Deuteronómium

Deuteronómium (iné názvy: Kniha Deuteronómium, (Kniha) Deuteronomium, Piata Mojžišova kniha, Piata kniha Mojžišova[pozn 1]; gr. Δευτερονόμιον - Deuteronomion - druhý zákon; skratka spravidla Dt alebo 5M), po hebrejsky Dvarim (דברים, doslova Slová[pozn 2]), je piata kniha Tóry (Pentateuchu) a hebrejskej Biblie (židovského Tanachu a kresťanského Starého zákona). Vznikla v Izraeli pred rokom 621 pred Kr.. Názov má znamenať opakovanie zákona po druhýkrát a nie druhý zákon (v poradí).

Kniha obsahuje zhrnutie Božieho zaobchádzania s Izraelcami od ich vyjdenia z egyptského otroctva, Mojžišove napomenutia Izraelitom a jeho posledné organizačné pokyny pred ich vstupom do Kanaánu.

Za jej autora je tradične považovaný Mojžiš, keďže celá kniha je koncipovaná ako zbierka Mojžišových rečí k Izraelcom, ktoré mal na konci štyridsaťročného putovania po púšti.

Podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu táto kniha pôvodne nepatrila k Pentateuchu, ale ku knihám historickým, ktoré nasledujú po nej. Až neskôr sa stala zakončením kníh Zákona a úvodom do šiestich nasledujúcich historických kníh, medzi ktorými má strategickú polohu.

Biblickí vedci sa domnievajú, že Deuteronómium je práve tou knihou, ktorú našiel kňaz Chilkija v Jeruzalemskom chráme, a na základe ktorej začala Joziášova náboženská reforma (2 Kr 22,8).

V Novom zákone sa Ježiš často odvoláva na predpisy z tejto knihy (napr. Mt 4,4.7.10; Mk 12,28-30 atď.).

Obsah

Skladá sa z niekoľkých častí, ktoré na seba voľne nadväzujú. Izraeliti sa nachádzajú na Moábskej pláni, tesne pred riekou Jordán, ktorá ich oddeľuje od Kanaánu. V podstate všetci sú nová generácia, ktorá priamo nezažila egyptské otroctvo a Božie spásne skutky na počiatku ich putovania. Mojžiš stručne opakuje udalosti posledných 40 rokov od vyjdenia z Egypta a zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a opateru. Opakuje a vysvetľuje aj zmluvu, ktorej sa stali účastní a povinnosť dodržiavať Božie zákony a právne predpisy. Kniha predpovedá upadnutie Izraelcov do modlárstva a následný Boží trest. Následne však ubezpečuje o pretrvávajúcej Božej ochote odpustiť tým, ktorí to oľutujú a zmenia sa. V závere knihy Mojžiš umiera a jeho nástupcom sa stáva Jozue.

Štruktúra knihy

  • 1 – 3: zhrnutie doterajšieho putovania
  • 4,1 – 4,43: varovanie pred modloslužbou
  • 4,44 – 11,32: Desatoro a „komentár na prvé prikázanie“
  • 12,1 – 28,68: deuteronomický zákonník (vrátane požehnania a zlorečenia)
  • 28,69 – 32,47: obnova zmluvy medzi Izraelom a Bohom
  • 32,48 – 34,12: prevedenie právomoci Józuovi a Mojžišova smrť

Historicita

Názory na vznik a autorstvo tejto knihy sa podobne ako pri iných knihách Pentateuchu (a biblických knihách celkovo) výrazne líšia. Všetci uznávajú, že kniha, ak aj vznikla veľmi skoro a väčšina jej materiálu pochádza naozaj priamo od Mojžiša, neskôr musela byť doplnená o niektoré pasáže. Myslí sa najmä záverečná pasáž informujúca o Mojžišovej smrti a niektoré vysvetľujúce poznámky uprostred textu.

Konzervatívni biblickí vedci aj v súčasnosti presadzujú názor, že kniha svojím štýlom, obsahom i celkovou koncepciou zodpovedá vzniku vo veľmi skorej dobe a pochádza od Mojžiša. V jeho dobe bolo písmo všeobecne známe a rozšírené. On sám mal výborné vzdelanie, ktoré získal v mladosti v Egypte ako člen faraónovej rodiny, keď sa pripravoval na predpokladanú štátnickú a diplomatickú kariéru. V knihe sa výslovne pri viacerých príležitostiach uvádza, že Mojžiš zapisoval rôzne udalosti a Božie slová. Neboli teda prenechané len ľudskej pamäti a ústnemu tradovaniu. Je veľmi pravdepodobné, že celý Pentateuch opatrovali starší Izraeliti (kňazi?), ktorí ostali verní Jahvemu i v dobách náboženského úpadku a rozšírenia polyteizmu a modlárstva.[1]

Liberálni biblickí vedci nadväzujú aj dnes na teórie vzniku Pentateuchu, ktoré k vrcholu doviedol v 19. storočí Julius Wellhausen. Tieto teórie vznikli na základe niekoľkých pozorovaní a predpokladov, napríklad, že v knihách sa vyskytujú rôzne opakovania alebo protirečenia, že v Mojžišovej dobe nebolo známe písmo, že Božie meno sa vyskytuje v niekoľkých verziách (Jahve, Elohim), že príbehy boli tradované ústne a len postupne spájané, že predpoveď upadnutia Izraelcov do modlárstva v závere knihy, nie je predpoveď, ale len neskôr zaznamenaná historická udalosť židovskými učencami, ktorí sa snažili povzniesť národ k dodržiavaniu Božieho zákona.

Podľa týchto teórií vytvorenie tohto spisu zabralo 2 storočia. Prvá časť bola napísaná v 8. stor. pred Kr. v Severnom kráľovstve (tj. Izraelskom), v 7. stor. pred Kr. sa pokračovalo v Južnom a posledná časť bola napísaná v 6. stor. pred Kr. v babylonskom zajatí (exile) Izraelitov.

Prvá, základná čiastka (Dt 12-25) bola podľa liberálnych teórií vzniku Pentateuchu po páde Samárie a Severného kráľovstva prenesená do Južného (tj. Júdskeho) a uložená do Jeruzalemského chrámu. Za vlády dvoch bezbožných kráľov (Manasses (Menaše) a Amon) sa na spis zabudlo. Tento bol objavený roku 622 pred Kr., v osemnástom roku panovania kráľa Joziáša pri oprave chrámu a stal sa základom náboženskej reformy tohto kráľa.

Za jadro knihy Deuteronómium a súčasne jej najstaršiu časť považujú 12.-25. kapitolu (Dt 12-25). Tie obsahujú zákon (Deuteronomický zákon), a preto sa na ne kladie najväčší dôraz. Ide najmä o kultové, kráľovské a vojenské zákony. Kniha bola potom doplnená o tzv. exortatívne (povzbudzujúce) čiastky, ktoré sú blízko pri zákone. Sú to kapitoly 6.-11. (Dt 6-11) a 26.-28. (Dt 26-28). Tzv. vonkajšia časť, 1.-5. a 29.-34. kapitola (Dt 1-5 a Dt 29-34) zachytáva históriu židovstva od okamihu odchodu z Chórebu v podaní Mojžišovej predsmrtnej reči.

Deuteronómium a aj iné aj iné knihy Starého zákona (Jozue, Kniha Sudcov, 1. - 2. kniha Samuelova, 1. - 2. kniha Kráľovská) sú pripisované tzv. deuteronomistickej škole. Táto pisárska škola asi pôsobila počas babylonského exilu a tesne po ňom. Za svoj základ brala deuteronomický zákonník a na jeho základe popisuje dejiny izraelského národa.

Problematika je i dnes stále otvorená a intenzívne skúmaná.[2]

Teológia

Deutoronómium svojím obsahom a umiestnením v Starom zákone pripomína križovatku - sem vyúsťujú prvé štyri knihy a potom z nej vychádzajú knihy nasledujúce.

V knihe vystupuje do popredia 5 hlavných tém, ktoré sa opakujú ako refrén, a to:

  • Jeden Boh
  • Jeden národ
  • Jedna zem
  • Jeden zákon
  • Jeden chrám

Popri nich sú tu aj vedľajšie témy ako vyvolenie, zmluva, požehnania a zlorečenia atď.

Tieto témy sú vysvetlené v niekoľkých základných bodoch:

  • Zhrnutie celého putovania púšťou a opakované upozornenia na Božiu pomoc, bez ktorej by neboli prežili. Pripomenutie nevery a pokúšania ich otcov a napomínanie k pokore a viere v Hospodina.
  • Zdôraznenie obojstrannosti záväzku uzatvorenej zmluvy. Boh si vybral Izraelcov za svoj ľud, dal mu svoj zákon a sľúbil starostlivosť a dobré veci. Úlohou ľudu je dodržiavať a plniť ustanovenia zákona.
  • „Deuteronomistický dualizmus“ - Izraelcom je predložená cesta života a cesta smrti. Záleží len na nich či budú plniť zákon a žiť alebo sa odvrátia a zahynú. Boh ústami Mojžiša ich opakovane nabáda, aby si vybrali život.

Mojžišove reči k Izraelcom sú však skôr vyučujúce než právnické. Veľmi silne sa snaží poukázať na Božiu iniciatívnu a láskavú starostlivosť v každej chvíli ich putovania. Pripomína povinnosť poučovať o Božej láske preukázanej v minulosti a jeho právnych predpisoch svoje deti. Prikazuje napísať Božie zákony a predpisy na brány, aby boli všeobecne známe a každú chvíľu boli na očiach. Vymenúva požehnania pre tých, ktorí budú dodržiavať Božia prikázania a tresty pre tých, ktorí budú žiť zle.

V závere knihy predpovedá na základe Božieho oznámenia upadnutie Izraelcov do modlárstva a ich rozptýlenie do cudzích krajín. Oznamuje ale aj Božiu milosť, keď ich Boh očistí od ich neprávostí a opäť zhromaždí do krajiny, ktorú sľúbil ich otcom.[3]

Poznámky

  1. V slovenskom rímskokatolíckom vydaní sa používa názov Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), v ekumenickom vydaní názov Deuteronómium - Piata Mojžišova kniha a v slovenskom evanjelickom vydaní je používaný názov Piata kniha Mojžišova - Deuteronomium
  2. Podľa prvého verša knihy: Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom

Referencie

  1. Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 760–761.
  2. Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1. S. 762–764.
  3. Pentateuch. In: Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Pozri aj

Literatúra

  • Deuteronómium. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Don Bosco, 1998. 1366 s. (Biblica; zv. 4.) ISBN 80-88933-07-2. S. 311 – 313.
  • W. Keller, A Biblia má predsa pravdu. Tatran, Bratislava 1969
  • Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.
  • WISEMAN, P. J. Vznik knihy Genesis: první kniha Bible očima archeologa. Preklad Jan Štifter. Havířov : Jami, [1993]. 113 s.

Iné projekty

Externé odkazy

Biblia a história

Biblia je nielen teologickou knihou, ale aj historickou. Celý jej obsah (a teológia) je založený na historických udalostiach. Biblický popis týchto udalostí a s nimi spojených reálií bol po celé stáročia jediným prameňom pre ich historické poznanie. Hlavne na jej základe boli počas 19. a 20. storočia objavené a zrekonštruované staroveké dejiny mnohých oblastí Blízkeho Východu. Aj dnes je Biblia cenným historickým dokumentom, ktorý sa používa pri archeologických vykopávkach a spoznávaní dejín Blízkeho Východu.

Desatoro

Desatoro alebo dekalóg alebo desať Božích prikázaní je desať nábožensko-etických príkazov a zákazov, ktoré podľa Biblie dal Boh (Jahve) prostredníctvom Mojžiša Židom, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo a islam. Uplatňujú ich aj samaritáni, ktorí sú ďalšou odnožou pôvodného starovekého judaizmu.

Deuteronomistická škola

Deuteronomistická škola je v biblickej kritike teoreticky predpokladaná skupina časovo a teologicky príbuzných autorov, pisárov a redaktorov niekoľkých kníh Starého zákona.

Tieto knihy majú veľmi podobný obsah, štýl a aj celkové teologické zameranie. Preto sa predpokladá, že na ich vzniku sa podieľala pomerne homogénna skupina židovských učencov. Jej názov bol zvolený podľa knihy Deuteronómium, ktoré je podľa týchto teórií trochu staršie než ostatné knihy deuteronomistického typu a tvorí ich ideovú základňu. Práve podľa princípov vyjadrených v Deuteronómiu, pravdepodobne títo neskorší autori spísali alebo upravili texty, ktoré na Deuteronómium nadväzujú a rozvíjajú ho. Tvrdenia teórie sa opierajú o textovú kritiku a vyššie kritiky týchto kníh, rôzne hypotézy a zároveň o v súčasnosti diskutované teórie vzniku Pentateuchu, ktoré takisto podliehajú kritickému skúmaniu. Jej tvrdenia treba preto chápať hlavne ako pokus o pochopenie literárnej podobnosti týchto kníh.

Etický kódex

Etický kódex je súbor všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych noriem, ideálov a princípov spoločnosti, pre ktorú je určený, ktoré idú nad rámec legislatívne upravených zákonov. Je jedným z najvýznamnejších spôsobov vnášania etiky do každodenného života a usmerňovania správania sa člena tejto spoločnosti. Mal by vystihovať aj špecifiká jednotlivých spoločností a vychádzať z potrieb spoločnosti, pre ktorú bol ustanovený.

Preto jednotlivé spoločnosti majú vypracovaný svoj etický kódex (napr. Etický kódex štátneho zamestnanca, Kódex Slovenskej lekárskej komory, Etický kódex príslušníka Policajného zboru).

Etický kódex by mal byť verejne prístupný, zrozumiteľný, jednoznačný a kontrolovateľný verejnosťou.

Jozue (prorok)

Jozue alebo Jozua alebo Iosua alebo Jošua (alebo zriedkavo Ježiš; Hebr: יְהוֹשֻׁעַ, Tiberiadská výsl.: jə.ho.ˈʃu.aʕ, Izraelská výsl.: Yəhoshúa (z hebr. Pán/Hospodin je pomoc)) je jednak historicky známy bojovník a jednak jedna z biblických postáv Starého zákona a hlavný hrdina starozákonnej Knihy Jozue. Pravdepodobne žil v neskorej dobe bronzovej okolo r. 1200 pred Kr.

Knihy kráľov

Knihy kráľov (skratky 1 Kr, 2 Kr alebo 1Krľ, 2Krľ) sú dve knihy Starého zákona.

Tieto knihy pokračujú tam, kde skončili Knihy Samuelove. Opisujú teda dejiny Izraela od smrti Dávida (965/964 pred Kr. ) až po prepustenie judského kráľa Joachina (Jehohachina) babylonským kráľom z väzenia (561 pred Kr.). Sú prisudzované Jeremiášovi, ktorý zažil posledné udalosti.

Prameňom textu boli kráľovské anály, zoznamy, prorocké legendy a menšie dejepisné diela. Rozdelenie na dve časti pochádza zo Septuaginty.

Menší proroci

Menší proroci alebo dvanásti proroci alebo malí proroci je názov dvanástich prorokov Starého zákona (u židov aj u kresťanov) a zároveň názov príslušných dvanástich kníh (spisov) Starého zákona. Knihy sa súhrnne nazývajú aj Kniha dvanástich prorokov alebo (z gr. ) Dodekaprofeton.

Mezuza

Mezuza (hebr. מזוזה, pl. מזוזות - mezuzot, dosl. „zárubňa“) je škatuľka, ktorú si Židia upevňujú na veraje dverí. Škatuľka obsahuje pergamen s dvoma pasážami z Tóry (Deuteronómium 6,4-9 a 11,13-21). Povinnosť upevňovať mezuzu na veraje dverí židovských domácností, synagóg a obchodov je jedným zo 613 prikázaní (micvot) judaizmu.

Mojžiš (Biblia)

Mojžiš (po hebrejsky משה - Moše) bol najväčším prorokom judaizmu a pripisuje sa mu autorstvo piatich kníh Starého zákona. Mojžiša za významného proroka považuje aj kresťanstvo a islam.

Pentateuch

Pentateuch (gr. päťzvitková kniha) alebo Päť kníh Mojžišových alebo u židov Tóra je názov pre päť kníh Mojžišových v Starom zákone, ktoré tvoria jeho úplne prvú časť.

Názov Tóra (hebr. Príkaz, Zákon, Zozbierané) sa používa od babylonského exilu Židov, pretože knihy obsahujú zjavenie Božej vôle na vrchu Sinaj (2. k. Mojžišova 19 - 4. k. Mojžišova 10, 10).

Preklad do gréčtiny pochádza z 3. stor. pred Kr. (tzv. Septuaginta). Samaritáni si v 4. stor. pred Kr. po oddelení od Izraelitov Pentateuch ponechali ako jedinú svätú knihu.

Slovenský ekumenický preklad

Slovenský ekumenický preklad je preklad celej Biblie do slovenčiny, ktorý bol pripravený viacerými kresťanskými cirkvami.

Na tomto preklade sa podieľali nasledujúce cirkvi (v abecednom poradí): Apoštolská cirkev na Slovensku, Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike, Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské združenie, Cirkev bratská v Slovenskej republike, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická – Slovenská oblasť, Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, Pravoslávna cirkev na Slovensku, Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, Rímskokatolícka cirkev na Slovensku. Preklad podporuje aj Svetová biblická spoločnosť v Londýne.

Príprava prekladu sa začala v roku 1988. Nová zmluva a Kniha žalmov boli vydané v roku 1995.Preklad Starej zmluvy bol dokončený po 19-tich rokoch práce. Jeho text odovzdali členovia prekladateľskej komisie predstaviteľom cirkví 30. januára 2007. Prekladateľská komisia sa riadila smernicami Vatikánu a Spojenej biblickej spoločnosti v Londýne pre interkonfesijný preklad. Preklad Starej zmluvy sa opieral o hebrejský text a preklad Novej zmluvy o grécky text.Kompletný preklad vyšiel roku 2007. Bol vydaný v dvoch verziách. Prvá vyšla s deuterokánonickými knihami a druhá verzia bez deuterokánonických kníh. Prvé opravené vydanie vyšlo v roku 2008.Vo vreckovom formáte vyšiel preklad v roku 2011. V roku 2012 vyšlo vo vreckovom formáte 4. vydanie (2. opravené).Biblia bola schválená aj Konferenciou biskupov Slovenska. Avšak tento preklad sa nestane textom používaným pri liturgii. Autorizáciu majú totiž v kompetencii jednotlivé cirkvi.

V rokoch 2013-2015 prebehol preklad a spracovanie textov NIV Study Bible z vydavateľstva Zondervan. V roku 2015 Slovenská biblická spoločnosť a vydavateľstvo Porta libri vydali prvú slovenskú študijnú Bibliu: Študijná Biblia. Banská Bystrica; [Bratislava] : Slovenská biblická spoločnosť; Porta libri, 2015. 2516 s. ISBN 978-80-8156-052-1. v náklade 3000 kusov.

Slovenský ekumenický preklad obsahuje knihy Biblie rozčlenené v tomto poradí:

Stará zmluva:

knihy protokánonické: Genezis – Prvá Mojžišova kniha, Exodus – Druhá Mojžišova kniha, Levitikus – Tretia Mojžišova kniha, Numeri – Štvrtá Mojžišova kniha, Deuteronómium – Piata Mojžišova kniha, Jozua, Kniha sudcov, Rút, Prvá Samuelova kniha, Druhá Samuelova kniha, Prvá kniha kráľov, Druhá kniha kráľov, Prvá kniha kroník, Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kohelet – Kazateľ, Veľpieseň, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš

knihy deuterokánonické: Tobiáš, Judita, Ester (grécka verzia), Kniha múdrosti, Kniha Sirachovca, Baruch (a Jeremiášov list), Prídavky k Danielovi, Prvá kniha Makabejcov, Druhá kniha Makabejcov

Nová zmluva: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Tesaloničanom, Druhý list Tesaloničanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie Jána

Starý zákon

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie

Sväté písmo s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie je preklad celej Biblie do slovenčiny. Autorom tohto prekladu je rímskokatolícky kňaz Anton Botek.

Tento preklad Biblie bol pripravený z originálnych hebrejských a gréckych textov a prihliadalo sa pri ňom na Jeruzalemskú Bibliu a iné verzie. Okrem samotného textu Biblie boli preložené aj úvody a poznámky podľa francúzskej Jeruzalemskej Biblie. Preklad obsahuje na okraji aj krížové odkazy na miesta v Svätom písme, ktoré súvisia s daným textom. Pripojené sú aj mapy a chronologické tabuľky.

Text prekladu bol vydávaný postupne. Najprv vyšli niektoré jeho časti osobitne v zahraničí napr v knihách Za svetlom, Posolstvo, Múdrosť a iné. Kompletný bol vydaný až 20 rokov po smrti prekladateľa Antona Boteka. Najprv boli vydané komentáre a marginálie k Pentateuchu (1998). Potom k nim bol pridaný text Mojžišových kníh. Následne vychádzali ďalšie časti: historické, múdroslovné a prorocké knihy Starého zákona, nakoniec bol vydaný aj Nový zákon. V roku 2012 vyšiel kompletný text vo vreckovom vydaní. Toto vydanie obsahuje aj monografiu autorov prof. ThDr. Cyrila Vasiľa SJ, doc. ThDr. Jozefa Kyselicu SJ a ThDr. Jána Ďuricu SJ, PhD.Tento preklad obsahuje knihy Svätého písma rozčlenené takto:

Starý zákon:

Pentateuch: Kniha Genezis (Prvá kniha Mojžišova), Kniha Exodus (Druhá kniha Mojžišova), Kniha Levitikus (Tretia kniha Mojžišova), Kniha Numeri (Štvrtá kniha Mojžišova), Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova)

Historické knihy: Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rút, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha Kráľov, Druhá kniha Kráľov, Prvá kniha Kroník, Druhá kniha Kroník, Kniha Ezdrášova, Kniha Nehemiášova, Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Ester, Prvá kniha Makabejcov, Druhá kniha Makabejcov

Múdroslovné knihy: Kniha Jób, Kniha Žalmov, Kniha Prísloví, Kniha Kazateľ, Pieseň piesní, Kniha Múdrosti, Kniha Sirachovho syna

Prorocké knihy: Kniha proroka Izaiáša, Kniha proroka Jeremiáša, Kniha Náreky, Kniha proroka Barucha, Kniha proroka Ezechiela, Kniha proroka Daniela, Kniha proroka Ozeáša, Kniha proroka Joela, Kniha proroka Amosa, Kniha proroka Abdiáša, Kniha proroka Jonáša, Kniha proroka Micheáša, Kniha proroka Nahuma, Kniha proroka Habakuka, Kniha proroka Sofoniáša, Kniha proroka Aggea, Kniha proroka Zachariáša, Kniha proroka Malachiáša

Nový zákon: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána, Skutky apoštolov, List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list Solúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, Druhý list Timotejovi, List Títovi, List Filemonovi, List Hebrejom, Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa)

Tanach

Tanach (alebo Tenach, hebr. תנ״ך) je akronym, ktorým Židia označujú kánon hebrejskej Biblie. Je nazývaný tiež Mikra (hebr. מקרא), čiže Písmo. V kresťanskom ponímaní predstavuje knihy Starého zákona. Tanach je rozdelený na tri časti - Tóra, Nevi'im, Ketuvim (čo znamená Zákon, Proroci, Spisy), pričom prvé písmená týchto slov (hebrejské spoluhlásky T-N-K) tvoria samotné slovo Tanach.

Tanach sa ďalej člení na 24 kníh:

Päť kníh Mojžišových, Pentateuch (Tóra, hebr. תורה - Zákon):Genesis (Be-rešit, hebr. בראשית)

Exodus (Šmot, hebr. שמות)

Leviticus (Va-jikra, hebr. ויקרא)

Numeri (Be-midbar, hebr. במדבר)

Deuteronómium (Dvarim, hebr. דברים)Prorocké knihy (Nevi'im, hebr. נביאים - Proroci):Skorší proroci (Nevi'im rišonim, hebr. נביאים ראשונים):Jozue (Jehošua, hebr. יהושע)

Sudcovia (Šoftim, hebr. שופטים)

Samuel (Šemuel, hebr. שמואל)

Kniha kráľov (Melachim, hebr. מלכים)Neskorší proroci (Nevi'im acharonim, hebr. נביאים אחרונים):Izaiáš (Ješajahu, hebr. ישעיהו)

Jeremiáš (Jirmijahu, hebr. ירמיהו)

Ezechiel (Jechezkel, hebr. יחזקאל)

Malí proroci (Trej Asar, hebr. תרי עשר - Dvanásť): Hozeáš, Jóel, Ámos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Haggeus, Zachariáš, Malachiáš (Hošea, Joel, Amos, Ovadja, Jona, Micha, Nachum, Chavakuk, Cefanja, Chaggaj, Zecharja, Malachi)Spisy (Ketuvim, hebr. כתובים):Žalmy (Tehilim, hebr. תהלים)

Jób (Ijov, hebr. איוב)

Príslovia (Mišlej, hebr. משלי)

Rút (Rut, hebr. רות)

Pieseň Šalamúnova, Pieseň piesní, Veľpieseň (Šir ha-širim, hebr. שיר השירים)

Kazateľ (Kohelet, hebr. קהלת)

Žalospevy, Plač Jeremiášov (Ejcha, hebr. איכה)

Ester (Ester, hebr. אסתר)

Daniel (Daniel, דניאל)

Ezdráš, Nehemiáš (Ezra ve-Nechemja, hebr. עזרא ונחמיה)

Knihy kroník, Paralipomenon (Divrej ha-jamim, hebr. דברי הימים)

Teórie vzniku Pentateuchu

Teórie vzniku Pentateuchu sa zaoberajú otázkou, ako vznikol Pentateuch (teda Tóra) ako veľmi komplexný a zložitý literárny celok. Po spochybnení Mojžišovho autorstva Pentateuchu v dobe osvietenstva sa objavilo niekoľko teórií o jeho vzniku. Tieto teórie sa opierali najmä o štúdium knihy Genezis, ktorá vykazuje najväčšie množstvo štylistických zvláštností, ale neskôr boli vztiahnuté na celý Pentateuch. Spoločným menovateľom vedcov s liberálnym pohľadom je myšlienka, že jednotlivé príbehy boli ústne tradované po stáročia a len postupne spisované a zlúčené do jediného celku niekedy v Ezdrášovom období. Z teórií vyplýva, že historicita súčasného textu nie je veľmi veľká. Tieto teórie sú v súčasnosti najviac preferované, ale sú často upravované a vytýka sa im najmä ich komplikovanosť a nedostatok dôkazov.

Konzervatívni vedci sa prikláňajú k podstatne skoršiemu a jednotnejšiemu datovaniu vzniku Pentateuchu. Výnimočnou v ich "tábore" je Wisemanova teória tabuliek, ktorá tvrdí, že knihu Genezis zostavil Mojžiš zo starých písomných dokumentov pochádzajúcich priamo od patriarchov, ale zvyšné knihy Pentateuchu písal z vlastnej skúsenosti. Táto teória vzbudila určitú pozornosť, ale nie je všeobecne prijímaná.

Výskum na tomto poli stále pokračuje, využívajú sa najnovšie poznatky lingvistiky, archeológie, etnológie a porovnávanie s inými starovekými textami.

Tfilin

Tfilin (hebr. תפלין), po grécky nesprávne fylaktéria, sú remienky, ktoré používajú židia pri rannej modlitbe. Každý žid používa dva druhy tfilin: tfilin šel roš, ktoré sa nasadzujú na hlavu, a tfilin šel jad, ktoré sa obväzujú okolo ruky. Oba druhy pozostávajú z čiernej škatuľky (bejt ha-tfilin), v ktorej sú uložené verše z Tóry (Exodus 13,1-10 a 11-16; Deuteronómium 6,4-9 a 11,13-21) a kožených remienkov, ktoré sú k nim pripevnené.

Výraz fylaktéria považujú židia za urážlivý, pretože v preklade znamená „ochranné amulety“. Obe slová - tfilin aj fylaktéria - sa v slovenčine používajú ako pomnožné podstatné mená.

Zoznam kníh Biblie

Kánonický zoznam jednotlivých kníh Biblie (čiže spisov Biblie) je iný u židov, katolíkov, protestantov a pravoslávnych kresťanov, hoci sa do veľkej miery prekrýva. Židia tiež používajú iné poradie kníh ako kresťania. Dolu uvedená tabuľka porovnáva kánony uvedených náboženstiev.

Treba poznamenať, že zoznamy platné pre jednotlivé východné pravoslávne (=gréckopravoslávne/grécko-ortodoxné) a staroorientálne (napr. Kopti) cirkvi sa môžu trocha odlišovať od dolu uvedených. Zoznam uvedený pre tieto náboženstvá je vždy najširšou verziou, čiže ak čo i len jedna z východných cirkví knihu akceptuje, je v zozname zahrnutá. Knihy akceptované Katolíckou cirkvou sú vo východných kánonoch vždy zahrnuté.

Šma Jisrael

Šma Jisrael (aškenázska výslovnosť Šma Jisroejl)[chýba zdroj] alebo skrátene Šma (hebr. שמע ישראל; Počuj Izrael) sú prvé slová a zároveň pomenovanie jednej z najdôležitejších modlitieb judaizmu. Text pozostáva z veršov Tóry: Deuteronómium 6:4-9, 11:13-21 a Numeri 15:37-41. Jeho obsahom je pripomenutie si povinnosti lásky k jedinému Bohu, ktorého má žid milovať celým svojím srdcom, dušou a silou.

Šma Jisrael je stredobodom židovskej rannej a večernej bohoslužby a výstižne vyjadruje monoteistické základy judaizmu. Recitovať Šma dvakrát denne je pre veriaceho žida micva – náboženský príkaz.

Pentateuch
Dejepisné knihy
Poučné knihy
Prorocké knihy

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.