Anatómia

Anatómia je aj všeobecne učenie o akejkoľvek vnútornej skladbe.
Mondino - Anathomia, 1541 - 3022668
Mondino dei Liuzzi, Anathomia, 1541

Anatómia (gréc. anatome, zo slova anatemnein = narezať), je odbor biológie alebo medicíny, ktorý sa zaoberá štruktúrami a usporiadaním živých organizmov. Rozdeľuje sa na anatómiu živočíchov a rastlín. Samostatný názov anatómia sa používa ako synonymum anatómie človeka. Je možné sa stretnúť aj s názvom anatómia Zeme, ktorá sa zaoberá popisom štruktúry a usporiadania našej planéty.

Delenie

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anatómia
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Anatómia

Externé zdroje

Anatómia človeka

Anatómia človeka alebo antropotómia alebo teloveda je časťou všeobecnej anatómie. Skúma stavbu orgánov a orgánových sústav ľudského tela. Ľudské telo, tak ako ostatné živočíšne telá, je tvorené anatomickými sústavami, tie sú tvorené orgánmi. Orgány sú tvorené tkanivami, ktoré sa skladajú z jednotlivých buniek a nebunkových štruktúr. Tkanivá skúma histológia, bunky zase cytológia.

Anatómia skúma štruktúry zdravého ľudského tela, preto sa tiež niekedy označuje aj ako „normálna“ anatómia. Patologickými zmenami ľudského tela sa zaoberá patologická anatómia.

Hmyz

Hmyz (zriedkavé názvy: ektognátny hmyz, ektognáty; mimo taxonómie aj: insekty; lat. Insecta, Ectognatha, Amyocerata) je taxón (najčastejšie hodnotený ako trieda) šesťnôžiek (Hexapoda).

Končatina

Končatina je dlhá členená časť tela, ktorá vystupuje z trupu, napr. horná končatina; úd. Končatiny majú článkonožce a stavovce.

Krk

Krk (lat. collum) je časť tela spájajúca hlavu s trupom. Zadná časť krku ľudí a iných stavovcov sa nazýva väz.

Hrdlo je predná časť krku.

Krkom prechádza veľa ciev a nervov. Obsahuje lymfatické uzliny, hltan, hrtan, priedušnicu, štítnu žliazu a pažerák.

Kĺb (anatómia)

Kĺb (iné názvy: staršie zhyb , zriedkavo artikulácia; lat. junctura synovialis, articulatio) je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa vo vnútri väzivového puzdra dotýkajú plochami pokrytými chrupkou. Tieto plochy (lat. facies articulares) sú väčšinou v podobe kĺbnej jamky (lat. fossa articularis) a kĺbnej hlavice (lat. caput articulare). Ich chrupka je zväčša hyalínna, len v kĺboch, ktoré sú vystavené veľkému tlaku, je zväčša väzivová. Hrúbka chrupky sa pohybuje od 0,5 po 6 mm, čím je kĺb viac zaťažovaný, tým je hrubšia. Zabezpečuje tiež rast kostí, najmä krátkych.

Kĺby hornej končatiny

Kĺby hornej končatiny zahŕňajú:

spojenia pletenca hornej končatiny (lat. articulationes cinguli membri superioris)

kĺb kľúčnej a hrudnej kosti (lat. articulatio sternoclavicularis)

kĺb kľúčnej kosti a lopatky (lat. articulatio akromioclavicularis)spojenia voľnej hornej končatiny (lat. articulatio membri superioris liberi)

ramenný kĺb (lat. articulatio humeri)

kĺb ramennej a lakťovej kosti (lat. articulatio humeroulnaris)

kĺb ramennej a vretennej kosti (lat. articulatio humeroradialis)

kĺby lakťovej a vretennej kosti (lat. articulationes radioulnares proximalis et distalis)kĺby ruky (lat. articulationes manus) sa skladajú z 29 kostí, z ktorých vzniknú tieto kostné spojenia:vretenozápästný kĺb (lat. articulatio radiocarpalis )

strednozápästný kĺb (lat. articulatio mediocarpalis )

vzdialenejší vretenolakťový kĺb (lat.articulatio radioulnaris distalis )

medzizápästné kĺby (lat. articulationes intercarpales )

zápästnozáprstné kĺby (lat. articulationes carpometacarpales )

medzizáprstné kĺby (lat.articulationes intermetacarpales )

záprstnočlánkové kĺby (lat.articulationes metacarpophalangeales )

medzičlánkové kĺby (lat.articulationes interphalangeales )

List (botanika)

List (lat. Phylloma) je bočný orgán rastliny. Jeho rast je na rozdiel od stonky a koreňa obmedzený. Spolu so stonkou tvorí jednotný celok, označovaný ako výhonok (frons).

Nervová sústava

Nervová sústava je orgánová sústava pozostávajúca z nervových buniek alebo buniek nervových orgánov a z istých podporných buniek, ktorá určitými senzorickými organelami a orgánmi a voľnými nervovými zakončeniami prijíma vzruchy z vnútra tela a vonkajšieho sveta a odovzdáva ich ďalej výkonným orgánom, napríklad svalom a žľazám, čím sa vyvolá istá želaná telesná reakcia.

Základnou stavebnou jednotkou je neurón.

U jednobunkovcov na prijímanie vzruchov slúži často celý povrch tela, môžu však mať aj senzorické organely, napr. bičíky a podobne.

U viacbunkovcov sú nervové sústavy veľmi rozličné.

Orgán (anatómia)

Orgán alebo ústroj je časť tela viacbunkových organizmov zabezpečujúca vykonávanie určitej funkcie alebo funkcií. Spravidla pozostáva z viacerých tkanív alebo pletív.

Súbor orgánov vytvára tzv. orgánovú sústavu. Orgány s podobnou funkciou alebo tie, ktorých výkony sa navzájom dopĺňajú, vytvárajú ústrojenstvo.

Panva (anatómia)

Panva (lat. pelvis) je termín, ktorý v širšom zmysle označuje dolnú časť trupu, teda u človeka časť tela pod bruchom a nad nohami, u štvornohých cicavcov časť tela medzi bruchom a chvostom. V užšom zmysle termín označuje len samotnú kostru panvy.

Pečeň

Pečeň alebo hovorovo pečienka (gr. hepar; lat. jecur) je endokrinná žľaza u stavovcov, vrátane človeka. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, a preto sa zaraďuje do tráviaceho systému. Slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, tvorbu plazmových bielkovín a tvorbu žlče.

Plod (rastlina)

Plod je orgán vyšších rastlín, ktorý obklopuje semeno až do dozretia a potom často prispieva k jeho rozširovaniu. Najčastejšie vzniká premenou piestikov, ale napríklad aj kvetného lôžka (napr. jahoda) alebo kvetnej stonky.

Podžalúdková žľaza

Podžalúdková žľaza alebo pankreas alebo zastarano slinivka (brušná) je tubuloalveolárna žľaza všetkých stavovcov nachádzajúca sa v žalúdočno-pečeňovej oblasti a ústiaca cez jeden alebo viacero vývodov (ductus pancreaticus) vedľa alebo cez žlčovod do prednej časti tenkého čreva.

Rebro

Rebrá (lat. costae) sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. Rebrá sú párové kosti – na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier. Vpredu sa pripájajú na hrudnú kosť, vzadu na hrudné stavce – spoločne tak vytvárajú tzv. hrudný kôš. Označujú sa rímskymi číslami I-XII v latinskom, arabskými číslami 1-12 v slovenskom názvosloví.

1. – 7. rebro sa na hrudnú kosť upína samostatne – costae verae, tzv. pravé rebrá; 8. – 10. rebro sa upína na rebro o jednu etáž vyššie – costae spuriae, tzv. nepravé rebrá; a 11. a 12. majú konce voľne uložené v svalovine – costae fluctuantes, tzv. voľné rebrá.

Rozmnožovacia sústava

Rozmnožovacia sústava alebo pohlavná sústava (lat. systema genitale) je súbor orgánov slúžiacich k rozmnožovaniu – plodeniu nových generácií (lek. reprodukcia).

Semeno (rastlina)

Semeno (niekedy nazývané aj jadro či zrno) je rozmnožovací orgán semenných rastlín, v ktorom je v osemení uložený zrelý zárodok oplodneného vajíčka (ovum) rastliny. Vajíčka vyrastajú na placente, v semenníku. Zárodok je väčšinou obalený živným pletivom, endospermom. U niektorých vyšších rastlín sa semeno nachádza v plodoch.

Vo väčšine prípadov k vývoju semena dochádza v procese reprodukcie rastlín od opelenia samičích buniek v blizne jej kvetu (peľ=samčie bunky). K vývoju semena môže dôjsť aj nepohlavne, partenogenézou.

Semeno slúži na rozmnožovanie rastlín, prečkanie nepriaznivých období a tiež na rozšírenie druhu na väčšie vzdialenosti.

Zobák

V anatómii je zobák iný názov pre zobákovitý výbežok (processus coracoideus).Zobák je modifikácia čeľustí, predstavujúca typický znak vtákov. Vyskytuje sa však aj u iných zvierat, napríklad mnohých dinosaurov a niektorých cicavcov (vtákopysk). Tvorí ho kosť zvonka krytá rohovinou.

Zoológia

Zoológia je veda, ktorá študuje živočíchy. Osoba venujúca sa profesionálne zoológii sa nazýva zoológ.

Delí sa na viacero disciplín:

Anatómia – veda o vnútornej stavbe tela živočícha.

Cytológia – skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.

Embryológia – študuje vývoj zárodku (embrya).

Etológia – zaoberá sa správaním živočíchov.

Fyziológia – skúma životné procesy prebiehajúce v tele živočícha.

Histológia – skúma živočíšne tkanivá.

Morfológia – zaoberá sa vonkajšou stavbou a tvarom tela živočícha a jeho jednotlivých častí.

Organológia – skúma jednotlivé orgány, ich špecifickú stavbu a funkciu.

Taxonómia (systematika) – zaoberá sa triedením živočíchov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti.

Zub

Zub (lat. dens) je tvrdá anatomická štruktúra, ktorá sa nachádza v ústnej dutine väčšiny stavovcov. Funkcia zubov je spracovanie potravy, tvorba reči a zvukov a formovanie tváre.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.