Bourbonovci

Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.

Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.

Bourbonovci
Grand Royal Coat of Arms of France


KrajinaFrancúzsko, Navarra, Španielsko, Luxembursko
Materská dynastiaKapetovci
TitulyFrancúzsky kráľ

Navarrský kráľ
Španielsky kráľ
Orleánsky vojvoda
Vendômeský vojvoda
Bourbonský vojvoda
Parmský vojvoda
Kráľ Oboch Sicílii
Luxemburský veľkovojvoda

Sevilleský vojvoda
ZakladateľRóbert, gróf z Clermontu
Rok založenia
dynastie
1272
Zosadenie dynastie
z trónu
1830 – Francúzsko a Navarra (Júlová revolúcia)

1859 – Parma (Pripojenie k Sardínskemu kráľovstvu)

1861 – Kráľovstvo Oboch Sicílií (Zjednotenie Talianska)
Posledný panovníkŠpanielsko: Juan Carlos I.

Francúzsko a Navarra: Karol X.
Francúzsko (Orleáns): Ľudovít Filip Orleánsky
Parma: Róbert I.

Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Posledná hlava dynastieFrancúzsko a Navarra: Karol X.
Parma: Róbert I.
Kráľovstvo Oboch Sicílií: František II.
Súčasná hlava dynastieŠpanielsko: Juan Carlos I.

Parma: Carlos Hugo

Luxembursko:Henrich
Štátna príslušnosťFrancúzsko, Španielsko
Ďalšie vetvy dynastie
  • Orleánska dynastia
    • Brazílska kráľovská dynastia
  • Bourbonsko-sicílska dynastia
  • Bourbonsko-parmská dynastia

Vývoj dynastie

Blason Bourbon-Dampierre
Znak pôvodného rodu Bourbonovcov

Pôvodní Bourbonovci

Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.

Dampierrovsko-bourbonská dynastia

Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.

Zásah Burgundovcov

Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.

Kapetovsko-bourbonská dynastia

Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.

Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto:

  • vetva grófov z Marche (od 14. storočia):
    • vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia):
      • vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia)
      • vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia)
      • vetva kniežat z Condé (od 16. storočia)
      • vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia):
        • hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov
        • bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane:
          • vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia)
          • vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia)
            • vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia)
            • iné vetvy
          • iné vetvy
        • orléanská vetva (od 17. storočia)
        • iné vetvy
      • iné vetvy
    • iné vetvy
  • vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia)
  • iné vetvy

Vláda v Navarre a vo Francúzsku

Bourbonovci vládli v Navarre 1572 – 1789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 1589 – 1792 (s prestávkami) a 1814 – 1830.

Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.

Vláda v Španielsku

V Španielsku vládli 1700/1713 – 1808, 1814 – 1868, 1870 – 1873, 1874 – 1931 a od 1975 – súčasnosť

Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií

V Neapolsku a Sicílii vládli 1734 – 1805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 1816 – 1860.

Vláda v Parme

Ako vojvodovia z Parmy vládli 1731 – 1735, 1748 – 1802 a 1847 – 1859.

Vláda v Luxembursku

Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bourbonovci
Alžbeta Šarlota Orleánska

Alžbeta Charlotta Orléanska (* 13. september 1676, Saint-Cloud, Francúzsko – † 23. december 1744, Commercy), prezývaná Mademoiselle de Chartres, bola orleánska princezná, vydatá vojvodkyňa lotrinská a od roku 1736 kňažná z Commercy, matka cisára Františka I. Štefana.

Ferdinand I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)

Ferdinand I. (* 12. január 1751, Neapol, Taliansko – † 4. január 1825, Neapol) bol španielsky infant a ako Ferdinand IV. kráľ Neapolska (1759 – 1806), ako Ferdinand III. kráľ Sicílie (1759 – 1816) a ako Ferdinand I. kráľ oboch Sicílii (1816 – 1825).

Ferdinand sa narodil ako tretí syn španielskeho kráľa Karola III. a Márie Amálie Saskej.

Filip I. Orleánsky

Filip I. Bourbonský, vojvoda orleánsky, známy aj ako Monsieur, (* 21. september 1640, Saint-Germain-en-Laye, Francúzsko – † 9. jún 1701, Saint-Cloud bol mladší brat kráľa Ľudovíta XIV., zakladateľ dynastie Bourbon-Orléans.

Filip V. (Španielsko)

Filip V. (alebo Filip z Anjou, po španielsky Felipe V.) (* 19. december 1683, Versailles, Francúzsko – † 9. júl 1746, Madrid, Španielsko) bol španielsky kráľ z rodu Bourbonovcov, zakladateľ bourbonsko-anjouovskej dynastie, ktorý vládol od 16. novembra 1700.

Henrich IV. (Francúzsko)

Henrich IV. (* 13. december 1553, Pau, Francúzsko – † 14. máj 1610, Paríž) bol francúzsky a navarrský kráľ.

Vládol malému Navarrskému kráľovstvu na juhu medzi Francúzskom a Španielskom. Do dejín vstúpilo toto kráľovstvo práve svadbou Henricha IV. s Margarétou z Valois, dcérou Henricha II. a Kataríny Medicejskej. Henrich IV. bol hugenot. To však prekážalo katolíckej šľachte a tak kráľ Karol IX. na nátlak svojej matky Kataríny Medicejskej nariadil po svadbe Henricha a Margaréty vyvraždiť všetkých hugenotov, ktorí prišli na svadbu – bartolomejská noc.

Roku 1589 získal Henrich IV. francúzsky trón na základe manželstva s Margarétou, keďže jej bratia František II., Karol IX. a Henrich III. nezanechali žiadnych mužských potomkov.

Proti nemu však stála mocná katolícka liga na čele s rodom de Guise.

Náboženské boje vo Francúzsku pokračovali až do jeho smrti. Henrich sa však ukázal ako schopný panovník. Obratnou diplomaciou i tvrdými vojnami získaval čoraz väčšiu moc až nakoniec roku 1593 obsadil Paríž a svoju moc definitívne upevnil.

Pri pokuse zmieriť nezmieriteľné strany konvertoval Henrich na katolícke náboženstvo. Toto diplomatické prestúpenie na katolícku vieru mu pomohlo získať od pápeža povolenie na rozvod s Margarétou, ktorá bola neplodná, a oženiť sa s Máriou Medicejskou. Z tohto zväzku mal šesť detí vrátane následníka trónu, neskoršieho Ľudovíta XIII.

Roku 1598 vydal Nantský edikt, ktorým zrovnoprávnil náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie.

Hugenoti

Hugenoti bol bežný názov prívržencov kalvinizmu vo Francúzsku od polovice 16. storočia do 90. rokov 18. storočia (teda do konca ich prenasledovania, po ktorom sa začalo pre nich používať vo Francúzsku označenie protestanti). Hugenotské hnutie sa rozšírilo hlavne na juhu a západe Francúzska v prvej polovici 16. storočia. Patrila k nemu aj časť šľachty – Bourbonovci, rod Coligny, vojvodovia z Condé a i. - ktorá využívala názorovú opozíciu hugenotov v boji s kráľovskou mocou.

Izabela Bourbonská

Izabela Bourbonská či Alžbeta (francúzsky Élisabeth de France, Élisabeth de Bourbon, španielsky Isabel de Borbón), (* 22. november 1602, Fontainebleau – † 6. október 1644, Madrid) bola francúzska princezná a vydatá kráľovná španielska, portugalská, neapolská a sicílska.

Juan Carlos I.

Juan Carlos I. alebo Ján Karol I. (celým menom Juan Carlos Alfonso Víctor María de Borbón y Borbón-Dos Sicilias; * 5. január 1938, Rím, Taliansko) bol v rokoch 1975 – 2014 španielsky kráľ z rodu Bourbon-Anjou. 18. júna 2014 abdikoval v prospech svojho syna Filipa VI.

Kampánia

Kampánia je región v južnom Taliansku, ktorého stredom je Vezuv a Neapolský záliv.

Kampánia má veľký historický význam, bohatú a pestrú minulosť, vzácne umelecké pamiatky. V minulosti ju ovládali Gréci, Italikovia, Rimania, Normani, rody Hohenštafovcov a Anjouovcov, Španieli a Bourbonovci. Celá táto bohatá história oblasti sa odráža vo všetkých miestach a mestách (napr. v najdôležitejšom meste južného Talianska Neapole).

Karol X. (Francúzsko)

Karol X. (* 9. október 1757, Versailles, Francúzsko – † 6. november 1836, Gorica, Taliansko) bol francúzsky kráľ z rodu Bourbonovcov vládnuci v rokoch 1824 – 1830.

Mária Ludovika Španielska

Mária Ludovika Španielska (* 24. november 1745, Portici, Taliansko – † 15. máj 1792, Viedeň, Rakúsko) bola španielska infantka, toskánska veľkovojvodkyňa, dcéra španielskeho kráľa Karola III. Bourbonského a Márie Amálie Saskej.

16. februára 1764 uzavrela Mária Ludovika Amélia Terézia v Madride sobáš per procurationen (v zastúpení) s rakúskym arcivojvodom Petrom Leopoldom, druhým synom cisára Františka Štefana I. Lotrinského a Márie Terézie. Snúbenci sa prvý raz stretli o rok neskôr, 5. augusta, kedy uzavreli v Innsbrucku oficiálne manželstvo.

18. augusta 1765 zomrel Leopoldov otec a obaja manželia, teraz už ako toskánski veľkovojvodovia, sa presťahovali do Florencie, ktorá sa stala ich domovom na nasledujúcich dvadsaťpäť rokov.

V roku 1790 sa jej manžel stal rímskym cisárom a rodina sa presťahovala do Viedne, kde obaja manželia krátko po sebe v roku 1792 zomreli. Mária Ludovika bola pochovaná po boku svojho manžela v kapucínskej krypte vo Viedni.

Mária Terézia Neapolsko-sicílska

Mária Terézia Neapolsko-sicílska (* 6. jún 1772, Neapol, Taliansko – † 13. apríl 1807, Viedeň, Rakúsko) bola sicílska princezná a ako manželka Františka II. cisárovná Svätej ríše rímskej, česká a uhorská kráľovná.

Ľudovít Filip Orleánsky

Ľudovít Filip Orleánsky (po francúzsky Louis-Philippe d'Orléans, * 6. október 1773, Paríž, Francúzsko – † 26. august 1850, Esher, Spojené kráľovstvo) bol posledný francúzsky kráľ. Vládol v rokoch 1830 až 1848. Obdobie jeho vlády sa označuje ako júlová monarchia.

Ľudovít Francúzsky (1661 – 1711)

Ľudovít Francúzsky, prezývaný Le Grand Dauphin či Monseigneur (* 1. november 1661, Fontainebleau, Francúzsko – † 14. apríl 1711, Meudon) bol francúzsky dauphin.

Ľudovít XIII.

Ľudovít XIII. (* 27. september 1601, zámok Fontainebleau, Francúzsko - † 14. máj 1643, Saint-Germain-en-Laye) bol francúzsky a navarrský kráľ od roku 1610 do roku 1643.

Ľudovít XIV.

Ľudovít XIV. (* 5. september 1638, Saint-Germain-en-Laye – † 1. september 1715, zámok Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1643 – 1715.

Za jeho vlády vrcholil vo Francúzsku kráľovský absolutizmus a barokové umenie. Jeho expanzívna zahraničná politika zatiahla do vojny väčšinu vtedajšej Európy. Za jeho vlády obsadilo Francúzsko Lotrinsko, Alsasko a Štrasburg. V rokoch 1701 – 1714 bojoval aj v slávnej vojne o španielske dedičstvo. Vo Francúzsku dal vybudovať architektonické skvosty ako zámok vo Versailles, Invalidovňu – nemocnicu a domov pre vojnových veteránov. Nákladný život a neustále konflikty Ľudovíta XIV. s väčšinou európskych mocností priviedli Francúzsko v 18. storočí na pokraj štátneho bankrotu.

Ľudovít XV.

Ľudovít XV. (* 15. február 1710, Versailles, Francúzsko – † 10. máj 1774, Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1715 – 1774. Bol pravnukom slávneho kráľa Ľudovíta XIV. a pokračoval v jeho absolutistickej vláde. Za jeho vlády viedlo Francúzsko v rokoch 1756 – 1763 tzv. sedemročnú vojnu. Veľký vplyv na kráľa Ľudovíta XV. mala jeho milenka Madame de Pompadour. V umení dominuje rokoko. Honosný kráľovský život Ľudovíta XV. ešte viac zaťažoval štátny rozpočet, ktorý bol na pokraji bankrotu už za vlády jeho predchodcu Ľudovíta XIV.

Ľudovít XVI.

Ľudovít XVI. (* 23. august 1754, Versailles, Francúzsko – † 21. január 1793, Paríž) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1774 – 1792. Bol vnukom Ľudovíta XV., jeho manželkou bola od roku 1770 Mária Antoinetta – dcéra Márie Terézie. Za jeho vlády vypukla vo Francúzsku v roku 1789 Veľká francúzska revolúcia, ktorá vyvrcholila roku 1793 popravou Ľudovíta XVI. a jeho rakúskej manželky Márie Antoinetty. Rokom 1789 tak končí obdobie absolutistickej vlády francúzskych kráľov, ktorý uplatňovali jeho predkovia, králi Ľudovít XIII. a Ľudovít XIV.

Ľudovít XVIII.

Ľudovít XVIII. (* 17. november 1755, Versailles – † 16. september 1824) bol francúzsky kráľ, vnuk Ľudovíta XV., brat popraveného Ľudovíta XVI. a svojho nástupcu Karola X., príslušník kráľovského rodu Bourbonovcov.

Merovejovci
Karolovci
Kapetovci
Valoisovci
Bourbonovci
Bonapartovci
Bourbonovci
Orleánska dynastia
Bonapartovci

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.