Diecéza (biskupstvo)

Diecéza (vo východných cirkvách je obdobou eparchia, v evanjelickej cirkvi a.v. je obdobnou štuktúrou dištrikt) je spoločenstvo farností rímskokatolíckej cirkvi na určitom území, stanovenom vedením cirkvi - biskupstvo. Na čele diecézy stojí diecézny biskup, ktorý môže mať pomocných biskupov. Jeho cirkevnoprávna jurisdikcia sa vzťahuje na celé územie ním spravovanej diecézy. Biskupa za správcu diecézy menuje pápež. Podobnú štruktúru má aj anglikánska cirkev.

Územný celok. V niektorých kresťanských cirkvách je to správny obvod (správne územie) biskupa. Považuje sa aj za základnú jednotku cirkevnej správy rímskokatolíckej cirkvi. Ďalej sa delí na dekanáty a farnosti.

Dejiny

Na konci 3. storočia po Kr. cisár Dioklecián usporiadal Rímsku ríšu do 12 (13) správnych oblastí – diecéz. Každá diecéza združovala niekoľko provincií, riadená bola cisárskym prefektom, nazývaným vicarius.

Diecézy na Slovensku

CoA SK Dieceze
Diecézy rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku

Pozri aj

Arcibiskupstvo

Arcibiskupstvo je najvyšší duchovný a cirkevný územno-správny celok v rímskokatolíckej cirkvi.

Zahŕňa tiež úrad a sídlo arcibiskupa. Na Slovensku pôsobia v súčasnosti tri arcibiskupstvá (Bratislava, Trnava a Košice), z ktorých dve sú sídlami autonómnych cirkevných provincií. Pre Západnú provinciu je to bratislavský arcibiskup-metropolita (v rámci tejto provincie pôsobia ako sufragánne biskupstvá Trnavská arcidiecéza (arcibiskupstvo), Banskobystrická diecéza (biskupstvo), Nitrianska diecéza a Žilinská diecéza) a pre Východnú provinciu je to košický arcibiskup-metropolita (v rámci tejto provincie pôsobia ako sufragánne biskupstvá Rožňavská diecéza a Spišská diecéza).

Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)

Bazilika Navštívenia Panny Márie je rímskokatolícky farský kostol v Starých Horách a basilica minor.

Kostol bol postavený v rokoch 1448 – 1499. Na jeho hlavnom oltári sa nachádza milostivá socha Panny Márie.

Za baziliku menšiu bol kostol vyhlásený 1. augusta 1990.

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. Púť sa tu koná každoročne prvú júlovú nedeľu.

Diecéza

Diecéza môže byť:

správna jednotka v katolíckej cirkvi, pozri diecéza (biskupstvo)

administratívne jednotka v Rímskej ríši, pozri diecéza (Rímska ríša)

Kalvária (Banská Bystrica)

Banskobystrická kalvária sa nachádza na severovýchodnom úpätí vrchu Urpín na okraji Banskej Bystrice. Tvorí ju 8 kaplniek krížovej cesty, Kaplnka sv. Kríža a lipová aleja.

Katedrála svätého Františka Xaverského

Katedrála svätého Františka Xaverského je katedrála na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice v Banskej Bystrici.

Kostol bol dokončený v rokoch 1709 – 1715. Po zriadení Banskobystrického biskupstva bol kostol povýšený na katedrálu. Po smrti biskupa Jozefa Belánskeho sa začali rozsiahle stavebné úpravy katedrály. Bol postavený nový oltár a zmenená fasáda kostola. Rekonštrukcia trvala do roku 1845.V súčasnosti je katedrála zároveň aj farským kostolom.

Kostol Ducha Svätého (Žehra)

Kostol Ducha Svätého je neskororománska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia nachádzajúca sa v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.

Kostol Najsvätejšej Trojice (Mošovce)

Kostol Najsvätejšej Trojice v Mošovciach patril v minulosti medzi najmonumentálnejšie sakrálne stavby v Turci.

Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)

Kostol Najsvätejšej Trojice známy aj ako Piaristický kostol je jeden z troch historických kostolov v Prievidzi. S výstavbou sa začalo v roku 1666. Dokončený bol pod vedením rehoľného staviteľa P. Hangheho v roku 1740-1753.

Kostol Navštívenia Panny Márie (Nitra)

Kostol Navštívenia Panny Márie je kostol nachádzajúci sa v Nitre. Kostol dal postaviť biskup Imrich Palugyai a stavba v novorománskom slohu bola dokončená v roku 1854. Rekonštruovaná bola v rokoch 1911, potom v 40.-tych rokoch a v 70.-tych rokoch. Donátora pripomína pamätná tabuľa umiestnená v kostole. Posviacku chrámu i kláštora vykonal jeho nástupca biskup Augustín Roškoványi.

Chrám je trojloďový, s priestrannými emporami z troch strán chrámu. Dĺžka hlavnej lode je 21 m, šírka 14,7 m a vnútorná výška hlavnej lode je 14,5 m. Celej stavbe dominuje neogotická veža, vysoká 48 m. Pôvodne bola vyššia a zdobená neogotickými prvkami, no počas bombardovania Nitry za 2 svetovej vojny sa časť veže zrútila spolu so stropom. Aj preto nie je chrám vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Kostol Panny Márie Snežnej (Banská Štiavnica)

Kostol Panny Márie Snežnej v Banskej Štiavnici, nazývaný aj ako Frauenberský kostol, bol postavený v 16. storočí.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Pohorelá)

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Pohorelej bol dostavaný roku 1768 zo zakladiny grófa Štefana II. Koháriho (1649 – 1731). Stavať ho začal Ignác II. Kohári. (1726-1777).

5. apríla 1883 prepukol v obci veľký požiar. Zničil skoro celú dedinu. Poškodený bol aj kostol. Bol opravený roku 1906.

Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. V roku 1964 bol konsekrovaný a bolo zmenené patrocínium na Sedembolestnú Pannu Máriu.

Kostol svätého Gála (Nižná)

Kostol svätého Gála v Nižnej je pôvodne gotický kostol postavený v rokoch r. 1614 – 1620. Patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické stavby v oblasti. Pôvodne gotický kostol bol neskôr prestavaný v barokovom slohu a viackrát renovovaný. V kostole sa nachádzajú vzácne umelecké pamiatky ako je krakovská zlatnícka práca – kalich (r. 1570), ďalej dva zvony z polovici 17. storočia a ľudové umelecké dielo, oltár Ukrižovania pochádzajúci z 19. storočia.

V roku 1615 bola ku kostolu pristavená veža. Neskôr bol viackrát prestavaný. Kostol mal zo začiatku 5 zvonov, z toho najstaršie boli odliate v rokoch 1628 a 1629. V neskorších vojnových časoch z pôvodných piatich zvonov ostali iba dva. V roku 1829 bol kostol rozšírený a v roku 1911 bol na veži upevnený kríž. Nachádzajú sa v ňom dva oltáre. Hlavný – Oltár ukrižovania – ľudová umelecká práca z 19. storočia a bočný oltár. V oltárnom nadstavci je obraz sv. Gála. Okrem toho sa tu nachádza kamenná krstiteľnica, organ a vzácne sakrálne pamiatky ako zlatý kalich z roku 1570, monštrancia, cibórium a paténa.

Fresky na strope kostola boli renovované v rokoch 1926 a 1970. Najnovšia rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1999.

Kostol svätého Jána Krstiteľa (Kremnické Bane)

Kostol svätého Jána je gotický rímskokatolícky kapucínsky chrám v katastrálnom území Kremnických Baní, zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi.

Kostol v gotickom slohu bol postavený v 13. storočí, o dve storočia neskôr pribudla loď kostola. V roku 1910 bol rozšírený.

Lokalita kostola je označovaná ako stred Európy a jeho zvláštnosťou je poloha na rozvodí, kedy voda zo severnej polovice strechy steká do povodia Váhu a z južnej do povodia Hrona.

V súčasnosti je kostol sv. Jána Krstiteľa v správe Rádu bratov kapucínov, ktorých kláštor stojí v jeho blízkosti.

Kostol svätého Ladislava (Necpaly)

Kostol svätého Ladislava je rímskokatolícky kostol v Necpaloch v okrese Martin. Zasvätený je svätému Ladislavovi, uhorskému kráľovi. V období reformácie slúžil evanjelickej cirkvi.

Kostol svätého Martina (Trstená)

Kostol svätého Martina je rímskokatolícky kostol v Trstenej.

Je postavený na gotických základoch pravdepodobne zo 14. a 15. storočia. Kostol bol niekoľkokrát prestavaný. Prvá prestavba bola uskutočnená v rokoch 1710 až 1747. V okolí kostola boli do hradieb vbudované kamenné spovednice na spôsob výklenkov a polygonálna kaplnka Svätého kríža. Prestavba bola ukončená vytvorením barokovej cibuľovitej veže. Počas druhej svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Rekonštrukcia chrámu bola uskutočnená v rokoch 1946 až 1948.

V kostole sa nachádza niekoľko významných historických pamiatok. Medzi najvýznamnejšie patria: barokový parlamentár (polovica 18. storočia), patronátne lavice (polovica 18. storočia), voľné plastiky (18. storočie), polo rustikálna socha Panny Márie (polovica 18. storočia), ľudový betlehem s veľkými figúrkami (začiatok 19. storočia).

Kostol svätého Michala archanjela (Dražovce)

Kostol svätého Michala archanjela sa nachádza na skalnatom kopci nad Dražovcami, mestskou časťou Nitry. Je zasvätený svätému Michalovi archanjelovi.

V súčasnosti sa kostol nepoužíva pravidelne, svätá omša sa tu slúži každoročne 29. septembra, v deň sviatku sv. Michala archanjela. Kostolík bol vyobrazený na slovenskej 100 korunovej bankovke vydanej v roku 1941 a 50 korunovej z roku 1993.

V okolí kostola bolo nájdených a odkrytých 55 hrobov. Inventár hrobov tvorili mince, ozdoby a súčasti odevu. Cintorín predstavuje pochovávanie v čase 11. – 17. storočia.

Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)

Kostolík svätého Juraja je románska sakrálna stavba v obci Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji. Kostolík je po Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Kostole sväteho Juraja v Nitrianskej Blatnici treťou najstaršou zachovanou predrománskou architektonickou pamiatkou na Slovensku.

Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)

Rotunda svätého Juraja (iné názvy: Rotunda Jurko, Kostolík svätého Juraja, zriedkavo Kaplnka svätého Juraja) je rímskokatolícka kaplnka severne od Nitrianskej Blatnice. Pochádza z 9. storočia, asi z jeho prvej tretiny, teda z predveľkomoravského obdobia. Je to jedna z najstarších stavieb na Slovensku a najstaršia rotunda na Slovensku. Pokiaľ je tento kostol starší ako Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch, tak ide o najstarší stojaci kostol na Slovensku.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.