Cirok

Cirok (lat. Sorghum) je rod rastlín z čeľade lipnicovitých. Je pestovaný ako obilnina spracovávaná vo forme múky, ale i na technické a kŕmne účely. Dnešný cirok bol vyšľachtený z divo rastúcich druhov v neolite na Ďalekom východe. Konzumujú sa najmä semená, zaujímavé tým, že neobsahujú lepok.

Cirok
Cirok
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sorghum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Pestované druhy

  • cirok zrnový (Sorghum bicolor var. eusorghum) – varieta ciroku pestovaná pre zrno
  • cirok technický (metlový) (Sorghum bicolor var. technicum) – pestuje sa pre metlinu, z ktorej sa vyrábajú metly a kefy, ľudovo nazývané „ryžové“, zrno sa používa na kŕmne účely ako vedľajší produkt
  • cirok cukrový (Sorghum bicolor var. saccharatum) – steblá tejto variety obsahujú šťavu až s osemnástimi percentami glukózy;
  • cirok sudánsky (tzv. „sudánska tráva“) (Sorghum bicolor var. sudanense) – tato varieta sa pre svoj rýchly rast používa ako krmovina

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cirok
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cirok

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čirok na českej Wikipédii.
Biomasa (energetika)

Biomasa je biologický materiál pochádzajúci zo živých alebo nedávno žijúcich organizmov. Najčastejšie odkazuje na rastliny alebo materiály na rastlinnej báze, ktoré sa špecificky označujú ako lignocelulózová biomasa. Ako zdroj energie sa môže použiť priamo spaľovaním za vzniku tepla, alebo nepriamo po premene na rôzne formy biopalív. Premenu biomasy na biopalivo je možné dosiahnuť tepelne, chemicky alebo biochemicky.

Drevo dnes zostáva najväčším energetickým zdrojom biomasy. Príklady zahŕňajú lesné pozostatky (ako sú napr. odumreté stromy, konáre a pne), vetvičky, drevná štiepka. V druhom ponímaní biomasa zahŕňa rastlinnú alebo živočíšnu hmotu, ktorá môže byť prevedená na vlákna alebo iné priemyselné chemikálie vrátane biopalív. Priemyselná biomasa môže byť produkovaná z mnohých druhov rastlín, ako ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), proso, konope, kukurica, topoľ, vŕba, cirok, cukrová trstina, repka olejná, bambus a rôznych ďalších druhov stromov od eukalyptu po palmu olejnú.

Rastlinná energia je produkovaná z plodín špeciálne pestovaných ako palivo, ktoré poskytnú veľké výstupné množstvo biomasy pri malej vstupnej energii. Príkladom takejto rastliny je pšenica, ktorá typicky poskytne 7,5 až 8 ton zrna a 3,5 až 5 ton slamy z hektára. Zrno sa môže použiť na kvapalné pohonné hmoty, slama sa môže spáliť s cieľom produkcie tepla alebo elektriny.

Rastlinná biomasa sa môže degradovať z celulózy na glukózu a výsledný cukor sa môže použiť ako biopalivo prvej generácie. Biomasu možno premeniť na iné použiteľné látky ako napr. metán, pohonné hmoty ako etanol a bionafta. Hnijúce odpadky, poľnohospodársky odpad a odpad po ľuďoch, to všetko uvoľňuje metán – tiež nazývaný „skládkový plyn“ alebo „bioplyn“. Plodiny ako kukuricu a cukrovú trstinu možno fermentovať na etanol. Bionafta, ďalšia pohonná látka, sa dá vyrábať zo zvyškov potravinových produktov ako sú rastlinné oleje a živočíšne tuky.Existuje množstvo výskumov zameraných na riasovú biomasu. Jej výhodou je, že sa nevyužíva ako potravina a môže byť pestovaná 5 až 10-krát rýchlejšie než iné poľnohospodárske plodiny, napr. ako kukurica a sója. Pokosené riasy možno fermentovať na biopalivá ako etanol, butanol, metán, ako aj bionaftu a vodík.

Biomasa sa považuje za obnoviteľný zdroj energie, pretože na regeneráciu využitých zásob je potrebná pomerne krátka doba. V prípade rastlinnej biomasy je dôležité, že sa uhlík vracia späť do prírodného kolobehu prostredníctvom fotosyntézy, takže záťaž prostredia skleníkovými plynmi je veľmi malá. Tento fakt robí z biomasy tzv. neutrálny zdroj emisií CO2 Dominantným zdrojom bioenergie je v súčasnosti pevná biomasa a tento trend by sa nemal v tomto desaťročí v Európe zmeniť. Prudko rastie trh s drobným lisovaným drevným odpadom, tzv. peletami, ktoré sa používajú v individuálnych systémoch vykurovania, ale aj vo veľkých systémoch kombinovanej výroby tepla a elektriny. Výhodou peliet je ich vysoká energetická hustota, štandardizovaná kvalita, jednoduchá doprava a využiteľnosť v automatizovaných vykurovacích systémoch.

Eritrea

Eritrea (zastarano: Erytrea, pôvodne: Erythr(a)ea), dlhý tvar: Eritrejský štát, je štát nachádzajúci sa v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora.

Pevninské hranice majú dĺžku 1 630 km, Eritrea susedí na západe so Sudánom (605 km), Etiópiou na juhu (912 km) a Džibutskom na juhovýchode (113 km). K Eritrei patrí aj Dahlacké súostrovie v Červenom mori. Eritrea dosiahla nezávislosť v roku 1993 a patrí tak k najmladším štátom sveta.

Etiópia

Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja), plným názvom Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik), (historický názov Abesínia alebo Abesínsko [po česky Habeš]) je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike. Susedí na severe s Eritreou, na východe s Džibutskom a Somálskom, na juhu s Keňou a so Sudánom a Južným Sudánom na západe. Podľa odhadov z roku 2010 žije v Etiópii 82 101 998 ľudí. Hlavným mestom je Addis Abeba, úradným jazykom federácie je amharčina.

Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu Australopithecus. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba od 3. storočia pred Kr. aksumská ríša, v ktorej vládla Šalamúnska dynastia založená podľa legiend potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí kresťanstvo. Nasledujúce storočia znamenali predovšetkým so stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Ten bol potom zvrhnutý Mengistu Haile Mariamom, ktorý v krajine nastolil komunistický režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom sovietskeho bloku a Mengistu musel v roku 1991 utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a v čele novej vlády pod vedením Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu stál Meles Zenawi. Ten v krajine časom zaviedol autoritársky režim, ktorý je pri moci dodnes.

Etiópsky štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poľnohospodárstvo je silno závislé na podnebí a v pomere k rozvinutým štátom málo modernizované. Priemysel je nevyvinutý a služby nepríliš kvalitné. Dosiaľ zlý stav infraštruktúry sa vďaka vládnym investíciam postupne zlepšuje. Výnimku v inak zlej etiópskej doprave tvorí Ethiopian Airlines, ktoré sa radí medzi tri najdôležitejšie letecké spoločnosti v Afrike. Navzdory značnej korupcii a nedostatočným službám sa ekonomika Etiópie rýchle rozvíja; krajina je však napriek tomu závislá na zahraničnej pomoci. Etiópska armáda predstavuje jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Afrike a úzko vojensky spolupracuje so Spojenými štátmi. V oblasti zahraničných vzťahov udržuje Etiópia dobré vzťahy zvlášť s okolitými štátmi s výnimkou Eritrei a Somálska. Zo zahraničných investorov sa tu v poslednom čase najviac presadzuje India a Čína. Etiópia má rovnako bohatú kultúru založenú na dlhej historickej tradícii aj kontaktoch s okolitým svetom a v krajine je množstvo kultúrnych aj prírodných pamiatok.

Holub domáci

Holub domáci (Columba livia f. domestica) je vták, domestikovaná forma holuba divého. Na Slovensku žije hlavne vo veľkých mestách, mimo miest vzácne na skalách. Je chovaný pre mäso, ako druh zábavy a športu alebo pre poštové účely. Zdivený holub domáci je rozšírený v mestách vo veľkých kŕdľoch a je považovaný za škodcu. Svojim trusom znečisťuje budovy a prenáša choroby.

Michoacán

Michoacán de Ocampo je jeden z tridsaťjeden štátov Mexika. Zaberá plochu 58 599 km². Hraničí s mexickými štátmi Colima a Jalisco na západe, Guanajuato a Querétaro na severe, Mexiko na východe, Guerrero na juhovýchode a s Tichým oceánom na juhu. V roku 2012 v štáte Michoacán žilo 4 412 767 obyvateľov. Hlavným mestom je Morelia.

Názov štátu pochádza z jazyka nahuatl, kde michhuah znamená "rybár" a cān znamená miesto. Odkazuje k tradícii rybolovu na jazere Pátzcuaro. Priezvisko "de Ocampo" pripomína niekdajšieho politika Melchora Ocampa. Pôvodnými obyvateľmi boli Purepečovia, časť z nich doteraz hovorí vlastným jazykom. Domorodé Taraskánske kráľovstvo si dokázalo udržať nezávislosť od Aztéckej ríše, pamiatkou na toto obdobie sú pyramídy v Tzintzuntzan. V roku 1530 oblasť dobyli Španieli, v roku 1540 bol založený v Patzcuaro kňazský seminár ako prvá vysoká škola na americkom kontinente, jeho nástupcom je od roku 1917 Universidad Michoacana de San Nicolás de Hidalgo. Michoacán bol jedným z centier vojny za nezávislosť, pochádzal odtiaľto cisár Agustín de Iturbide. Prudké boje tu prebiehali za mexickej revolúcie, kedy región ovládal Francisco Madero. Ako guvernér Michoacán začal svoju politickú kariéru aj prezident Lázaro Cárdenas del Río, na ktorého počesť bolo v roku 1970 významné prístavné mesto Los Llanitos premenované na Lázaro Cárdenas.

Územím štátu prechádza horské pásmo Sierra Madre del Sur, v tunajších lesoch prezimuje danaus sťahovavý. Vulkanická činnosť je doposiaľ živá, o čom svedčí vznik sopky Paricutín v roku 1943. Najdôležitejšími riekami sú Lerma a Balsas, ktoré vďaka svojej prudkosti a vysokému prietoku slúžia na výrobu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo Michoacánu je závislé od sezónneho zavlažovania, pestuje sa kukurica, cirok, avokádo a cukrová trstina, rozvinutá je aj živočíšna výroba. Ťaží sa železo a zinok. Dôležitým zdrojom príjmov je turistika: mesto Morelia bolo pre svojráznu architektúru zaradené na Zoznam svetového dedičstva, množstvo návštevníkov lákajú tradičné búrlivé oslavy 2. novembra (Día de Muertos).

Niger

Niger, dlhý tvar Nigerská republika, je prezidentská republika nachádzajúca sa takmer uprostred Afriky medzi štátmi Mali, Alžírsko, Líbya, Čad, Nigéria, Benin a Burkina. Na území o rozlohe 1,267 mil. km² tu žije okolo 20 miliónov obyvateľov (2016). Krajina nemá prístup k moru.

Obilie

Obilie alebo zbožie je súhrnné označenie poľnohospodárskych plodín z čeľade lipnicovité alebo len ich zŕn, a to:

buď všetkých obilnín

alebo len tzv. obilnín 1. skupiny (pšenica, jačmeň, raž, ovos, triticale)

Obilniny

Obilniny alebo cereálie sú kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých pestované predovšetkým pre zrno v miernom pásme všetkých svetadielov, v rôznych nadmorských výškach. Hlavné druhy: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok, menej rozšírené pohánka, mohár a i. Spracúvajú sa na múku, krúpy, vločky, slad, škrob, krmivá. Pestovaním obilnín sa zaoberá obilninárstvo.

Somálsko

Somálsko (somálsky Soomaaliya; arabsky الصومال = as-Súmál), oficiálne Somálska federatívna republika (po somálsky Jamhuuriyadda Soomaaliya, po arabsky جمهورية = Džumhúríja as-Súmál; v minulosti Somálska demokratická republika) je štát v Afrike na Somálskom polostrove, známom tiež ako Africký roh, vo Východnej Afrike. Susednými štátmi sú Etiópia na západe,Džibutsko na severozápade a Keňa na juhozápade. Z východu krajinu obmýva Indický oceán a zo severu Adenský záliv. Somálsky štát v súčasnosti existuje len formálne. Krajina nemá uznávanú vládu, je rozdelená na niekoľko regiónov, ktoré sú pod kontrolou medzinárodne neuznaných vlád. Medzi najpoužívanejšie jazyky patrí: somálčina, arabčina, angličtina, staršia generácia v regiónoch, ktoré boli talianskou kolóniou hovorí taliansky. Medzi náboženstvami výrazne prevyšujú sunnitskí moslimovia 98 %, iných je len (vrátane kresťanov) 2 %. Najväčší podiel na etnickom zložení majú: Somálčania 98 %, Bantuovia, Arabi a iní 2 %. Priemerný energetický príjem predstavuje len okolo 1 500 kcal/deň.Somálsko má rozlohu 637 657 km² z čoho 10 320 km² predstavujú vodné plochy. Celková dĺžka hraníc je 2 366 km, jednotlivo s krajinami má hranice dlhé: Džibutsko 58 km, Etiópia 1 626 km, Keňa 682 km. Má najdlhšie pobrežie v Afrike, čo je celkovo 3 025 km. Disponuje rôznymi prírodnými zdrojmi ako napríklad urán, do značnej miery nevyužitá zásoby železnej rudy, cínu, sadry, bauxit, meď, soľ, zemného plynu. Iba 1,64% pôdy predstavuje orná pôda a 0,04% trvalé kultúry. Zavlažovaná pôda predstavuje približne 2 000 km² (2003). Najväčšie prírodné nebezpečenstvá predstavujú opakujúce sa suchá, časté prachové búrky nad východnej pláni v lete a záplavy počas obdobia dažďov.Krajina sa administratívne delí na 18 regiónov: Awdal, Bakool, Banaadir, Bari, Bay, Galguduud, Gedo, Hiiraan, Jubbada Dhexe, Jubbada Hoose, Mudug, Nugaal, Sanaag, Shabeellaha Dhexe, Shabeellaha Hoose, Sool, Togdheer, Woqooyi Galbeed. Nezávislosť získalo 1. júla 1960 kedy sa zlúčilo Britské a Talianske Somálsko do jednotnej Somálskej republiky.

Teda aj národný sviatok pripadá na 1. 7., kedy je založenie Somálskej republiky. Dočasná ústava pre Spolkovú republiku Somálsko bola schválená Ústavným zhromaždením 1. 8. 2012, pred koncom volebného obdobia bude po referende ustálená.Somálsko má zmiešaný právny systém občianskeho práva, islamské právo a zvykové právo (Xeer). Hlasovanie je možné od 18 rokov univerzálne. Výkonnú moc štátu predstavuje prezident, premiér, vláda a parlament. Zákonodárnu moc predstavuje dvojkomorový Národný parlament, ktorý sa skladá zo Snemovne ľudu federálneho zhromaždenia a Hornej komory federálneho parlamentu. Súdnu moc predstavuje ústavný súd a federálna vláda na tej istej úrovni. Národný symbol je leopard. Vlajka je svetlo modrá s veľkou bielou päťramennou hviezdou v strede, modré pole bolo pôvodne ovplyvnené vlajkou OSN, ale dnes sa hovorí, že označuje oblohu a susedný Indický oceán, päť bodov hviezdy predstavuje päť regiónov v Africkom rohu, ktoré sú obývané somálskym ľudom: bývalý britský Somaliland a Talianske Somálsko (ktoré tvoria dohromady Somálsko), Džibutsko, Ogaden (Etiópia) a severovýchodné provincie (Keňa).

Zoznam biologických článkov/C

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 179 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Čad

Čad (dlhý tvar názvu Čadská republika) je štát, ktorý sa rozprestiera vo vnútrozemí Afriky na plošinách Sahary. Hlavné mesto je N’Djamena. Severnú tretinu krajiny pokrývajú piesočnaté púšte. Z nich vystupujú pieskovcové plošiny Ennedi (1 450 m n. m.) a pohoria sopečného pôvodu Tibesti. Pre veľkú časť krajiny dodávajú vodu rieky Šari a Logone. Rozprestiera sa tam aj plytká panva s Čadským jazerom, ktorého rozloha sa mení. Čad susedí s Líbyou na severe, Sudánom na východe, Stredoafrickou republikou na juhu, Kamerunom a Nigériou na juhozápade a Nigerom na západe.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.