drevo z jelše drevo z buka

Prehľad drevín

vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de
druh dreva hustota dreva
(kg/m³)
koeficient zoschnutia pevnosť (N/mm²) E-Modul
(N/mm²)
trieda odolnosti
DIN EN 350-2
radial tangen. ťah (axial) tlak (axial) ohyb (krížom) posuv (axial)
smrek 470 0,15 0,32 80 40 68 7,5 10.000 4
borovica 520 0,15 0,30 100 45 80 10 11.000 3 – 4
Smrekovec 590 0,20 0,44 105 48 93 9 12.000 3 – 4
Breza 650 - - 137 60 120 12 14.000 5
Buk 690 0,19 0,34 135 60 120 10 14.000 5
Dub 670 0,15 0,26 110 52 95 11,5 13.000 2
jaseň 690 0,19 0,34 130 50 105 13 13.000 5
agát 730 - - 148 60 130 16 13.500 1 – 2
mahagon sipo 590 0,22 0,25 110 58 100 9,5 11.000 2
Azobé 1060 0,32 0,42 180 95 180 14 17.000 1

Zosychanie dreva

Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Drevo
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drevo
Buk lesný

Buk lesný (Fagus sylvatica) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité (Fagaceae).

Drevená ulica (Bratislava)

Drevená ulica v Bratislave sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto a nazvaná bola podľa toho, že sa tadiaľ zvážalo drevo z Malých Karpát.Je rovnobežná s Poštovou ulicou, ktorá z druhej strany obklopuje hotel Crowne Plaza, jeden z najväčších hotelov v Bratislave.

Drevina

Drevina je cievnatá rastlina, ktorá má drevnatú nadzemnú stonku pokrytú borkou. Týmto sa dreviny adaptovali na to, aby prežili nepriaznivé obdobie v zime. Drevinami sa zaoberá dendrológia.

Drevné uhlie

Drevné uhlie (nespisovne: drevené uhlie) je „jeden z produktov rozkladu dreva za vysokých teplôt bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom vzduchu“.

Výroba drevného uhlia má na Slovensku dlhú tradíciu. Najväčší spotrebiteľ do druhej polovice 19. storočia bolo hutníctvo. Producentami boli uhliari, ktorí ako osobitná skupina robotníkov existovali už v stredoveku. Od 19. storočia jeho výroba ustupuje.Pôvodný spôsob výroby nazývaný aj pálenie dreveného uhlia bol v jamách, neskôr v milieroch. Dnes je nahradený výrobou v kovových peciach alebo retortách.

Dub letný

Dub letný (lat. Quercus robur) je mohutný listnatý strom z čeľade bukovité. Prirodzene sa vyskytuje v Európe, v Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých lokalitách severnej Afriky. Jeho koruna je mohutná, nepravidelne a mohutne rozložitá, pretiahnutá smerom nahor. Kôra je tmavosivá, hrubo rozpukaná.

Listy sú dlhé obráteno vajcovité s krátkymi stopkami, okraje listov sú vlnkovito-laločnaté, najširšie sú v prostriedku.

Kvitne v apríli a v máji. Kvety sú jednopohlavné, samčie súkvetie má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách, samičie jahňady rastú na letorastoch. Plodom je žaluď (jednosemenná nažka) sediaca v kalíšku. Stonka je 3 – 7 cm dlhá.

Rastie od nížin až po podhorské oblasti, kde môže vytvárať dubové lesy – dúbravy. Často rastie aj ako osamelý strom.

Ghana

Ghana, dlhý tvar Ghanská republika, je štát v Afrike.

Ghana je štát veľký ako Spojené kráľovstvo. Leží v západnej Afrike. Jej susedmi sú Pobrežie Slonoviny, Togo a Burkina Faso. Z juhu krajinu obmýva Atlantický oceán (Guinejský záliv). Štát leží v tropickom podnebnom pásme, povrch tvoria nízke plošiny plné riek, z nich najväčšou je Volta, na ktorej je postavená najväčšia umelá vodná nádrž na svete.

Krajina je väčšinou poľnohospodárska, hlavnou plodinou je kakao, ktorého bola kedysi najväčším svetovým exportérom. Ďalšími produktmi sú drevo, palmový olej, kokos a káva. Ťažia sa diamanty, zlato, mangán a bauxit.

Etnicky sa Ghana pokladá za pomerne homogénnu krajinu, a to aj napriek tomu, že je rozdelená do štyroch hlavných etnolingvistických skupín, ktoré sú ďalej rozvetvené do spolu asi 160 kmeňov. Dôležité je pripomenúť, že v porovnaní s inými krajinami v Afrike, sa v Ghane usadilo len málo belochov.

Krajina je pomenovaná podľa kráľovstva Ghana, ktoré existovalo v 4. až 13. storočí, ležalo však mimo dnešného územia Ghany. Názov Ghana znamená bojovný kráľ, a rovnaký názov má v podstate blízka Guinea. Južná Ghana bola neskôr centrom Ašantského kráľovstva, ktoré je považované za najrozvinutejší štát v subsaharskej Afrike. Ako prví z koloniálnych mocností sa na jej pobreží vylodili v 15. storočí Portugalci. Nasledovali ich Holanďania, Dáni, ktorí tu vybudovali hrad Christiansborg a Švédi. Najdlhšie tu však vydržali Briti, ktorí vyhlásili toto územie za korunnú kolóniu v roku 1874, ktorá niesla názov Zlatonosné pobrežie (Gold Coast). Počas svojej vlády v Ghane Briti vybudovali kvalitnú infraštruktúru, školstvo a zdravotnú starostlivosť. Ghana bola pri získaní nezávislosti najrozvinutejšou africkou krajinou.

Po druhej svetovej vojne rástli a silneli tlaky smerom k nezávislosti v (nielen) britských kolóniách. Dodnes je však Ghana súčasťou britského Spoločenstva národov. Najsilnejším impulzom bolo udelenie nezávislosti Indii v roku 1947. Ústrednou postavou protikoloniálneho odboja v Ghane bol Kwame Nkrumah. Ghana sa začala demokratizovať v roku 1992. Súčasným ghanským prezidentom je Nana Akufo-Addo (od 7. januára 2017). Politická forma súčasného ghanského štátu je parlamentná demokracia.

Hrab

Hrab (lat. Carpinus) je rod stromov z čeľade brezovité, ako aj drevo z tohto stromu alebo výrobok z tohto dreva.

Do rodu hrab patrí asi 25 druhov listnatých stromov, ktoré dosahujú vek 120 – 150 rokov a rastú v miernom pásme na severnej pologuli. Na Slovensku rastie iba hrab obyčajný (Carpinus betulus). Mimo Slovenska rastie napr. hrab východný (Carpinus orientalis), hrab japonský (Carpinus japonica), hrab srdcovolistý (Carpinus cordata) a hrab karolínsky (Carpinus caroliniana).

Hrab obyčajný

Hrab obyčajný (Carpinus betulus) je statný jednodomý listnatý strom dorastajúci do výšky asi 30 m z čeľade brezovité. Používa sa aj ako rastlina na živé ploty.

Jeho pôvodný areál zahŕňa Európu, Kaukaz a Áziu od Turecka po Irán. Poskytuje cenné tvrdé drevo.

Maliar (umelec)

Maliar je umelec, ktorý vytvára obrazy, dvojrozmerné umelecké diela, nanášaním farbiva na povrchy ako je papier, plátno, drevo, sklo, či glazúru keramických a porcelánových nádob. Používa efekt kompozície a ďalších estetických hľadísk na vyjadrenie výrazu, myšlienky vytvoreného umeleckého diela.

Umelecké maľby sú využívané ako spôsob prezentácie, dokumentujúce a vyjadrujúce rôznorodé pohnútky, témy v škále tak širokej aká je myšlienková pestrosť a praktická zručnosť umelca. Maľby môžu by naturalistické, popisné, môžu vypovedať určitý príbeh, môžu využívať symboly, emócie môžu byť aj presnými portrétmi konkrétnych osôb. V histórii maliarskych diel dominujú duchovné témy a myšlienky zobrazené na dekoráciách hlinených nádob po biblické scény na stenách interiérov chrámov, v ktorých sa na vyobrazenie božstiev využívajú ľudské postavy.

Orech

Orech môže byť:

rod rastlín (ovocný strom) alebo plod rastlín z tohto rodu (najmä orecha kráľovského), pozri orech (rod)

orech kráľovský (rastlina a/alebo jej plod)

drevo zo stromov tohto rodu (prípadne aj z iných rodov napr. z druhu Lovoa kleineana), pozri orechové drevo

výrobok z tohto dreva

plastová dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu, pozri orech (dyha)

skrátene čierny orech (drobné triedené uhlie)

v kuchárstve: druh veľmi kvalitného mäsa zo stehna, pozri orech (mäso)

v hudbe: nultý pražec

v poľovníctve: samičí pohlavný orgán u líšky a vydry

(iný) predmet, najmä plod, ktorý podobou pripomína plod vyššie uvedeného rodu

časté meno psa resp. ľudové označenie menšieho miešaného psa

priezvisko, pozri Orech (priezvisko)

Polyvinylchlorid

Polyvinylchlorid, skrátene PVC je umelo vyrobený plastický polymér so širokou škálou použitia. Vyše 50 % vyrobeného polyvinylchloridu sa používa v stavebníctve (okná, kanalizácia, podlahy), kde nahrádza tradičné stavebné materiály, ako drevo, betón alebo keramika. Ďalej sa používa na výrobu obalov, káblov, infúznych setov, hračiek, gramofónových platní a pod..

Rosa

Rosa je „usadenina vodných kvapiek na predmetoch na zemi alebo blízko jej povrchu, ktorá vzniká kondenzáciou vodnej pary z okolitého vzduchu.“Rosa vzniká vtedy, keď je teplota povrchu daného predmetu nižšia, ako je rosný bod okolitého vzduchu. Vodná para sa tak začne zrážať v podobe kvapiek na povrchu chladného predmetu. K tomuto javu často dochádza pri radiačnom ochladzovaní zemského povrchu počas jasných a bezveterných nocí. Veľmi intenzívne sa radiačne ochladzujú predovšetkým kovy, listy rastlín alebo sklo. Pomaly sa ochladzujú napr. suchá tráva či suché drevo.

V zime pri teplotách pod bodom mrazu, vzniká pri ochladzovaní zemského povrchu inovať.

Smrek

Smrek môže byť:

rod ihličnatých stromov, pozri smrek (rod)

smrekové drevo

umelohmotná dyha, ktorej štruktúra a farba je podobná smrekovému drevu, pozri smrek (dyha)

vrch (2072 m n. m.) v Západných Tatrách, pozri Smrek (vrch v Západných Tatrách)

priezvisko, pozri Smrek (priezvisko), napr.:

Ján Smrek (1898 – 1982), slovenský básnik (vlastným menom Ján Čietek)

Peter Smrek (* 1979), slovenský hokejista

Smrek obyčajný

Smrek obyčajný (Picea abies) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska plodina

. Na rozdiel od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice. Obrastajú celý konárik.

Sochárstvo

Sochárstvo je trojrozmerný druh umenia, ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy kameňov – najčastejšie mramor, kov, drevo), alebo plastického materiálu (keramika, sklo, porcelán…).

Sochy z pevného materiálu (skulptúry) sú vyrábané tesaním, vyrezávaním, odlievaním do foriem, brúsením, rezaním, zváraním… Sochy z plastického materiálu (plastiky) sú spravidla formované modelovaním, po ktorom nasleduje tepelné spracovanie, ktorým sa dosiahne pevná štruktúra výsledného sochárskeho diela.

Človek, ktorý vytvára sochárske dielo sa nazýva sochár.

Stonka

Stonka (po lat.: caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín spájajúci koreň s listom a s kvetom. Jej rast je zvyčajne neohraničený. Je rozčlenená na články, medzičlánky (kde sa predlžuje) a uzliny (nódy), z ktorých vyrastajú listy.

Trenie

Trenie je jav, ktorý vzniká pri pohybe telesa po telese. Väčšinou sa trením myslí trenie medzi pevnými telesami, trenie s kvapalnými alebo plynnými telesami sa označuje ako odpor prostredia.

Pri každom trení existuje trecia sila, ktorá pôsobí vždy proti smeru pohybu (príp. proti zmene pokojového stavu pri pokojovom trení). Mechanická práca potrebná na prekonanie trecej sily sa mení trením prevažne na teplo.

Východný Timor

Východný Timor, dlhý tvar Východotimorská demokratická republika, je ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii.

Ľudová architektúra na Slovensku

Ľudová architektúra na Slovensku je prejav stavebnej činnosti s charakteristickými znakmi podľa oblasti na území Slovenska, stavaná zväčša svojpomocne. Presné vymedzenie tohto pojmu je však problematické a dosť relatívne. Vďaka geografickej polohe Slovenska na styčných bodoch rôznych kultúr a vďaka rôznorodej geomorfológií, charakterizuje slovenskú ľudovú architektúru veľká výrazová pestrosť a bohatosť prvkov a foriem. Ťažiskovo sa na Slovensku používala na stavbu budov hlina a drevo, pričom Slovensko možno rozdeliť na dve základné oblasti, podľa dostupnosti týchto materiálov z miestnych zdrojov. Mnohé objekty slovenskej ľudovej architektúry sú pamiatkovo chránené, alebo dokonca zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.