Bronzová doba

Bronzová doba (lingvisticky nevhodne: doba bronzová)[pozn 1] je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Je to teda obdobie medzi eneolitom (medenou dobou) a všeobecným rozšírením železa (v Európe teda železnou dobou).

Collier de Penne
Bronzová doba – Muséum de Toulouse

Časové zaradenie

Bronzová doba nastupuje v jednotlivých oblastiach v odlišných časových úsekoch, najskôr azda už od polovice 4. tisícročia pred Kr. (3500 pred Kr.) možno hovoriť o bronzovej dobe v Mezopotámii a južnom Iráne (aj keď sa v praxi ako hlavná perióda v dejinách Mezopotámie nepoužíva, namiesto toho do roku 3000 pred Kr. trvá chalkolit a potom nasleduje rovno dejinná doba), neskôr v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne a egejskej oblasti a v priebehu 2. tisícročí pred Kr. v celej Európe (najneskôr v severnej) a v Ázii.

Na Slovensku trvala (podľa rôznych delení) od 2300/2000/1900 pred Kr. do 850/800/750/700 pred Kr.

Periodizácia

Blízky východ

Približné delenie pre Blízky východ:

  • stará bronzová doba: 3500 – 2000 pred Kr.
  • stredná bronzová doba: 2000 – 1600 pred Kr.
  • neskorá bronzová doba: 1600 – 1200 pred Kr.

Európa

Pre západnú Európu (západne od Nemecka) sa používa delenie podľa J. Décheletta (bronzová doba trvá 2500 až 800 pred Kr.), ktorý rozlišuje 4 stupne a 7 územných okruhov.

V Maďarsku sa dnes používa šesťstupňové delenie podľa A. Mozsoliscovej.

Pre severnú Európu sa používa delenie podľa O. Monteliusa (bronzová doba trvá 1600 až 550 pred Kr.), ktorý rozlišuje 6 stupňov, z ktorých posledný už zodpovedá železnej dobe v strednej Európe. Jeho systém neskôr upravili poľskí a nemeckí bádatelia.

Pre (západo) strednú Európu sa donedávna najviac používalo delenie podľa P. Reineckeho, ktorý rozlišoval 4 periódy (hlavné stupne) BA až BD (= Br A až Br D; B/Br znamená Reineckeho bronzová doba), ku ktorým boli najnovšie pričlenené aj jeho bývalé prvé dva stupne halštatskej doby HA a HB (= Ha A a Ha B; H/Ha znamená Reineckeho halštatská doba); halštatská doba je teda z dnešného pohľadu kratšia a začína neskôr. Reineckeho stupne sa často ešte detailnejšie členia napr. BA na BA1 a BA2 (= Br A1 a Br A2). Novšie je delenie podľa H. Müllera-Karpeho, ale základ Reineckeho delenie sa prakticky dodnes používa.

Pre Slovensko sa aktuálne používa takéto delenie (za znakom rovná sa sú uvedené zodpovedajúce Reineckeho stupne):

  • stará bronzová doba (staršia bronzová doba) = BA1, BA2 (, BB1): 2000 – 1450 al. 2300 – 1600 al. 1900 – 1500 pred Kr.
  • stredná bronzová doba = BB1, BB2, BC1 (, BC2): 1450 – 1250 al. 1600 – 1200 al. 1500 – 1200 pred Kr.
  • mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) = BC2, BD, HA1, HA2: 1250/1200 – 1000 pred Kr.
  • neskorá bronzová doba= HB1, HB2, HB3: 1000 – 850/800/750/700 pred Kr.

Posledné dve “doby” sa niekedy spájajú do mladej bronzovej doby v širšom zmysle (1250/1200 – 850/800/750/700 pred Kr.). Delenie s medzníkmi 2000 – 1450 – 1250 – 1000 – 700 vlastne platí aj pre strednú Európu a je to kompromis medzi chronológiou podľa tradičných metód (porovnávanie s písomne doloženými oblasťami na Blízkom východe) s absolútnou chronológiou určenou fyzikálnymi metódami.

Charakteristika

Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov. Predtým sa pri metalurgii medi pracovalo azda iba sezónne, v bronzovej dobe organizovane v oddelených špecializovaných občinách. Rozvinutý obchod s kovom v staršej bronzovej dobe dokladajú početné, často aj hmotnostne veľké depoty upravenej suroviny, hrivny.

V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní.

Platí rozsiahla deľba práce. Kolektívne hospodárstvo a rozhodovanie rodových občín prešlo na jednotlivé rodiny, rodové zväzky zanikajú a menia sa na susedské a územní vzťahy. Začína vznikať administratívna sústava väčších celkov. Stúpa majetková nerovnosť. Rast bohatstva viedol k vojnám. Spoločnosť je ešte viac sociálne diferencovaná, vedúce postavenie majú vojenskí vodcovia. Diferenciácia bola v Európe pomalšia než napríklad v egejskej oblasti.

Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo.

Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier.

V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady

Slovensko

Pozri: stará bronzová doba na Slovensku, stredná bronzová doba na Slovensku, mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku

Poznámky

  1. Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[1].“[2] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[3]

Referencie

  1. Pozri: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „doba“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X
  2. Pozri bližšie: Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?“, Kultúra slova 31 (2): 118 – 120, 1997, ISSN 0023-5202, http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa
  3. Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „bronzová doba“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 126

Iné projekty

Externé odkazy

  • bronzová doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 126 – 128.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Abcházsky dolmen

Abcházske dolmeny sú megalitické hrobky nachádzajúce sa na území Abcházska v Gruzínsku. Ich vek sa odhaduje na 1. polovicu 2. tisícročia až 2. polovicu 3. tisícročia pred Kr. Patria do bronzovej doby.

Christian Jürgensen Thomsen

Christian Jürgensen Thomsen (* 29. december 1788, Kodaň, Dánsko – † 21. máj 1865, Kodaň) bol dánsky numizmatik, riaditeľ Staroseverského múzea.

Považujú ho za hlavného tvorcu rozdelenia pravekých dejín do troch periód:

kamenná doba,

bronzová doba

železná doba.Toto členenie anonymne uviedol v roku 1836 rámci sprievodcu po múzeu.

Od roku 1832 pôsobil ako inšpektor a od 1842 ako riaditeľ kráľovskej zbierky mincí a medailí v Kodani.

Eneolit

Eneolit (iné názvy: neskorá kamenná doba, konečný neolit, neskorý neolit, rané metalikum (neskorý neolit môže byť aj synonymum pre mladý neolit); čiastočné synonymá: chalkolit, medená doba, medenokamenná doba) je v dejinách praveku a archeológii časový úsek medzi neolitom a bronzovou dobou.

Názov medená doba (chalkolit, medenokamenná doba) sa používa buď ako synonymum (najmä pre určité oblasti, napríklad Predný východ), alebo ako mierne inak definované prechodné obdobie medzi neolitom a bronzovou dobou (k tomu pozri nižšie periodizáciu a článok medená doba).

Fiľakovo

Fiľakovo (maď. Fülek, nem. Fileck) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji v okrese Lučenec.

Jericho

Jericho (príd. meno znie jerišský alebo jerichovský ; hebrejsky: יְרִיחוֹ - Jericho, arabsky: أريحا - Aríhá, grécky: Ἱεριχώ - Ierichó) je mesto na západnom brehu Jordánu, severovýchodne od Jeruzalema.

Jericho je považované za jedno z najdlhšie kontinuálne osídlených miest na svete. Prvé osídlenie (osada Tall as-Sultán) je datované pred rokom 9000 pred Kr. Výskum v oblasti začal Charles Warren už v roku 1868 a najrozsiahlejšie práce s použitím moderných postupov sa realizovali v rokoch 1952 až 1958 pod vedením Kathleen Kenyonovej.

Laténska doba

Laténska doba (lingvisticky nevhodne: doba laténska) je názov mladej železnej doby v oblastiach Európy, kde sa ako hlavná kultúra vyskytovala laténska kultúra.

Lužická kultúra

Lužická kultúra alebo presnejšie lužický kultúrny komplex alebo staršie kultúra lužických popolnicových polí bol kultúrny komplex strednej bronzovej doby až po laténsku dobu (1 300 pred Kr. – cca 400 pred Kr., na mnohých miestach až do 2. stor. pred Kr.) patriaci medzi kultúry popolnicových polí, ktorý sa vyskytoval v Poľsku, východnom Nemecku, severných Čechách a na severnom Slovensku (od stredného Považia hore).

Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku

Toto je článok o mladej bronzovej dobe a neskorej bronzovej dobe na území Slovenska (1300 – 800 pred Kr.).

Neskorá bronzová doba

Neskorá bronzová doba (alebo lingvisticky nesprávne neskorá doba bronzová) je v niektorých deleniach posledná fáza bronzovej doby. Na Slovensku bola v rokoch 1000 – 850/800/750/700 pred Kr. Niekedy sa zaraďuje spolu s mladou bronzovou dobou (ako mladá bronzová doba v širšom zmysle).

Pravek

Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.

Niekedy sa rozlišujú pojmy:

pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku

prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.

Rímska doba

Rímska doba (linvgisticky nevhodne: doba rímska) je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko).Po rímskej dobe nasleduje doba sťahovania národov.

Stará bronzová doba

Stará bronzová doba alebo staršia bronzová doba (alebo lingvisticky nesprávne …doba bronzová) je v niektorých deleniach prvý úsek bronzovej doby. Na Slovensku trval 2 000 – 1 450 alebo 2 300 – 1 600 alebo 1 900 – 1 500 pred Kr.

Stará bronzová doba sa v strednej Európe začala s prienikom znalosti metalurgie – výroby bronzu (z medi a cínu) do tejto oblasti z kaukazskej oblasti. Ľudia už tým pádom neboli odkázaní len na prirodzenú surovinu, ale vedeli si vyrobiť aj svoju.

V strednej Európe sa v tomto období rozvinuli kultúry, ktoré mali zisk z blízkych zdrojov medi a cínu. V západnej časti tejto oblasti bola únětická kultúra (podľa náleziska Únětice) od stredného Nemecka po západné Slovensko. Vo východnej časti sa na konci staršej bronzovej doby vytvorila maďarovská kultúra (podľa náleziska pri Leviciach) a otomanská kultúra.

Ľudia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, osídlili nížinné oblasti. Únětickí ľud prenikol vyhľadávaním kovov (medi, cínu) do dovtedy trvalo neosídlených oblastí (napr. južných Čiech).

Stará bronzová doba na Slovensku

Toto je článok o starej bronzovej dobe (2 000 – 1 450 pred Kr.) na Slovensku.

Stredná bronzová doba

Stredná bronzová doba alebo lingvisticky nesprávne stredná doba bronzová (Blízky východ cca: 2000 – 1600 pred Kr.; Slovensko: 1450 – 1250 al. 1600 – 1200 al. 1500 – 1200 pred Kr.) je rôzne datovaný časový úsek bronzovej doby.

V barbarskej Európe bol prelom starej a strednej bronzovej doby (okolo 1500 pred Kr.) výrazným dejinným medzníkom. Úplne sa zmenila kultúra a ekonomika spoločnosti, a to smerom k úpadku. Charakteristické je najmä (už predtým známe) pochovávanie pod mohylovým násypom, ktoré sa rozšírilo natoľko, že prešlo do názvu viacerých archeologických kultúr. Vznikli teda tzv. mohylové kultúry.

Stredná bronzová doba na Slovensku

Toto je článok o strednej bronzovej dobe (1450 – 1250 pred Kr.) na Slovensku.

Sťahovanie národov

Sťahovanie národov alebo velké sťahovanie národov bolo obdobie rozsiahlych etnických presunov germánskych a slovanských kmeňov a kryštalizácie novej etnicko-politickej mapy Európy od konca 4. storočia do konca 6./7. storočia (spravidla sa uvádza 375/–568)[chýba zdroj]. Sťahovanie národov ukončilo éru neskorej antiky a začalo éru raného stredoveku.

Ako príčiny migračnej vlny sa uvádzajú najmä tlak Hunov a súvisiaca turkická migrácia zo Strednej Ázie, rastúci populačný tlak a klimatické zmeny. Počas sťahovania došlo k ovládnutiu rozsiahlych oblastí Západorímskej ríše germánskymi kmeňmi (Ostrogóti, Vizigóti, Burgunďania, Aláni, Longobardi, Anglovia, Sasi, Jutovia, Svébi, Alemani) a tým k jej faktickému zániku.

Pod tlakom, ktorý takto vznikol a smeroval na západ, opustil územie Slovenska germánsky kmeň Kvádov.

Ľadová doba

Ľadová doba (lingvisticky nevhodne: doba ľadová; iné názvy: glaciál, glaciálne obdobie) môže byť:

všeobecne: rôzne krátko či dlho definované obdobie v dejinách Zeme vyznačujúce sa (relatívne) väčším znížením teploty (a s tým spravidla spojeným rozšírením plôch pokrytých ľadom a ľadovcami)

špecificky:

najčastejšie: opak medziľadovej doby, jeden zo (v závislosti od definície štyroch/piatich/šiestich alebo viacerých) hlavných chladných úsekov obdobia štvrtohorného zaľadnenia, pozri ľadová doba (časť štvrtohôr)

opak poľadovej doby, štvrtohory bez holocénu (ale podľa niektorých autorov vrátane holocénu[chýba zdroj]), synonymum štvrtohorné zaľadnenie, pozri štvrtohorné zaľadnenie

dlhé obdobie (trvajúce minimálne niekoľko desiatok miliónov rokov), napr. obdobie posledných 40 miliónov rokov, pozri ľadová doba (veľká)

relatívne krátke chladné obdobie v dejinách, napr. tzv. malá ľadová doba (približne v rokoch 1300/1550/1650 – 1850/1900)

Ľudská obeť

Ľudská obeť je obetovanie človeka bohu vyhasením jeho života.

Obetovanie ľudí sa vyskytovalo už v praveku (bronzová doba), ďalej je známe napríklad u Keltov, Germánov, v starovekom Grécku, v starovekom Ríme, u Feničanov, v Mezoamerike (napr. Aztékovia), v Číne a v mnohých iných kultúrach.

Španielsko

Španielsko (špa. España), dlhý tvar Španielske kráľovstvo (špa. Reino de España), je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so Stredozemným morom (s výnimkou malej pozemnej hranice s Gibraltárom), na severe s Francúzskom, Andorrou, na severozápade s Biskajským zálivom a na západe s Atlantickým oceánom a Portugalskom. K územiu Španielska patria aj Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori, Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne pri pobreží Afriky a dve enklávy v severnej Afrike, Ceuta a Melilla pri Maroku. S plochou 505 990 km² je Španielsko druhou najväčšou krajinou západnej Európy a Európskej únie po Francúzsku.

Španielsko je demokracia vo forme parlamentnej vlády v rámci konštitučnej monarchie. Je to krajina s dvanástou najväčšou ekonomikou (HDP) a vysokou životnou úrovňou (vysoký HDI). Je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, NATO, OECD a WTO.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.