Cukrová trstina

Cukrová trstina (lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako 2 m, pestovaná predovšetkým pre vysoký obsah cukru.

Plné steblá, vysoké 2 – 4 m, dosahujú priemeru 20 – 80 mm. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ďalej obsahuje tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a iné zložky. Rastlina je pôvodná v Novej Guiney. Jej pestovanie bolo najprv zaznamenané v Indii a odtiaľ sa šírilo všetkými smermi. Je to najvýznamnejšia kultúrna tráva; pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napr. na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, v Egypte a na južnom pobreží Španielska.

Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.

Cut sugarcane
Cukrová trstina
Saccharum officinarum Blanco1.18
Cukrová trstina

Produkcia

Najväčšími producentmi cukrovej trstiny na svete sú Brazília, India a Čína.

Top producenti cukrovej trstiny 2012
Krajina Produkcia (mil. ton)
Brazília Brazília 721,1
India India 347,9
Čína Čína 124,0
Thajsko Thajsko 96,5
Pakistan Pakistan 58,4
Mexiko Mexiko 50,9
Kolumbia Kolumbia 38,0
Svet spolu 1 833,1
Zdroj: FAO[1]

Referencie

  1. Najväčší producenti cukrovej trstiny na svete [online]. FAO. Dostupné online.

Iné projekty

Americké Panenské ostrovy

Americké Panenské ostrovy sú skupinka ostrovov v Karibskom mori, ktoré sú izolovaným územím Spojených štátov amerických. Tieto ostrovy sú geograficky súčasťou Panenských ostrovov. Americké Panenské ostrovy sa skladajú zo štyroch hlavných ostrovov: Sv. Tomáša, Sv. Jána, St. Croix a Vodného ostrovu. Je to jediné miesto v Spojených štátoch, kde sa jazdí vľavo.

Campeche (štát)

Campeche je mexický štát nachádzajúci sa sčasti na Yucatánskom polostrove na pobreží Mexického zálivu.

Susedí na severovýchode s Yucatánom, na západe s Quintana Roo, na juhu s Guatemalou a Chiapas, na západe s Tabascom. Rozloha je 57 507 km², teda 2,9 % rozlohy Mexika. Campeche obýva 849 617 ľudí, z ktorých 49 % žije v hlavnom meste Campeche.

Povrch je nížinatý, z veľkej časti pokrytý lesným porastom. Krajina má horúcu vlhkú klímu. Veľký objem zrážok ovplyvňuje veľký počet vodných tokov a plôch. Najväčšími riekami sú Palizada a Cantería. Najvýznamnejšími plodinami pestovanými v štáte Campeche sú kukurica, ryža a cukrová trstina, najvýznamnejším odvetvím priemyslu je priemysel konštrukčný.

Cascavel

Cascavel je mesto a obec (município) v severnej Brazílii v štáte Ceará. Mesto má širokú poľnohospodársku a priemyselnú základňu a je ôsmou najbohatšou obcou štátu Ceará. Pestujú a spracovávajú sa tu orechy kešu, kokos, cukrová trstina, maniok, kukurica a fazule plus živočíšna výroba. V meste je spolu 31 priemyselných odvetví, chémia, hutníctvo, spracovanie neželezných kovov, potravinárstvo, stavebný priemysel, výroba mydla a sviečok, nábytku, oblečenia, obuvi atď.

Cukor (sladidlo)

Cukor (z nem. Zucker < tal. zucchero < arab. sukkar) je prírodné sladidlo, sladká požívatina. Z chemického hľadiska je to takmer čistá sacharóza (minimálne 99,8 %), teda disacharid zložený z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Vyrába sa v cukrovaroch, najmä z cukrovej trstiny a z cukrovej repy, na trh je dodávaný v kryštáloch, prášku, kockách atď. Svetová produkcia cukru je okolo 160 miliónov ton ročne a cukor je tak hospodársky významná komodita.

Termín cukor má aj iné významy - pozri cukor.

Dažďový les

Dažďový les alebo dažďový prales je označenie pre listnaté lesy (prakticky ide vždy o vždyzelené dažďové lesy), v ktorých nie je obdobie sucha, a ktoré rastú v tepelne priaznivých podmienkach, konkrétne v tropickom (tropický dažďový les/dažďový tropický les), subtropickom (subtropický dažďový les/dažďový subtropický les) alebo čiastočne aj v miernom pásme (dažďový les mierneho pásma).

Disacharid

Disacharidy sú 2 monosacharidové jednotky (cukry) spojené glykozidickou väzbou. Napríklad, ak táto väzba nastáva medzi alfa-orientovanou hydroxylovou skupinou prvého uhlíka jednej jednotky (alfa-anomér) a hydroxylovou skupinou štvrtého uhlíka, hovoríme o vzniku alfa-1,4-glykozidickej väzby, pričom sa uvoľnuje jedna molekula vody.

Sumárny vzorec je (C12H22O11)n.

Najznámejšie disacharidy:

Sacharóza (repný cukor)-nachádza sa vo všetkých rastlinách-rastlinný disacharid.Najbohatším zdrojom je cukrová repa a cukrová trstina.Tvorí bezfarebné kryštáliky dobre rozpustné vo vode.Zohrievaním zhnedne a zmení sa na karamel.Používa sa na výrobu cukru v potravinárskom priemysle,sladenie potravín a nápojov.Je zložená z 1.molekuly alfa-D-glukopyranózy + beta-D-fruktofuranózy.V chemickej väzbe je viazaný poloacetalový hydroxil,preto nemá redukčné vlastnosti.Laktóza (mliečny cukor)-nachádza sa v mlieku cicavcov.Materské mlieko ju obsahuje 6 až 7%,kravské mlieko 4 až 5%.Pripravuje sa zo srvátky.Je zložený z 1.molekuly alfa-D-glukopyranózy + beta-D-galaktopyranózy.Glykozidová väzba vzniká reakciou poloacetálového hydroxilu galaktózy a hydroxylovej skupiny na štvrtom atóme uhlíka glukózy.Molekula laktózy má jeden voľný poloacetálový hydroxyl(v krúžku).Preto má redukčné účinky.Hydrolýzou sa štiepi na glukózu a galaktózu.Maltóza (sladový cukor)-vzniká enzýmovou hydrolýzou škrobu.Príslušný enzým sa nachádza v klíčkoch semien.Enzým maltáza,ktorý sa nachádza v naklíčenom sladovníckom jačmeni štiepi maltózu na skvasiteľnú glukózu.Na tomto procese je založená výroba piva.Je zložený z 2.molekúl alfa-D-glukopyranózy.Je redukujúci disacharid.Hydrolýzou maltózy vznikajú 2 molekuly glukózy.

Eswatini

Eswatini, dlhý tvar Eswatinské kráľovstvo (do roku 2018 [na Slovensku:2019]: Svazijsko, dlhý tvar Svazijské kráľovstvo) je štát v Afrike. Hlavné mesto je Mbabane.

Guyana (štát)

Guyana, dlhý tvar Guyanská kooperatívna republika, je štát v Južnej Amerike. Susedí so štátmi Surinam, Brazília a Venezuela. Je jediným štátom Commonwealthu, ktorý sa nachádza v Južnej Amerike. Leží severne od rovníku, pri pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto je Georgetown.

Imperatriz

Imperatriz je mesto a obec (município) v severnej Brazílii v štáte Maranhão. Leží pri rieke Tocantins. Je nazývané aj Portal de Amazonia, bránou do Amazónie. Bolo založené v roku 1851. Väčšina hospodárstva mesta sa zakladá na obchode a službách. Podľa brazílskeho štatistického úradu, IBGE, má 5 657 komerčných a 730 priemyselných podnikov. Mesto tiež spracováva hovädzie mäso a tieto výrobky sa vyvážajú do celej Brazílie aj do zahraničia. Menšiu úlohu má spracovanie kovov a stavebný priemysel. V okolí sa pestuje ryža, sója a maniok, v poslednom období aj cukrová trstina.

Mesto má letisko Pref. Renato Moreira.

Lipnicovité

Lipnicovité (Poaceae; starší názov trávy – Graminae sa stále používa v USA) je čeľaď rastlín z radu lipnicotvarých.

Je to morfologicky aj biologicky vyhranená čeľaď s vyše 400 rodmi a takmer 10 000 druhmi (iné zdroje 600 rodmi a vyše 6 000 druhmi). Sú to jednoročné až trvalé rastliny. Sú rozšírené po celom svete a majú pre človeka rozhodujúci význam ako základ pestovania obilnín a krmovín. S výnimkou bambusu ide o byliny s valcovitými stonkami (steblami), ktoré sú článkované, v kolienkach delené priečnymi prepážkami, duté (výnimky: cukrová trstina, kukurica); listy objímajú steblo a sú dlhé a úzke, väčšinou sú striedavé so súbežnou žilnatinou a bývajú rozlíšené na čepeľ a pošvu. Zatváravé bunky prieduchov majú netypický činkovitý tvar.

Nevýrazné kvety sú usporiadané v klasoch, metlinách alebo stiahnutých metlinách, majú tri tyčinky, jeden piestik s dvomi perovitými bliznami a zvonka sú kryté plievočkou, plevicou a vonkajšími (čiže spodnými) plevami. Po opelení vetrom stena jediného semenníka (osemenie) zrastá s oplodím a vytvára plod tráv, obilku (caryopsis). Z jednej obilky môže vyrásť odnožovaním niekoľko stebiel.

Väčšina druhov obilnín bola vypestovaná z planých tráv juhozápadnej Ázie. Oproti rozpadavému vretenu klasov planých druhov zostáva pri kultúrnych obilninách klas v celku a obilky sa uvoľňujú z pliev, plevíc a plievočiek až mlátením.

Lipnicovité súvisia morfologicky s Commelinales.

Michoacán

Michoacán de Ocampo je jeden z tridsaťjeden štátov Mexika. Zaberá plochu 58 599 km². Hraničí s mexickými štátmi Colima a Jalisco na západe, Guanajuato a Querétaro na severe, Mexiko na východe, Guerrero na juhovýchode a s Tichým oceánom na juhu. V roku 2012 v štáte Michoacán žilo 4 412 767 obyvateľov. Hlavným mestom je Morelia.

Názov štátu pochádza z jazyka nahuatl, kde michhuah znamená "rybár" a cān znamená miesto. Odkazuje k tradícii rybolovu na jazere Pátzcuaro. Priezvisko "de Ocampo" pripomína niekdajšieho politika Melchora Ocampa. Pôvodnými obyvateľmi boli Purepečovia, časť z nich doteraz hovorí vlastným jazykom. Domorodé Taraskánske kráľovstvo si dokázalo udržať nezávislosť od Aztéckej ríše, pamiatkou na toto obdobie sú pyramídy v Tzintzuntzan. V roku 1530 oblasť dobyli Španieli, v roku 1540 bol založený v Patzcuaro kňazský seminár ako prvá vysoká škola na americkom kontinente, jeho nástupcom je od roku 1917 Universidad Michoacana de San Nicolás de Hidalgo. Michoacán bol jedným z centier vojny za nezávislosť, pochádzal odtiaľto cisár Agustín de Iturbide. Prudké boje tu prebiehali za mexickej revolúcie, kedy región ovládal Francisco Madero. Ako guvernér Michoacán začal svoju politickú kariéru aj prezident Lázaro Cárdenas del Río, na ktorého počesť bolo v roku 1970 významné prístavné mesto Los Llanitos premenované na Lázaro Cárdenas.

Územím štátu prechádza horské pásmo Sierra Madre del Sur, v tunajších lesoch prezimuje danaus sťahovavý. Vulkanická činnosť je doposiaľ živá, o čom svedčí vznik sopky Paricutín v roku 1943. Najdôležitejšími riekami sú Lerma a Balsas, ktoré vďaka svojej prudkosti a vysokému prietoku slúžia na výrobu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo Michoacánu je závislé od sezónneho zavlažovania, pestuje sa kukurica, cirok, avokádo a cukrová trstina, rozvinutá je aj živočíšna výroba. Ťaží sa železo a zinok. Dôležitým zdrojom príjmov je turistika: mesto Morelia bolo pre svojráznu architektúru zaradené na Zoznam svetového dedičstva, množstvo návštevníkov lákajú tradičné búrlivé oslavy 2. novembra (Día de Muertos).

Niger

Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.

Papua-Nová Guinea

Papua-Nová Guinea, dlhý názov Nezávislý štát Papua-Nová Guinea je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).

Paraguaj

Paraguaj, dlhý tvar Paraguajská republika, je štát v Južnej Amerike. Hlavné mesto je Asunción.

Leží vo vnútrozemí medzi Bolíviou, Brazíliou a Argentínou. Hranice tvoria väčšinou rieky. Na západe územia sa rozprestiera pusté Grand Chaco s pralesmi a savanami, na východe je zvlnená vysočina. Stredom krajiny preteká splavná rieka Paraguaj. Podnebie je tropické s vysokými teplotami a veľkými zrážkami.

Paraguaj je málo vyvinutá poľnohospodárska krajina s nerozvinutým priemyslom. Polovicu štátu pokrývajú lesy, 38% celkovej rozlohy tvoria pasienky a len 2% orná pôda.

Pre vlastnú spotrebu sa tu pestuje maniok, kukurica, bôb a ryža, na vývoz cukrová trstina, sója, tabak, bavlník, banány, citrusy. Lesy poskytujú okrem dreva kebračovú kôru na výrobu triesloviny. Pasienky sa využívajú na chov hovädzieho dobytka a oviec.

Priemysel spracúva niektoré miestne produkty, najvýznamnejšie je spracovanie mäsa, výroba rastlinných olejov, prírodných silíc a triesloviny. 3/4 priemyselných závodov sa sústreďujú v aglomerácii hlavného mesta. Priehrada Itaipú na hraničnej rieke Paraná patrí k najväčším vodným priehradám na svete (aktuálne 2. miesto podľa výkonu) . Dopravná sieť je nedostatočná, železnice sú úzkorozchodné.

Prevažnú časť obyvateľstva tvoria mestici, Indiánov tu žije len 30 000. Najrozšírenejším jazykom je guaraníjčina. V stupni vzdelanosti patrí Paraguaj medzi najmenej pokročilé štáty Južnej Ameriky.

Sacharóza

Sacharóza je organická zlúčenina bežne známa ako stolový cukor. V čistom stave je sacharóza biela kryštalická látka sladkej chuti. Molekula je disacharid, skladá sa z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Jej molekulový vzorec je C12H22O11. Vyrába sa jej okolo 150 000 000 ton ročne.

V bežnej reči je často označovaná ako repný cukor, trstinový cukor alebo len cukor. Uplatnenie nachádza predovšetkým v potravinárstve, kde sa používa ako sladidlo.

Sudán

Sudán, dlhý tvar Sudánska republika, je štát v subsaharskej Afrike.

Hlavné mesto je Chartúm.

Najrozľahlejšia krajina Afriky patrí zároveň k jej najchudobnejším. Dlhotrvajúce konflikty na juhu krajiny a v Dárfúre prispeli k situácii, keď veľa ľudí čelí hladomoru a krajina má veľmi vysoký zahraničný dlh.

Sumatra

Sumatra je šiesty najväčší ostrov sveta (približne 473 000 km²), najväčia časť Indonézie a druhý najväčší ostrov súostrovia Veľké Sundy v západnej časti Malajského súostrovia. Do tejto rozlohy je započítaných aj množstvo menších ostrovov ležiacich pri pobreží Sumatry. Napravo je znázornená Sumatra na politickej mape.

Venezuela

Venezuela, dlhý tvar: Venezuelská bolívarovská republika, je federatívna republika na severe Južnej Ameriky. Hlavným mestom je Caracas.

Venezuelu obmýva Karibské more a Atlantický oceán. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar: 5 007 m n. m.) leží na severe v Andách. Jeho pásma uzatvárajú úrodné kotliny. Medzi dvoma horstvami sa rozprestiera savanami porastená nížina na náplavoch rieky Orinoko. Nachádzajú sa tam značné ložiská ropy.

Názov krajiny je po španielsky: „malé Benátky“.

Krajina je veľmi bohatá na ropu, železnú rudu, diamanty a bauxit. Pestuje sa tu káva, kakao, banány, cukrová trstina. Chová sa tu hovädzí dobytok a kozy.

Vlk hrivnatý

Vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus) je najväčšia psovitá šelma, ktorá žije v Južnej Amerike. Navzdory názvu nie je blízkym príbuzným vlka a hoci výzorom pripomína líšku na dlhých nohách, nie je príbuzný ani s ňou. Je jediným druhom v rode Chrysocyon (lat.: zlatý pes).

Žije v otvorenej krajine, v trávnatých a krovinatých porastoch, ako aj v mokradiach. Dlhé nohy využíva práve na pohyb vo vysokej tráve.

Priemerný dospelý jedinec váži od 20 do 23 kg. Je 100 – 125 cm dlhý a v kohútiku 75 – 90 cm vysoký. Je sfarbený do oranžova, s výraznou tmavšou pozdĺžnou hrivou, ktorú pri ohrození zježí, aby sa zdal väčší.

Teritórium si značkuje výrazným pachom, čím si vyslúžil prezývku „tchorí vlk“.

Je to všežravec. Loví drobné až stredne veľké živočíchy (vtáky, hlodavce, králiky a dokonca aj ryby), no 50 % jeho potravy tvorí rastlinná zložka (cukrová trstina, ovocie, hľuzy).

V pôvodnej prírode nemal žiadneho prirodzeného nepriateľa. Dnes môže padnúť za obeť zdivenému psovi domácemu.

Jeho stav brazílska vláda vyhlásila za blízky ohrozeniu kvôli zániku prirodzeného biotopu.

Zo psovitých je najmenej sociálny druh.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.