Bitka pri Tours

Bitka pri Tours (známa aj ako bitka pri Poitiers) je jedna z najdôležitejších bitiek 8. storočia.

Odohrala sa v októbri (pravdepodobne niekedy medzi 10. a 25. októbrom 732 neďaleko Tours a Poitiers a vojsko Frankov vedené Karolom Martelom v nej porazilo arabskú armádu emira Abd ar-Rahmána. Zdroje sa rozchádzajú v tom, či šlo o veľkú bitku, ktorá je často heroizovaná, alebo len likvidáciu arabských prieskumných oddielov. Bitka je považovaná za koniec arabskej invázie do Európy.

Bitka pri Tours
Súčasť arabskej invázie do Európy
Bataille de Poitiers

Karol Martel v boji
Dátum medzi 10. a 25. októbrom 732
Miesto neďaleko Tours a Poitiers
Výsledok porážka Arabov
Protivníci
Frankovia Arabi
Velitelia
Karol Martel Abd ar-Rahmán

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Tours na českej Wikipédii.

Bitka pri Poitiers

Bitka pri Poitiers môže byť:

Bitka pri Tours (732) v ktorej Karol Martel zastavil arabskú inváziu do Európy

Bitka pri Poitiers (1356) počas storočnej vojny

Dejiny kresťanstva

Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu. Okrem chápania dejín kresťanstva ako historiografickej oblasti možno dejiny kresťanstva a jednotlivých cirkví chápať i teologicky ako samostatnú teologickú disciplínu dejín spásy, či ako cyklus boja dobra a zla (sv. Augustín).

Kresťanstvo vzniklo v ázijskom Blízkom východe, v Palestíne (Judea/Galilejsko) ako následok pôsobenia židovského kazateľa Ježiša Krista, ktorého kresťania považujú za Spasiteľa a Mesiáša. Ježiš Kristus si spomedzi Židov vybral 12 učeníkov, ktorým v priebehu posledných troch rokov svojho života odovzdával svoje učenie, aby ho následne oni mohli šíriť ďalej do celého sveta. (Mk 16,15: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“). V priebehu prvých troch storočí sa kresťanstvo i napriek odporu vládnucich vrstiev rozšírilo vrámci Rímskej ríše i do okolitých krajín a získalo viac prívržencov.

Prvou kresťanskou krajinou (oficiálne) bolo staroveké Arménske kráľovstvo. V 4. storočí sa kresťanstvo stáva legálnym a postupne i oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše a spolu s jej výbojmi a kultúrou sa rozšírilo na ďalšie územia. S rozvojom kresťanského spoločenstva je spojená i hierarchizácia cirkvi a rozvoj ich štruktúr, vznik významných náboženských obcí a centier - pentarchia Rím - Konštantínopol - Alexandria - Antiochia - Jeruzalem, i vznik prvých kompetenčných a teologických sporov medzi jednotlivými oblasťami a osobami kresťanského života. Už v 4. storočí sa kresťanstvo otriasalo v bojoch s heretickými hnutiami, ktorých existencie sa nezbavilo do dnešných čias.

Cirkevné udalosti a spory sa najmä počas ranokresťanského obdobia snažilo cirkevné spoločenstvo riešiť na ekumenických konciloch, či miestnych synodách. Najmä menšie, či novšie cirkevné správne jednotky - diecézy si často pýtali radu pri riešení problémov od významnejších a uznávaných centier ako Rím, či Konštantínopol. V priebehu prvých desiatich storočí tak medzi týmito diecéznymi stolcami a patriarchátmi vznikali kompetenčné rozpory, ktoré sa neskôr prehĺbili o spory teologické, či mocenské a vyústili do Veľkej schizmy v roku 1054. Od toho okamihu bola kresťanská cirkev rozdelená medzi východnú ortodoxnú a západnú latinskú katolícku cirkev, ktoré sa každá riadila svojimi vlastnými pravidlami a mali vlastné historické vývoje. Zároveň už v tomto období existovali ďalšie kresťanské cirkvi a spoločenstvá, ktoré sa v priebehu prvých storočí odčleňovali (ako napr. nestoriáni, či koptské východné cirkvi). V ďalšom období zase následne vznikali ďalšie autokefálne východné cirkvi a nové katolícke cirkvi, zjednotené s Rímom, ktoré vznikali ich odštiepením sa od východných cirkví.

Stredovekú cirkev charakterizovali viaceré znaky, medzi nimi misijná činnosť, rozvoj kláštorného života, či univerzít zakladaných pod jej vedením, ako aj rozvoj teologického myslenia, rozvoj kánonického práva a rozvoj cirkevných štruktúr. Na Západe to ďalej boli veľké pápežské schizmy, či snahy o cirkevnú úniu s Východom. Spolu s rozširovaním kresťanskej viery boli spojené i sväté vojny a medzi nimi najmä križiacke výpravy. Veľkým zlomom v kresťanských dejinách bolo i husitské hnutie, ktoré otvorilo dvere veľkému reformnému hnutiu, ktoré sa v Európe udialo v priebehu 16. a 17. storočia - tzv. reformácii.

V rámci reformácie vznikli viaceré nové protestantské hnutia a cirkvi a anglikánska cirkev. Latinská cirkev na udalosti reagovala zvolaním Tridentského koncilu a reformou svojej politiky i zvyklostí. V tomto období vypuklo medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami i viacero náboženských vojen, medzi nimi najmä Tridsaťročná vojna, ktorá sa skončila Vestfálskym mierom riadiacim sa heslom „Cuius regio eius religio“. (Koho panstvo, toho náboženstvo).

Spolu s rozvojom zámorských ciest sa kresťanstvo rozšírilo i do Ameriky, či neskôr i do Austrálie a ďalekej Ázie, kde i dovtedy ale existovali menšie východné cirkvi. V novodobých dejinách sa vrámci kresťanských cirkví snažia niektorí jej príslušníci o ekumenický prístup k svojim bratom vo viere a o spoluprácu, ktorá sa v minulosti nie vždy vyvíjala, resp. bola zhatená vzájomnými konfliktami. Dnes je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom na svete s takmer dvomi miliardami veriacich.

Merovejovci

Merovejovci boli dynastia kráľov, ktorá vládla na väčšej časti územia súčasného Francúzska a Belgicka, takisto aj Nemecka a Švajčiarska od 5. do polovice 8. storočia, presnejšie od 481 – 751. Táto línia pochádzala zo Salských Frankov, ktorí sa usídlili v 5. storočí v regióne Cambrai a Tournai v Belgicku. Dejiny Merovejovcov sú poznačené prenikaním silnej kresťanskej kultúry do prostredia šľachty a progresívnym prienikom kresťanskej cirkvi na ich územie. Merovejovci boli zakladatelia Franskej ríše.

Názov dynastie pochádza od mýtického Salského Franka Merovecha (slov. nom. Merovech), (franc. Merovée), predka kráľa Chlodovika I., o ktorom sa nedochovali historické písomné záznamy.

Tours

Tours [túr] je hlavné mesto departementu Indre-et-Loire v regióne Centre-Val de Loire západnom Francúzsku na rieke Loire. Leží medzi Orléans a pobrežím Atlantického oceánu.

V roku 732 sa tu odohrala bitka známa ako bitka pri Tours. Mesto je tiež známe cyklistickými pretekmi Paríž-Tours.

Zoznam historických článkov/B

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 463 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.