Bolid

Bolid je buď mimozemské teleso, ktoré dopadlo na povrch Zeme alebo výnimočne jasný meteor podobný padajúcej ohnivej guli, bez ohľadu na to, či dopadol až na zemský povrch. Vo všeobecnosti sa za bolidy považujú meteory s jasnosťou väčšou ako mínus štvrtej magnitúdy (teda meteory jasnejšie ako planéta Venuša pri pohľade zo Zeme). Extrémne jasné bolidy (s jasnosťou vyše −20 magnitúd) sa zvyknú označovať aj ako superbolidy.

Pokiaľ sa používa v prvom význame, bolid môže explodovať pri dopade na zemský povrch, alebo v nízkej výške nad povrchom, a vytvorí tak veľký kráter. Je to všeobecný termín, ktorý neoznačuje podstatu dopadajúceho telesa, napr. či je to skalnatý alebo kovový meteorit, asteroid, ľadová kométa a podobne.

Od momentu, keď bol Chicxulubský bolid uvedený ako dôvod vyhynutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov, sú bolidy často označované ako príčiny veľkých klimatických zmien a masových vyhynutí. Žiadne ďalšie masové vyhynutia spojované s dopadmi mimozemských telies však neboli doteraz bezpečne zistené. Jedným z príkladov špekulácií, ktoré sú dnes veľmi populárne v alternatívnej geológii, je Tollmannov hypotetický bolid.

Známe dopady bolidov:

Iné známe bolidy:

Pozri aj

Alexander Tollmann

Dr. Alexander Tollmann (* 27. jún 1928, Viedeň – † 8. august 2007, Viedeň) bol rakúsky geológ, vysokoškolský pedagóg a politik.

Dotyčnicový meteoroid

Dotyčnicový meteoroid (alebo dotyčnicový bolid) je malé teleso, ktoré vstúpi do zemskej atmosféry a znova ju opustí. Ak sa ešte pred odletom začne rozpadať, môžu niektoré fragmenty dopadnúť na Zem ako meteority. V takom prípade býva k videniu celá procesia meteorov. Medzi najslávnejšie dotyčnicové meteoroidy patrí Veľký denný bolid z roku 1972 a Procesia meteorov z roku 1860.

Európska bolidová sieť

Európska bolidová sieť je medzinárodná organizácia pôsobiaca v strednej Európe (v Nemecku a Česku). Jej cieľom je systematické koordinované nočné pozorovanie jasných meteorov (bolidov).

Program systematického pozorovania meteorov na území pokrytom dnešnou Európskou bolidovou sieťou začal na hvezdárni v Ondřejove v Česko-Slovensku roku 1951. Zárodok neskoršej siete vtedy pozostával z dvoch staníc. Prvé významné pozorovanie sa odohralo 7. apríla 1959, kedy kamery zaznamenali pád meteoritu Příbram. Bol to prvý nájdený meteorit, ktorého let bol súčasne pozorovaný z niekoľkých staníc. Roku 1963 založil český astronóm Zdeněk Ceplecha prvú profesionálnu bolidovú sieť, pozostávajúcu z piatich staníc. Neskôr (okolo roku 1968) bola rozšírená o asi 15 nových staníc v Nemecku a pomenovaná Európska bolidová sieť.

Roku 1997 už sieť tvorilo 34 staníc, z toho 16 bolo umiestnených v Nemecku, 10 v Česku, 3 v Rakúsku, 2 na Slovensku, 2 v Belgicku a 1 vo Švajčiarsku, a to v nadmorských výškach dosahujúcich až 1 846 m n. m. Kamery sú od seba vzdialené asi 100 km, pokrývajú rozlohu asi 1 milión km² a fotografujú celú viditeľnú oblohu. Kamery českých staníc sú vybavené objektívmi typu rybie oko a sú nasmerované k zenitu. Záznamy oblohy s dlhou expozíciou sa robia každú noc. Rýchlo sa pohybujúce meteory sú na fotografiách zachytené ako prerušované čiary. Kamery sú totiž vybavené rotujúcou uzávierkou, ktorá prerušuje expozíciu snímky, a tak rozdeľuje zachytenú trasu bolidu na malé úseky, čo umožňuje určiť rýchlosť prelietajúceho telesa. Dôležitým prvkom siete je súčasné pozorovanie objektov z viacerých staníc, ktoré umožňuje presnú trojrozmernú rekonštrukciu ich trajektórie geometrickými metódami. Sieť spravuje spoločne Nemecké stredisko pre letectvo a kozmonautiku (DLR) a Astronomický ústav Akadémie vied Českej republiky (hvezdáreň Ondřejov). Produkuje asi 10 000 snímok za rok, dokumentujúcich asi 1200 hodín pozorovaní za jasnej oblohy. Jej kamery detekujú približne 50 veľkých meteorov za rok.Jedným z najvýznamnejších pozorovaní siete je pád meteoritu Neuschwanstein 6. apríla 2002 v Nemecku. Podrobné údaje získané z viacerých staníc umožnili presnú rekonštrukciu nielen cesty meteoroidu v zemskej atmosfére, ale aj jeho pôvodnej obežnej dráhy okolo Slnka. Rekonštruovaná dráha sa ukázala veľmi podobná dráhe telesa, ktoré dopadlo 7. apríla 1959 pri Příbrame v Česku, čo viedlo k špekuláciám, že oba tieto nájdené meteority pochádzajú z rovnakého materského telesa.

Hvezdáreň Vsetín

Hvezdáreň Vsetín bola otvorená 30. júla 1950 z iniciatívy členov miestnej pobočky Československej astronomickej spoločnosti založenej v roku 1948. V roku 2005 sa stala súčasťou Múzea regiónu Valašsko vo Vsetíne. Jej činnosť je zameraná na vzdelávania a popularizáciu astronómie, kozmonautiky a iných prírodných vied najmä medzi mládežou. Vo hvezdárni sa usporiadavajú prednášky a besedy nielen pre verejnosť, ale najmä pre základné a stredné školy z východnej časti Zlínskeho kraja. Pre záujemcov sú zabezpečené astronomické pozorovania Slnka a nočnej oblohy hlavným ďalekohľadom s objektívom s priemerom 200 mm od firmy Zeiss, zo začiatku 60. rokov 20. storočia.

Meteor

Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa). Na nočnej oblohe sa prejavuje ako rýchly prelet svietiaceho objektu, preto je tiež známy ako padajúca hviezda.

Jasná svietivosť meteoru je dôsledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosféry. Priemerne jasný meteor má jasnosť približne 0 až 3 magnitúdy. Tá zodpovedá veľkosti špendlíkovej hlavičky (pre najrýchlejšie meteoroidy kometárneho pôvodu) až po veľkosť malej lopty (najpomalšie meteoroidy zložené zo železa). Veľmi jasné meteory, jasnejšie ako zdanlivá magnitúda Venuše, sú označované aj ako bolidy.

Meteory sa často združujú do meteorických rojov. Rýchlosť, ktorou preletí meteor atmosférou, je niekde medzi 10 až 70 kilometrov za sekundu. Kinetická energia čiastočky s hmotnosťou 1 gram (guľôčka priemeru 1-2 milimetre) je rovnaká ako energia Trabantu drviaceho objekt (napríklad stena), do ktorého vrazil rýchlosťou okolo 100 kilometrov za hodinu.[chýba zdroj] Väčšina meteoroidov sa preto v atmosfére vyparí, teplota samotného telieska dosahuje tisíce až desaťtisíce stupňov Celzia. Proces zániku meteoroidov sa nazýva ablácia.

Ak sa nejaká časť meteoroidu nerozpadne pri prelete cez atmosféru a dopadne na povrch, nazýva sa meteorit. Pri dopade meteoroidu (alebo iného objektu) na Zem, vzniká zvyčajne v mieste dopadu (impaktný) kráter.

Roztavený terestriálny materiál "vyvrhnutý" pri vytvorení krátera môže vychladnúť a stuhnúť na objekt známy ako tektit.

Poznámka: Slovo meteor označuje v meteorológii akýkoľvek jav v atmosfére. Napríklad pre dážď alebo sneh sa používa slovo hydrometeor.

Meteoroid

Meteoroid je relatívne malý (od veľkosti zrnka piesku po balvan) fragment úlomkov v slnečnej sústave. Po vstupe meteoroidu do Zemskej atmosféry dochádza k svetelnému úkazu vytvorenému vďaka tlakom na vzduch (napriek všeobecnému názoru s tým trenie nemá nič spoločné) a následnej ionizácii čiastočiek vzduchu. Tento jav sa volá meteor alebo padajúca hviezda. Ak nejaká časť meteoru vydrží celú cestu dole na zemský povrch, nazýva sa meteorit.

Niekedy sa stáva, že teleso len preletí hornými vrstvami atmosféry Zeme a zasa sa vráti nazpäť do kozmického priestoru. V takom prípade ide o tzv. dotyčnicový meteoroid.

Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990

Dňa 13. októbra 1990 preletel nad územím Česko-Slovenska a Poľska rýchlo sa pohybujúci dotyčnicový meteoroid EN131090. Teleso vletelo do zemskej atmosféry a po niekoľkých sekundách z nej opäť vyletelo do kozmického priestoru. Pozorovanie takejto udalosti je pomerne vzácne, pričom táto bola ešte len druhá vedecky pozorovaná a prvá, kedy sa teleso podarilo zachytiť kamerami z dvoch rôznych stanovíšť, a tak následne vypočítať charakteristiky jeho obežnej dráhy v slnečnej sústave. Ukázalo sa, že stretnutie so Zemou obežnú dráhu meteoroidu významne zmenilo. Do malej miery sa zmenili aj niektoré jeho fyzikálne vlastnosti (hmotnosť a povrch).

Pád meteoritu 15. februára 2013

Pád meteoritu 15. februára 2013 sa odohral na území Ruska, v okolí mesta Čeľabinsk. V jeho dôsledku sa zranilo vyše 1200 ľudí.

15. februára 2013 o 9:13 jekaterinburského času (3:13 UTC) vstúpila do zemskej atmosféry nad južným Uralom planétka rýchlosťou asi 54 000 km/h (15 km/s) (teda zhruba 44-krát rýchlejšie ako zvuk), s odhadovanou hmotnosťou 10 000 ton a s priemerom asi 17 metrov, vďaka čomu bola zaradená medzi najvýraznejšie známe vstupy vesmírnych telies do zemskej atmosféry. Je dokonca možné, že ide o najväčšie teleso, ktoré vstúpilo do atmosféry Zeme od pádu tunguzského telesa (ktoré malo predpokladaný priemer asi 60 metrov).

Prechod planétky atmosférou bol pozorovaný ako výrazný bolid zo Sverdľovskej oblasti, Ťumenskej oblasti, Orenburskej oblasti, ako aj z Baškirska a severu Kazachstanu. Najvýraznejšie sa však prejavil nad Čeľabinskou oblasťou, nad ktorou sa planétka vo výške medzi 30 až 50 kilometrami nad zemou rozpadla, pričom jej výbuch bol ekvivalentný výbuchu 500 kiloton TNT. Následná tlaková vlna vyrazila v Čeľabinsku a jeho okolí okná tisíckam budov, ktorých črepy zranili vyše 1200 ľudí. Vplyvom tlakovej vlny sa zrútila aj strecha a časť múru v miestnej zinkovni. Celkové škody na majetku prevýšili jednu miliardu rubľov. Zvyšky meteoru dopadli ako meteority najmenej na tri miesta, dve pri jazere Čebarkul a jedno pri meste Zlatoust. Jeden z fragmentov meteoritu prerazil zamrznutý povrch jazera Čebarkul a vytvoril tak v ľade kráter o priemere asi 6 metrov.

Udalosť je uvádzaná ako najvýraznejšia tohto typu od Tunguskej udalosti v roku 1908, ale na rozdiel od nej bola široko pozorovaná a zdokumentovaná. Je tiež prvým preukázaným prípadom v histórii, keď vplyvom pádu meteoritu došlo k zraneniu väčšieho počtu ľudí.

Tunguská udalosť

Tunguská udalosť (iné názvy: tunguská katastrofa, tunguská explózia, (ak sa postuluje meteoritický pôvod) tunguský meteorit; tunguzská udalosť, tunguzská katastrofa, tunguzská explózia) bol obrovský výbuch, ku ktorému došlo 30. júna 1908 o 7. hodine a 17. minúte v tajge pri rieke Podkamennaja Tunguska (Podkamenná Tunguzka) vo východnej časti Sibíri – asi 800 km severozápadne od jazera Bajkal, 65 km od Vanavary (vtedy najbližšie väčšie sídlo v okolí).

Veľký denný bolid z roku 1972

Veľký denný bolid z roku 1972 (označený US19720810) bol dotyčnicový meteoroid, ktorý preletel 10. augusta 1972 zemskou atmosférou nad časťou Spojených štátov amerických a Kanady a po niekoľkých sekundách vyletel späť do kozmického priestoru. Bolid bol tak jasný, že bol veľmi dobre pozorovateľný aj za denného svetla.Do atmosféry vstúpil rýchlosťou 15,03 km/s vzhľadom na zemskému povrchu. Viditeľný začal byť vo výške 75,98 km nad Utahom južne od Salt Lake City o 20:29 UT. Najviac sa Zemi priblížil na vzdialenosť asi 57,85 km nad štátom Idaho, kedy sa jeho rýchlosť pohybovala okolo 14,60 km/s, pričom spomalenie dosahovalo 0,015 km/s². Pozorovateľný prestal byť vo výške 101,55 km nad kanadskou provinciou Alberta, južne od Edmontonu. Zemskú atmosféru nakoniec opustil rýchlosťou 14,21 km/s.Absolútna jasnosť telesa dosiahla v maxime hodnoty −15 až −18, čo by zodpovedalo hmotnosti v perigeu 100 000 až 1 000 000 kg. Pretože veľmi pravdepodobne išlo o bolid typu II (uhlíkatý chondrid), vypočítal český astronóm Zdeněk Ceplecha na základe známej hustoty tohto typu meteoroidov jeho hmotnosť v perigeu na 140 000 kg a priemer asi 5 metrov. Tieto hodnoty by sa však mohli líšiť, ak by išlo o iný typ meteoroidu s iným zložením; do úvahy tak pripadá priemer telesa od 3 do 14 metrov. Jeho pôvodnú hmotnosť pred vstupom do atmosféry potom odhadol na dvojnásobok až trojnásobok hodnoty v perigeu. Podobne hmotnosť telesa po odlete od Zeme odhadol na polovicu až tretinu vypočítanej hmotnosti v perigeu. Priemer meteoroidu po odlete nebol väčší ako 10 metrov. Z dôvodu natavenia a následného stuhnutia svojho povrchu počas preletu atmosférou získalo teleso typickú tmavú kôru podobnú povrchu meteoritov.Stretnutie so Zemou tiež zmenilo obežnú dráhu meteoroidu. Zdeněk Ceplecha dospel k záveru, že zatiaľ čo pôvodne patril do Amorovej skupiny telies, po odlete od Zeme sa zaradil do skupiny Apollonovej s tým, že po ďalších 14 obletoch (v auguste 1997) by sa mal opäť dostať do blízkosti Zeme. Aj v prípade, že by sa tak skutočne stalo, by však možnosti ho spozorovať boli okrem iného aj z dôvodu tmavej kôry na povrchu len veľmi obmedzené. Americký astronóm Timothy Spahr však roku 2010 vyjadril názor, podľa ktorého nie je isté, že sa meteoroid stále nachádza na dráhe krížiacej dráhu Zeme, ani že sa jej roku 1997 znova priblížil.

Vredefort (kráter)

Vredefort alebo Vredefort Dome je impaktný kráter nachádzajúci sa vo Free State Province v Juhoafrickej republike. Mesto Vredefort, po ktorom nesie meno, je vnútri krátera. Pre svoj geologický význam bol kráter v roku 2005 zaradený do zoznamu lokalít svetového dedičstva UNESCO.

Zoznam astronomických článkov/B

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 89 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam astronomických článkov/V

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 151 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam článkov slnečnej sústavy/B

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 37 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam článkov slnečnej sústavy/V

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 63 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.