Despotizmus

Despotizmus je neobmedzená vláda, krutovláda charakterizovaná násilím a bezprávím voči poddaným. Despotizmus nastáva vtedy, keď sa krajina alebo národ ocitli pod mocou tyrana (despotu), čiže vládcu, ktorý vládne bez väčšieho záujmu o podporu verejnosti, ba dokonca ani o skutočné potreby svojho obyvateľstva. Pôvodne, v starom Grécku, výraz turannos nemal negatívny nádych, lenže podobne ako neskôr v prípade nemeckého slova Führer stačil jediný nehodný nositeľ toho titulu a dovtedy neutrálny termín sa zaradil medzi odiózne. Slovom turannos spočiatku označovali človeka, ktorý sa nezákonným spôsobom zmocnil vlády. Modernejší obsah v zmysle diktátorskej moci pribralo toto slovo až neskôr. Aj tak však určenie rozdielu medzi "normálnym" panovníkom a despotom, býva veľmi subjektívne. V 18. storočí barón de Montesquieu vo svojom diele Duch zákonov videl tento rozdiel v tom, že panovník sa pridržiava zákona a tradícii, kým despotova vláda je svojvoľná a nevypočítateľná. No zároveň je pravda aj to, že nemálo panovníkov (napr. Ľudovít XIV. alebo anglický kráľ Karol II.) toto rozhranie prekročilo.

Despotovia si svoj nárok na moc zvyčajne odôvodňujú legálnymi alebo morálnymi argumentmi, často na základe nejakej totalitnej alebo autoritárskej ideológie (marxizmus-leninizmus, arabský socializmus, fašizmus), niekedy prebranej zvonka, inokedy domácej. Nie každý totalitný či autoritársky štát je však automaticky despotický. Niektoré štáty ako Čína po Mao Ce-tungovi alebo Sovietsky zväz po Josifovi Stalinovi, mali viacero vodcov ktorí vládli kolektívne formou oligarchie.[1]

Referencie

  1. L. TAYLOR, Steven. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Základná otázka: Kto vládne?, s. 16.

Pozri aj

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Alexis de Tocqueville

Alexis-Charles-Henri Clérel de Tocqueville (* 29. júl 1805, Paríž, Francúzsko – † 16. apríl 1859, Cannes) bol francúzsky politik a historik, predstaviteľ filozofie štátu a spoločnosti.

V 30. rokoch 19. storočia podnikol niekoľko ciest do USA, aby podrobil dôkladnej analýze tamojšiu demokraciu a porovnal ju so stavom v Európe. Bol zástancom interdisciplinárnej vedy, ktorá sa mala zaoberať správaním rôznych ľudských spoločností, nedal jej však názov ani jasný program. Samotnú sociológiu 19. storočia príliš neovplyvnil, ale dnes je mnohými historikmi sociológie považovaný za jedného z najvýraznejších klasikov tohto odboru.

Despota

Despota môže byť:

v histórii a politológii:

samovládca, najmä v starovekom Grécku, ktorý neobmedzene vládne spravidla za pomoci rozsiahleho byrokratického štátneho aparátu, pozri despotizmus a despocia

titul v Byzancii, Srbsku a podobne, pozri despota (titul)

násilnícky, panovačný človek

Despota (titul)

Despota (z gréc. δεσπότης/despotēs, fem. δέσποινα/despoina; po srbsky despot) bol byzantský dvorský titul, ktorý sa udeľoval aj vládcom v Latinskom cisárstve, Bulharsku, Srbsku, Rumunsko a Trapezuntskom cisárstve.

Pôvodný význam titulu despota bol pán, a bol ekvivalentný osloveniu kyrios. Neskôr sa udeľoval ako najvyššia pocta členom kráľovských rodov a protokolárne stál despota hneď po cisárovi.

Ako s čestným titulom s nim nebol spojený žiaden úrad, vojenská hodnosť alebo územný nárok, napriek tomu si niektoré územia nárokovali pomenovanie despotát.

Až v priebehu 19. a 20. storočia získalo označenie despota negatívnu konotáciu spojenú s despotickou (absolutistickou) formou vlády.

Encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)

Encyklopedisti boli francúzski osvieteneckí myslitelia, filozofi, ktorí sa podieľali na príprave a publikovaní Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers (Encyclopédie alebo Racionálneho slovníka vied, umení a remesiel). V širšom význame ide o prívržencov filozofických názorov, ktoré Encyklopédia reprezentovala.Encyklopédia začala vychádzať v roku 1751, do roku 1772 bol hlavný organizátor Denis Diderot spolu s Jeanom le Rond d’Alembertom. Encyklopedisti nemali jednotné filozofické a politické názory, ich spoločným znakom bola náklonnosť spoločenskému pokroku, kritika despotizmus a feudálneho útlaku a snaha oslobodiť myslenie od povier a dogiem. Sú charakterizovaní ako predstavitelia osvietenstva, hoci množstvo autorov, ich rôznorodosť, pestrosť názorov a nevyrovnanosť článkov ich znemožňujú jednoducho kategorizovať. Ich účasť na tvorbe Encyklopédie poukazuje na vieru v ľudský pokrok.Niektorí z encyklopedistov sa neskôr preslávili, prípadne editovali vlastné práce, množstvo sa ale do širšieho povedomia nedostalo. Najviac článkov (takmer štvrtinu Encyklopédie) napísal Louis de Jaucourt. Ďalšími encyklopedistami boli napr. Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau, Voltaire, Claude Adrien Helvétius, Paul Heinrich Dietrich von Holbach, Julien Offray de La Mettrie a Etienne Bonnot de Condillac.

Josif Vissarionovič Stalin

Josif Vissarionovič Stalin (rus. Иосиф Виссарионович Сталин, vlastným menom po gruz. იოსებ ჯუღაშვილი – Josif Džugašvili; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Kuncevo pri Moskve) bol sovietsky stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, generalissimus Sovietskeho zväzu.

Po Októbrovej revolúcii 1917 ľudový komisár pre národnosti (do 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany, po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory). Rozbehol násilnú kolektivizáciu sprevádzajúcu masívnu industrializáciu, čím výrazne zmenil tradičné poľnohospodárske zameranie krajiny.

Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ. Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície.

Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval sovietsky blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR zásluhou nukleárnych zbraní a raketovej techniky stal superveľmocou.

Romantizmus (literatúra)

Romantizmus bolo obdobie v svetovej aj slovenskej literatúre zhruba od 90. rokov 18. storočia do 50. rokov 19. storočia.

Romantizmus v literatúre sa začína objavovať v 2. polovici 18. storočia a týka sa všetkých európskych literatúr, no taktiež americkej literatúry. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. V zmysle francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda (aj keď v skutočnosti jakobínska (jakobíni robili revolúciu) diktatúra a napoleonské vojny toto vznešené heslo nijako nenapĺňali). Je jedným z tých období, ktoré sa v literatúre nevyskytujú ako čisté, ale autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu (ktoré obdobiu predchádzali) alebo realizmu (ktorý nasledoval po ukončení obdobia romantizmu).

Staroperzská ríša

Staroperzská ríša (iné názvy: Perzská ríša, Perzská veľríša, Ríša Achajmenovcov) bol štátny útvar s jadrom v dnešnom Iráne v rokoch 550 pred Kr. až 330 pred Kr. Vládli v ňom Achajmenovci. Zničil ho Alexander Veľký v rokoch 334 – 330 pred Kr.

Stendhal

Stendhal, vlastným menom Marie-Henri Beyle, (* 23. január 1783 Grenoble, Francúzsko – † 23. marec 1842 Paríž) bol francúzsky spisovateľ a esejista, predstaviteľ kritického realizmu a romantizmu. Bol zarytým nepriateľom aristokracie a bojoval na strane Napoleona.

Tyrania

Tyrania môže byť:

spôsob vlády osoby, ktorá sa zmocnila vlády násilím;

neobmedzené, násilnícke vládnutie, krutovláda, hrôzovláda, despotizmus

forma vlády v starovekom Grécku, pozri Tyrania (Grécko)

Zoznam foriem vlády

Forma vlády alebo štátne zriadenie označuje vnútorné politické usporiadanie štátu.

Zoznam politických článkov/D

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 131 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Červený a čierny

Červený a čierny (orig. franc. Le Rouge et le Noir) je román francúzskeho spisovateľa Stendhala. Hrdinom románu je syn majiteľa vodnej píly, inteligentný Julien Sorel, ktorý chce v období francúzskej revolúcie presadiť svoj spoločenský vzostup. Jednou z interpretácií názvu románu je, že červená farba je farbou boja, revolty a odporu proti vtedajšiem režimu, ale tiež symbol slobody, slobodného života, lásky a nenávisti. Čierna je zase farbou tmy, ktorú vytvorila cirkev a despotizmus, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Román bol publikovaný v roku 1830 v nakladateľstve Levavasseur. Po Armace ide o druhý Standhalov román.

Autoritárne formy vlády
Autokratické
Totalitný
Ostatné

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.