Celulóza

Celulóza alebo buničina môže byť:

Názov buničina je v prvom význame zastaraný.

Iné projekty

Acetátové vlákno

Acetátové vlákno je umelé vlákno vyrobené z acetátu celulózy. Bolo objavené v roku 1918 a dodnes patrí medzi najlepšie a najvyužívanejšie druhy umelých vlákien. Pre jeho výrobu sa používa drevo (celulóza) alebo bavlnený odpad.

Predáva sa pod rôznymi obchodnými názvami, ktoré sa líšia podľa krajiny: v USA napr. Arnel, v Taliansku Acesil.

Amorfná látka

Amorfná látka je tuhá látka, ktorá nemá kryštálovú štruktúru. Je v pevnom skupenstve, jej stavebné častice nie sú pravidelne usporiadané (nevytvárajú kryštály). Amorfný stav je pre látku energeticky nevýhodnejší, takéto látky sa niekedy nazývajú aj metastabilné. Príkladom amorfných látok je sklo, alebo väčsina polymérov (či už syntetických alebo prírodných) – živice, vosk, celulóza, kaučuk atď.

Amorfný stav možno dosiahnuť rýchlym prechodom z kvapalnej fázy (resp. taveniny) do tuhej prudkým ochladením, a aj samotné amorfné látky sa niekedy označujú za kvapaliny s vysokou viskozitou. Pohyblivosť častíc látky klesá s poklesom teploty a ak dôjde k rýchlemu poklesu, nestihnú sa častice preusporiadať do kryštálovej štruktúry. Vlastná pohyblivosť častíc závisí aj od ich veľkosti, preto práve makromolekuly (polyméry, kremičitany) sú v tuhom stave amorfné. Pri zahrievaní amorfné látky neprechádzajú do kvapalnej fázy skokom, ale postupne mäknú až sa pri určitej teplote roztopia.

Bavlna

Bavlna alebo zriedkavo kotón je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu textilného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka bavlníka.

Bavlnené vlákna sú prítomné vo viac ako 50 % dnes vyrábaných textílií. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvýkrát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi.

V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov. V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami. Na dnešnej produkcii textílií sa bavlna podieľa zhruba 40 %.

Buničina (papier)

Buničina alebo technická celulóza alebo len celulóza je technický termín na označenie suroviny (polotovaru) – vláknitej hmoty, ktorá sa vyrába chemickým spracovaním dreva alebo slamy. Buničina sa používa na výrobu papiera, umelých vláken, plastických hmôt a pod. Skladá sa prevažne z celulózy.

Bylinožravec

Bylinožravec alebo rastlinožravec alebo herbivor alebo fytofág je v širšom slova zmysle akýkoľvek organizmus živiaci sa rastlinami. Podľa tejto definície sú bylinožravcami aj rastlinné parazity, čiže mnohé huby, niektoré baktérie, mnohé zvieratá, 1 % kvitnúcich rastlín a niektoré prvoky (či už sa živia živými rastlinami, mŕtvymi alebo len získavajú živiny z iných živých rastlín).

V užšom slova zmysle ide o zviera kŕmiace sa rastlinnou potravou. Hoci je niekedy používaný aj termín „vegetarián“, tento termín je vyhradený na pomenovanie ľudí, ktorí nechcú jesť mäso, na rozdiel od zvierat, ktoré jesť mäso nedokážu.

Pojem "bylinožravec" je mierne zavádzajúci, pretože navodzuje dojem, že bylinožravce sa živia len bylinami, tzn. nedrevnatými cievnatými rastlinami. V skutočnosti sa ale pojem bylinožravec vzťahuje aj na konzumentov častí stromov, plodov a semien, rias, koreňov a pod.

V bunkovej stene rastlín sa nachádza celulóza, ktorú živočíchy nedokážu stráviť. Pre lepšie energetické využitie rastlinnej potravy preto niektoré bylinožravce žijú v symbióze s mikroorganizmami, ktoré v ich tráviacom trakte rozkladajú celulózu na jednoduchšie látky. Známa je najmä symbióza prežúvavcov s mikroorganizmami žijúcimi v ich bachore. Tráviaca sústava bylinožravcov je tiež vo všeobecnosti dlhšia ako u mäsožravcov.

V potravinovom reťazci na bylinožravce nadvätujú predátory 1. rádu.

Celulóza (organická látka)

Celulóza (zastarano: buničina) je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek.

Makromolekula celulózy obsahuje viac, ako 1000 stavebných jednotiek beta-D-glukopyranózy. Na rozdiel od škrobu a glykogénu je tu B-glykozidová väzba. Vzniká reťazec, ktorý má v prírodnom materiáli charakter dlhého nevetveného vlákna. Celulóza je hlavná stavebná látka rastlinných buniek a spolu s lignínom sa podieľa na stavbe sekundárnych bunkový stien. V niektorých látkach sa tvorí čistá celulóza(bavlna), v inom prípade, napr. v dreve, je sprevádzaná inými látkami: lignínom, hemicelulózou a živicami. Celulóza je najrozšírenejším biopolymérom na zemi, ročne jej vzniká až 1,5×109 ton.

Celulóza je nerozpustná látka. Pri reakcii celulózy s hydroxidom sodným a sírouhlíkom, vzniká xantogenan celulózy – medziprodukt na výrobu viskózového hodvábu a celofánu. Celulóza sa používa na výrobu papiera, obalových materiálov, hygienických potrieb a podobne. Je hlavnou živinou pre bylinožravcov a najrozšírenejšia organická látka na Zemi.

Drevo

Drevo sú kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň ( stržeň -biologický stred stromu) buku.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Elektroforéza

Elektroforéza znamená migrácia iónov v elektrickom poli. Ide o široko používanú metódu separácie biomolekúl (predovšetkým DNA a proteínov) podľa ich veľkosti, náboja či väzbovej afinity, ktorá sa používa analyticky, aj na preparatívne účely. Elektroforetická separácia je usporiadaná tak, aby nedochádzalo ku samovoľnej migrácii biomolekúl difúziou, čo je zabezpečené použitím pevných podkladov, akými sú filtračný papier, celulóza, alebo najčastejšie, gél .

Farmaceutická pomocná látka

Liek je len vo veľmi zriedkavých prípadoch tvorený len liečivými látkami. Za normálnych okolností obsahuje zmes liečivých a pomocných látok. Farmaceutické pomocné látky plnia v lieku najrôznejšie úlohy, ale samé nemajú terapeutický účinok. Konštitutívne pomocné plátky tvoria spravidla väčšinový podiel lieku, umožňujú jeho výrobu, dávajú mu tvar. Ďalšie úlohy, ktoré môžu plniť pomocné látky sú chrániť liek pred rozkladom pri skladovaní, uľahčovať jeho podanie, riadiť uvoľnenie, vstrebanie liečiva a ďalšie.

Kukurica siata

Kukurica siata (Zea mays ) je rastlina z čeľade lipnicovité (Poaceae), ktorej hlavný poddruh je veľmi významná kultúrna plodina.

Makromolekula

Makromolekula je veľká molekula skladajúca sa z mnohonásobne sa opakujúcich štruktúrnych

jednotiek, t. j. z niekoľko sto až tisíc atómov spojených kovalentnými väzbami. Spravidla sa udáva, že makromolekula je molekula s molekulovou hmotnosťou väčšou ako 10000, zložená z viac ako 1000 atómov.

Makromolekuly môžu tvoriť nízkomolekulové až vysokomolekulové zlúčeniny. K vysokomolekulovým zlúčeninám patria napr. polyméry, bielkoviny a iné.

Polysacharid

Polysacharidy sú sacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov, spojených navzájom kyslíkovými mostíkmi. Relatívna molekulová hmotnosť je vysoká (až niekoľko tisíc) a prejavuje sa zmenou niektorých vlastností v porovnaní s mono- alebo disacharidmi. Polysacharidy sa zvyčajne nerozpúšťajú vo vode, len napučiavajú, nemajú sladkú chuť. Pre organizmy sú to látky zásobné alebo stavebné. Stavebnou jednotkou polysacharidov býva väčšinou glukóza. Ich molekulový vzorec je (C6H10O5)n.

Najvýznamnejšie polysacharidy sú škrob a celulóza. Nekryštalizujú a vo vode sa iba ťažko rozpúšťajú, a to iba na nepravý koloidový roztok. Pôsobením minerálnych kyselín alebo enzýmov sa štiepia na glukózu.

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

Rastlinná bunka

Rastlinná bunka je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu.Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou.

Na rozdiel od živočíšnej bunky má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť plastidov. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.

Dospelá rastlinná bunka obsahuje cytoplazmu, jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy eukaryotickej bunky, akou je aj rastlinná bunka.

Rastliny

Za rastliny (Plantae, zast. Vegetabilia) sa spravidla považujú eukaryotické organizmy, ktoré majú primárne (na rozdiel od živočíchov a húb) autotrofný spôsob výživy. Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou anorganických látok na organické.

Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujeme skôr z hľadiska výživovej fyziológie, čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa), či jednoducho ako hlavnú taxonomickú jednotku – ríšu. Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je botanika.

Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény eukaryoty. Znamená to, že ich bunky majú jadro obklopené jadrovou membránou a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. bunkové organely. Organela chloroplast sa dokonca vyskytuje výlučne u rastlín a prebieha v nej fotosyntéza, nevyhnutný proces pre existenciu všetkých ostatných eukaryotov. Fotosyntézy sú schopné iba rastliny a niektoré baktérie. Rastliny sú jedinou autotrofnou eukaryotickou ríšou (aj keď v symbióze s inými organizmami môžu byť autotrofné aj huby alebo živočíchy). Napriek tomu sú vo výžive samostatné len do určitej miery, pretože mnoho z nich rastie v médiu (napríklad v pôde), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov. Ďalšie rastliny napriek autotrofii nedokážu prežiť bez symbiózy s inými organizmami (príkladom sú stromy a huby, ktoré žijú v mykoríznej symbióze).

Rašelina

Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí, tzv. rašeliniskách. Na Zemi sa nachádzajú asi 4 bilióny m³ rašeliny, ktoré pokrývajú približne 2% zemského povrchu (asi 3 milióny km²) a obsahujú asi 8 miliárd terajoulov energie.

Sacharid

Sacharid alebo glycid (v staršom názvosloví uhľohydrát, uhľovodan, karbohydrát, ľudovo cukor) je spoločný názov pre skupinu opticky aktívnych polyhydroxyderivátov karbonylových zlúčenín, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch a vírusoch (niektoré však boli pripravené aj synteticky). Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.

Stonka

Stonka (po lat.: caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín spájajúci koreň s listom a s kvetom. Jej rast je zvyčajne neohraničený. Je rozčlenená na články, medzičlánky (kde sa predlžuje) a uzliny (nódy), z ktorých vyrastajú listy.

Zoznam antihemoragík

Nasledujúci zoznam obsahuje kategórie ATC klasifikačného systému, prípadne do nich zaradené lieky. Ďalšie informácie pozri v článku Anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém.

B02A Antifibrinolytiká

B02AA Aminokyseliny

B02AA01 Kyselina aminokaprónová

B02AA02 Kyselina tranexámová

B02AA03 Kyselina aminometylbenzoová

B02AB Inhibítory proteáz

B02AB01 Aprotinín

B02AB02 Alfa1-antitrypsín

B02AB03 C1-inhibítor

B02AB04 KamostatB02B Vitamín k a iné hemostatiká

B02BA Vitamín K

B02BA01 Fytomenadión

B02BA02 Menadión

B02BB Fibrinogén

B02BB01 Ľudský fibrinogén

B02BC Lokálne hemostatiká

B02BC01 Absorovateľná želatínová huba

B02BC02 Oxidovaná celulóza

B02BC03 Hydroxymetylester kyseliny tetragalakturónovej

B02BC05 Adrenalón

B02BC06 Trombín

B02BC07 Kolagén

B02BC08 Kalciumalginát

B02BC09 Epinefrín (Adrenalín)

B02BC10 Fibrinogén, ľudský

B02BD Krvné koagulačné faktory

B02BD01 Kombinácia koagulačných faktorov IX, II, VII a X

B02BD02 Koagulačný faktor VIII

B02BD03 Faktor VIII - inhibítor bypassovej aktivity

B02BD04 Koagulačný faktor IX

B02BD05 Koagulačný faktor VII

B02BD06 Von Willebrandov faktor a koagulačný faktor VIII

B02BD07 Koagulačný faktor XIII

B02BD08 Eptakog alfa (aktivovaný)

B02BD09 Nonakog alfa

B02BD30 Trombín

B02BX Iné systémové hemostatiká

B02BX01 Etamsylát

B02BX02 Karbazochróm

B02BX03 Batroxobin

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.