Boeing B-17 Flying Fortress

Boeing B-17 Flying Fortress („Lietajúca pevnosť“) bol americký štvormotorový ťažký bombardér používaný americkým letectvom počas druhej svetovej vojny. Používaný bol najmä pre denné nálety nad európskymi bojiskami.

B-17 Flying Fortress
Color Photographed B-17E in Flight

B-17E Flying Fortress počas letu, 1942
Typťažký bombardér
VýrobcaBoeing
KonštruktérEdward Curtis Wells
E. Gifford Emery
Prvý let28. júla 1935
Zavedenýapríl 1938
Vyradený1968 (Brazílske letectvo)
Hlavný používateľUnited States Army Air Forces
Royal Air Force
Výroba19361945
Vyrobených12 731
Cena za kus238 329 USD v roku 1945
VariantyXB-38 Flying Fortress
YB-40 Flying Fortress
C-108 Flying Fortress
 Portál letectvo

Vznik a vývoj

Dňa 8. augusta 1934 U.S. Army Air Corps (USAAC) vyhlásilo súťaž na výrobu nového ťažkého bombardéra, ktorý by nahradil zastarávajúci typ Martin B-10. Medzi rozhodujúce požiadavky patril najmä dostup s plnou záťažou bômb do výšky 10 000 stôp (3 km) a výdrž najmenej 4 hodiny letu rýchlosťou 200 míľ/h (320 km/h) rovnako plne zaťažený bombami. Letectvo rovnako chcelo, ale nežiadalo to priamo v podkladoch dolet asi 2 000 míľ (3 200 km) a maximálnu rýchlosť do 250 míľ/h (400 km/h). Americké letectvo sa v tej dobe pokúšalo podobnými strojmi posilniť svoje základne na Havajských ostrovoch, v Paname a na Aljaške. Definitívne rozhodnutie o výbere malo padnúť na Wright Field v Daytone v štáte Ohio. Do súťaže sa okrem Boeingu prihlásili aj stroje, aj firmy Douglas a Martin, išlo o typy Douglas DB-1 a Martin Model 146.

Boeing XB-17 (Model 299)
Boeing XB-17 (Model 299)
Boeing Model 299 crash
Boeing XB-17 (Model 299) po havárii, 30. október 1935

Prototyp Boeingu B-17, bol označený ako Model 299 a firma ho postavila na vlastné náklady. Na jeho vytvorení sa podieľal konštrukčný tím vedeným E. Giffordom Emerym a Edwardom Curtisom Wellsom. Nový typ v sebe skombinoval vlastnosti experimentálneho bombardovacieho stroja Boeing XB-15 a dopravného Boeing 247. B-17 mohol niesť 2 200 kg umiestnených v bombovnici za kabínou. Jeho obranu tvorilo pôvodne 5 0.30" (7,7 mm) guľometov. Poháňali ho hviezdicové motory Pratt & Whitney R-1690, každý s výkonom 750 ks (600 kW) s optimálnym výkonom v 7 000 stopách (2 100 m). Prvý let prototypu sa uskutočnil 28. júla 1935. 20. augusta prototyp preletel zo svojho domovského letiska v Seattli na Wright Field za 9 hodín a 3 minúty, s priemernou rýchlosťou 378 km/h, čo bolo podstatne viac ako jeho konkurenti. Armáda bola výkonmi nového stroja natoľko nadšená, že objednala 65 strojov ešte pred ukončením súťaže. Ich názor sa však rýchlo zmenil po havárii stroja 30. októbra, pri ktorej zahynuli dvaja skúšobní piloti. Letectvo následne svoju predošlú objednávku stornovalo a požiadalo o výrobu 133 strojov Douglas B-18 Bolo.

Boeing Y1B-17 in flight
Boeing Y1B-17 počas letu, 1937

Dňa 17. januára 1936 však letectvo predsa len požiadalo o skúšobnú sériu 13 strojov YB-17, na ktorých boli okrem mnohých podstatných zmien v konštrukcii inštalované aj výkonnejšie motory Wright R-1820-39 Cyclone. Týchto 13 strojov bolo postupne zavedených do skúšobnej prevádzky. 12 z nich v Langley Field vo Virgínii a jeden na Wright Field. 14. vyrobený YB-17 (výrobného čísla 37-369), ktorý bol pôvodne postavený pre pozemné testy pevnosti draku, bol neskôr upravený a boli doň inštalované turbokompresory. Prvý let tohto upraveného stroja sa uskutočnil, kvôli problémom s ich inštaláciou až 29. apríla 1938. Modifikácie na tomto prototype stáli firmu Boeing 100 000 dolárov a pokračovali až do roku 1939 kedy boli s konečnou platnosťou ukončené. Upravený stroj mal väčší dostup a dolet. Stroj bol odovzdaný armáde 31. januára 1939 a bol označený ako B-17A. Bol to prvý operačne nasadený variant stroja B-17.

Počas nasledujúcej vojny bolo vytvorených viacero ďalších variánt po verziu G.

Nasadenie

B-17 Flying Fortress bombázógépek a szobi vasúti híd bombázása után. Fortepan 15900
Formácia lietadiel B-17G Flying Fortress 15. leteckej armády USAAF nad Maďarskom, 1944
B-17-29536-bassingborne
Bombardéry B-17F Flying Fortress 401. bombardovacej perute, 91. bombardovacej skupiny zo základne Bassingbourn vo Veľkej Británii, 1943
B-17F formation over Schweinfurt, Germany, August 17, 1943
Skupina lietadiel B-17F Flying Fortress nad Schweinfurtom v Nemecku, 17. august 1943

Po vstupe USA do vojny boli B-17 nasadené primárne pre denné nálety nad okupovanú Európu, ich hlavným cieľom sa stali nemecké priemyselné oblasti a mestá. Tieto nálety mala zaisťovať americká 8. letecká armáda v Spojenom kráľovstve a 15. letecká armáda v Taliansku. Ich činnosť sa dopĺňala s akciami britského Bomber Command, ktoré operovalo svojimi ťažkými bombardérmi najmä v noci. Stroje B-17 sa zúčastnili operácie Pointblank, ktorá mala zaistiť leteckú nadvládu Spojencov na nebi západnej Európy, a pripraviť pôdu pre operáciu Overlord. B-17 však boli nasadené v menšej miere aj v Pacifiku.

Tieto lietadlá pristáli v roku 1944, počas Slovenského národného povstania aj na slovenskom letisku Tri Duby s americkou vojenskou misiou a nákladom zbraní. O týchto udalostiach a histórii hovorí aj dokumentárny film Muži z B-17 z roku 1991.

Podľa predvojnovej koncepcie amerického letectva, bol B-17 strategickou zbraňou; so svojím veľkým dostupom a doletom, schopný spôsobovať veľké škody hlboko v nepriateľskom tyle a navyše vysokou mierou pasívnej ochrany. Medzi najväčšie kvality stroja, ktoré si pochvaľovali najmä ich posádky, patrila jeho výdrž a konštrukčná pevnosť, ktorá umožňovala zniesť veľké bojové poškodenie, núdzové pristátia „na bruchu“, či schopnosť letu len s jedným funkčným motorom. To spôsobilo, že napriek tomu, že bol stroj porovnateľný s bombardérom B-24 Liberator, letci 8. leteckej armády všeobecne viacej obľubovali B-17.

Technické údaje

B-17 je štvormotorový samonosný dolnoplošník pre 10 člennú posádku. Kovová kostra krídel a chvostových plôch je potiahnutá duralom, krycie plechy sú rovnako duralové. Hviezdicové motory poháňajú 3-listé nastaviteľné vrtule. Podvozok je zaťahovací, hlavné podvozkové nohy sa zaťahovali do vnútorných motorových gondol, zadné koleso do trupu.

B-17F Flying Fortress

  • Posádka: 10
  • Dĺžka: 22,78 m
  • Rozpätie: 31,93 m
  • Výška: 5,82 m
  • Plocha krídel: 131,92 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 16 206 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 25 628 kg
  • Pohon: 4x hviezdicový motor Wright R-1820-97 "Cyclone", každý s výkonom 895 kW
  • Maximálna rýchlosť: 523 km/h (vo výške 7 620 m)
  • Cestovná rýchlosť: 360 km/h (vo výške 4 570 m)
  • Dostup: 11 430 m
  • Dolet: maximálny dolet 7 113 km s prídavnými palivovými nádržami; bežný dolet 2 575 km s nákladom 2 722 kg bômb
Boeing B-17G

Výzbroj

  • 13x pohyblivý guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
  • 7 983 kg bômb v trupovej bombovnici (kapacita 4 355 kg) a na dvoch závesníkoch pod krídlom (každý s nosnosťou 1 814 kg); spravidla šesť 726 kg bômb alebo osem 454 kg bômb, alebo šestnásť 227 kg bômb (v bombovnici) a dve 1 814 kg bomby na vonkajších závesníkoch

B-17G Flying Fortress

  • Posádka: 10
  • Dĺžka: 22,78 m alebo 22,66 m s vežou "Cheyenne"
  • Rozpätie: 31,93 m
  • Výška: 5,82 m
  • Plocha krídel: 131,92 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 20 212 kg
  • Hmotnosť (vzletová): 32 659 kg
  • Pohon: 4x hviezdicový motor Wright R-1820-97 "Cyclone", každý s výkonom 895 kW
  • Maximálna rýchlosť: 486 km/h (vo výške 7 620 m)
  • Cestovná rýchlosť: 462 km/h (vo výške 7 620 m)
  • Dostup: 10 850 m
  • Dolet: maximálny dolet 5 472 km; bežný dolet 2 897 km so štandardnou zásobou paliva a nákladom 1 814 kg bômb

Výzbroj

  • 13x pohyblivý guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
  • 7 983 kg bômb v trupovej bombovnici (kapacita 4 355 kg) a na dvoch závesníkoch pod krídlom (každý s nosnosťou 1 814 kg); spravidla šesť 726 kg bômb alebo osem 454 kg bômb, alebo šesťnásť 227 kg bômb (v bombovnici) a dve 1 814 kg bomby na vonkajších závesníkoch

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku B-17 Flying Fortress na anglickej Wikipédii.

Portal Portál letectvo
De Havilland Mosquito

de Havilland DH.98 Mosquito bolo britské dvojmotorové viacúčelové lietadlo, ktoré bolo používané najmä počas druhej svetovej vojny ako stíhací bombardér, nočný stíhač, ľahký bombardér alebo ako prieskumné lietadlo. Vďaka svojim kvalitám, ktorými sa vyznačoval aj napriek tomu, že bol z veľkej časti vyrobený z dreva, dostal prezývku „drevený zázrak“.

Heinkel He 177

Heinkel He 177 Greif („Gryf“) bol jediný ťažký bombardér vo výzbroji Luftwaffe. Stroj sa však nedočkal väčšieho rozšírenia, kvôli pretrvávajúcim technickým problémom a nezmyselným požiadavkám zo strany RLM. Ak by boli odstránené nedostatky s prehrievaním motorov a niektoré iné, mohol byť tento stroj vážnou hrozbou pre Spojencov. Na konci vojny zostalo Luftwaffe ešte okolo 900 Heinkelov 177 – väčšina z nich úplne nových a nepoužitých, a boli odoslané na šrotoviská. Bol to potupný koniec ságy Heinkelu 177. No v skutočnosti, nemecké strategické bombardovacie letectvo – rival Západných Spojencov, bolo nehybné najmenej rok pred koncom vojny.

Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)

Kombinovaná letka (skratka: KL) bola prieskumno-bombardovacia letecká jednotka, ktorá bojovala proti silám Osi na území Slovenska počas Slovenského národného povstania na jeseň 1944.

Operácia Torch

Operácia Torch bola vojenská operácia počas 2. svetovej vojny. Začala sa 8. novembra 1942, išlo o vylodenie spojeneckých vojsk na západnom pobreží severnej Afriky. Veliteľom spojeneckých vojsk bol Dwight Eisenhower, nemecké vojská viedol najskôr Erwin Rommel, ktorého neskôr vystriedal Hans-Jürgen von Arnim.

Spojenecké vojská tvorilo spolu okolo 73 000 vojakov z USA, Veľkej Británie a Slobodných Francúzov. Jedným z cieľov operácie bolo presvedčiť Vichystické Francúzsko, aby sa pridalo na stranu Spojencov. Ak by sa im to podarilo, postúpili by až do Líbye, kde by obkľúčili sily Osi s pomocou 8. britskej armády, ktorá by zaútočila z Egypta.

Slovenské národné povstanie

Slovenské národné povstanie alebo SNP (ďalšie názvy pozri nižšie) bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945.

United States Army Air Forces

United States Army Air Forces (skratka: USAAF alebo AAF; doslova: Vzdušné sily Armády Spojených štátov alebo Letectvo Armády Spojených štátov) boli autonómnou leteckou zložkou Armády Spojených štátov (United States Army) počas druhej svetovej vojny a krátko po nej. Vznikli 20. júna 1941 reorganizáciou Leteckého zboru Armády Spojených štátov (United States Army Air Corps), ktorý sa zároveň stal podriadenou časťou USAAF. Od marca 1942 boli USAAF na rovnocennej úrovni ako armáda a námorníctvo. Súčasťou armády tak boli skôr len po formálnej stránke, ale zároveň neboli úplne samostatnou zložkou Ozbrojených síl Spojených štátov (United States Armed Forces). Tou sa stali 18. septembra 1947, kedy na základe Zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947 vznikli súčasné Vzdušné sily Spojených štátov (United States Air Force).

US roundel 1943-1947.svg Americké vojenské lietadlá počas druhej svetovej vojny
Stíhacie lietadlá
Bombardovacie a torpédové lietadlá
Prieskumné a spojovacie lietadlá
Cvičné lietadlá
Dopravné lietadlá a klzáky
Helikoptéry
Experimentálne lietadlá a prototypy
Lietadlá Boeing
Stíhacie/bojové lietadlá:
Bombardéry
Vrtuľové dopravné lietadlá
Prúdové dopravné lietadlá
Tankery
Cvičné lietadlá
Hliadkové lietadlá
Prieskumné lietadlá
Experimentálne/prototypy/UAV
Modelové označenie lietadiel Boeing

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.