Alpy

Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.

Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po 750 km západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1 200 km, šírka 150-200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4 300 m, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4 808 m.

Alpy
pohorie
Alpen 01
letecká snímka
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Taliansko Taliansko,  Švajčiarsko Švajčiarsko,  Francúzsko Francúzsko,  Nemecko Nemecko,  Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko,  Slovinsko Slovinsko
Najvyšší bod Mont Blanc
 - výška 4 810 m n. m.
 - súradnice 45°49′00″S 6°51′00″V / 45,81667°S 6,85000°V
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Geologické zloženie austroalpinikum, penninikum, helvetikum, dinarikum
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Perióda terciér
Reliéf
Reliéf
Geologická mapa Álp
Geologická mapa Álp
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Francúzsky portál
 Portál vedy o Zemi

Geológia Álp

Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.

Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti zanechávajú obrovské eratické kamene.

Najvyššie vrcholy Álp (výber)

Mont Blanc and Dome du Gouter
Mont Blanc
  • nad 4 000 m:
  1. Mont Blanc (4 808 m; s ľadovcom), hranice Francúzsko-Taliansko
  2. Dufourspitze (4 634 m; Masív Monte-Rosa), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  3. Dom (4 545 m), Švajčiarsko
  4. Weisshorn (4 505 m), Švajčiarsko
  5. Lyskamm (4 480 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  6. Matterhorn (4 478 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  7. Dent Blanche (4 357 m), Švajčiarsko
  8. Finsteraarhorn (4 274 m), Švajčiarsko
  9. Zinalrothorn (4 221 m), Švajčiarsko
  10. Alphubel (4 206 m), Švajčiarsko
  11. Rimpfischhorn (4 199 m), Švajčiarsko
  12. Aletschhorn (4 192 m), Švajčiarsko
  13. Dent d'Hérens (4 171 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  14. Breithorn (4 164 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  15. Jungfrau (4 158 m), Švajčiarsko
  16. Mönch (4 107 m), Švajčiarsko
  17. Écrins (4 101 m), Francúzsko
  18. Schreckhorn (4 078 m), Švajčiarsko
  19. Gran Paradiso (4 061 m), Taliansko
  20. Großes Fiescherhorn (4 049 m), Švajčiarsko
  21. Piz Bernina (4 049 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  22. Weissmies (4 023 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alpy
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alpy
Alpes-Maritimes

Alpes-Maritimes (06), po slovensky: Prímorské Alpy, je departement vo Francúzsku.

Alpes-de-Haute-Provence

Alpes-de-Haute-Provence (04), doslova: Alpy Hornej Provence, je departement vo Francúzsku.

Alpsko-himalájska sústava

Alpsko-himalájska sústava alebo Alpsko-himalájsky systém je rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje. Patrí do nej celé územie Slovenska. Vznikali uzatváraním oceánskeho priestoru oceánu Tethys a zrážkou Laurázie s Gondwanou, prípadne jej časťami ako bola Kiméria, Apúlia, Arabská či Indická platňa.

Delí sa na nižšie jednotky v poradí podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť.

Belianske Tatry

Belianske Tatry, v minulosti Belanské Tatry, Belanské Alpy, Belské Alpy, Belanské Vápencové Alpy, Ždiarske Tatry, Belské hole (poľ. Tatry Bielskie, nem. Kalkalpen, Bélaer Kalkalpen, Béler Tatra, maď. Bélai-havasok, Bélai Mészhavasok, Bélai Mészhegység, Bélai-Tátra) sú horské pásmo Východných Tatier na severozápade východného Slovenska. Najvyšší vrch je Havran s výškou 2 151,5 m n. m., ktorý však nie je prístupný pre turistov kvôli ochrane prírody. Rozloha pohoria je 64 km².

Brescia (mesto)

Brescia je mesto v regióne Lombardsko na severe Talianska. S počtom obyvateľov okolo 190 000 je druhým najväčším mestom v Lombardsku. Mesto je centrom tretej najväčšej priemyselnej zóny v Taliansku. Okrem priemyslu je v meste sústredené vyspelé finančníctvo a rozvinutý turizmus (jazerá Garda a Iseo, pohorie Alpy).

Dináre

Dináre alebo Dinárska horská sústava alebo staršie Dinárske vrchy (srb. a chorv. Dinara) je horská sústava na juhozápade Balkánskeho polostrova dlhá 650 – 700 km a široká 220 km. Najvyšší vrch Maja Jezercë sa nachádza na albánskom území a je vysoký 2 694 m n. m. Dináre sú provinciou Alpsko-himalájskej sústavy.

Dolomity

Dolomity je horský masív, ktorý je súčasťou Álp. Väčšina územia leží v talianskej provincii Belluno, zvyšok územia zasahuje do provincií Bolzano a Trento. Zo západu pohorie ohraničuje rieka Adige a na východe údolie rieky Piava. Sever a juh ohraničuje dolina Pustertal (Val Pusteria) a Sugana (Val Sugana). Na východe pohorie pokračuje aj za rieku Piava.

Pohorie je pomenované podľa francúzskeho geológa D.G. de Dolomieu. Od augusta 2009 je pohorie zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Hautes-Alpes

Hautes-Alpes (05), doslova: Horné Alpy, je departement vo Francúzsku.

Korutánsko (spolková krajina)

Korutánsko (nem. Kärnten, slo. Koroška alebo Korotan) je rakúska spolková krajina, ktorá sa nachádza na juhu Rakúska. Má rozlohu 9 536 km², počet obyvateľov je približne 560 000.

Hranicu s Talianskom a Slovinskom tvoria Alpy, od Salzburska je oddelené Taurami. Na východe susedí so Štajerskom, na západe s východným Tirolskom.

Hlavným mestom je Klagenfurt (Celovec), ďalším významným strediskom je Villach (Beljak); tieto dve mestá sú silne ekonomicky prepojené. Ostatné mestá sú Althofen, Bad St. Leonhard im Lavanttal, Bleiburg (Pliberk), Feldkirchen (Trg), Ferlach (Borovlje), Friesach (Breže), Gmünd, Hermagor (Šmohor), Radenthein, St. Andrä, St. Veit an der Glan (Šentvid na Glini), Spittal an der Drau, Straßburg, Völkermarkt (Velikovec), Wolfsberg (Volšperk).

Lyon

Lyon je tretie najväčšie mesto Francúzska (ako aglomerácia je na 2. mieste). Nachádza sa v jeho východno-centrálnej časti, v regióne Rónske Alpy, situovaný medzi Parížom a Marseille. Od Paríža je vzdialený 470 km, od Marseille 320 km. Nachádza sa tiež 160 km od Ženevy, 280 km od Turína, 450 km od Milána a 600 km od Barcelony. Obyvatelia mesta sa nazývajú Lyončania (franc. Lyonnais).

Lyon je hlavným centrom obchodu, sídlom Interpolu, Euronews, známy je však aj prívlastkom hlavné francúzske stredisko gastronómie. Malo významnú rolu v histórii kinematografie za čo vďačí bratom Lumièrovcom (Auguste a Louis) a pomenovaniu mesto filmu. Od roku 1536 sa tiež oficiálne pýši aj prívlastkom mesto hodvábu, ktorú získal počas lyonskej hodvábnej éry. V súčasnosti je centrom experimentov a výskumu nielen v oblasti textilných tkanín.V meste sa koná jedinečný Festival svetiel (fr. 'Fête des Lumières'), ktorý sa viaže ku tradícii zapaľovania sviečok ako vďaky Panne Márie za ochránenie mesta pred morom. Dnes sú súčasťou festivalu početné umelecké svetelné inštalácie a veľkolepé projekcie na budovy (Videomaping).

Počas účinkovania v Lige majstrove UEFA vylepšil profil Lyonu aj miestny profesionálny futbalový tím Olympique Lyonnais. Pre tento klub hrali tiež Ján Popluhár alebo Milan Baroš.

Spolu s predmestiami (Villeurbanne, Bron, Vénissieux a ďalších) a satelitnými mestami vytvoril Lyon (označovaný ako Grand Lyon

) hneď po Paríži druhú najväčšiu konurbanáciu vo Francúzsku, s populáciou 2 237 676 obyvateľov (k roku 2013) je metropolou regiónu Rónske Alpy.

Malá Smrekovica (vrch vo Veľkej Fatre)

Malá Smrekovica (1 485,4 m n. m.) patrí medzi najvyššie vrchy v Liptovskom hrebeni Veľkej Fatry. Leží v hlavnom hrebeni, severne od Skalnej Alpy.

Zarastený vrchol neposkytuje výhľad a na jeho severnom úbočí sa nachádza Horský hotel Smrekovica. Leží v Národnom parku Veľká Fatra.

Provence-Alpes-Côte d'Azur

Provence–Alpes–Côte d'Azur (skr. PACA alebo Paca, doslova Provensalsko–Alpy–Azúrové pobrežie) je francúzsky administratívny región.

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

Rhône-Alpes

Rhône-Alpes, po slovensky Rónske Alpy, je francúzsky administratívny región.

Smrekovica (vrch vo Veľkej Fatre)

Smrekovica (1 530,2 m n. m.) patrí medzi najvyššie vrchy Veľkej Fatry. Leží v rázsoche, vybiehajúcej na východ z masívu Skalnej Alpy v tzv. Liptovskej vetve, nad Podsuchou. Zarastený vrchol neposkytuje výhľad. Leží na hranici Národného parku Veľká Fatra.

Veľká homoľa

Veľká homoľa (709,2 m n. m.) je vrchol v Malých Karpatoch asi 4 km severozápadne od mesta Modra.

Na vrchole kopca sa nachádza drevená rozhľadňa vysoká 20 metrov. Bola postavená v roku 2018 na mieste starej rozhľadne z roku 2001.

Z rozhľadne je kruhový výhľad na panorámu Malých Karpát, na Považský Inovec, Tribeč a aj rakúske Alpy.

Vrchol Veľkej homole je dostupný po červenej značke od autobusovej zastávky pri Zochovej chate, z Modry po modrej a Pezinku po červenej (alebo neskôr zelenej) turistickej značke.

Východné Alpy

Východné Alpy sú geomorfologická provincia vo východnej časti Álp. V tejto členitejšej oblasti Álp sa nachádzajú skôr nižšie pohoria. Najčastejšie sú vymedzované ako oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu).

Čúbu

Čúbu (jap. 中部地方 – Čúbu-čihó) je centrálny región najväčšieho japonského ostrova Honšú.

Region Čúbu tvorí deväť prefektúr, ktoré ležia západne od regiónu Kantó: Aiči, Fukui, Gifu, Išikawa, Nagano, Niigata, Šizuoka, Tojama a Jamanaši.

Nachádza sa v najširšej časti Honšú a charakterizujú ho vysoké a drsné hory. Japonské Alpy rozdeľujú oblasť na slnečnejšiu pacifickú časť, známu ako predná časť Japonska alebo Omote-Nihon a chladnejšiu časť pri Japonskom mori, známu ako zadná časť Japonska alebo Ura-Nihon.

Švajčiarsko

Švajčiarsko (po slovensky neoficiálne aj Helvécia, po latinsky Helvetia), dlhý tvar Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemský spolkový štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Leží medzi Bodamským jazerom na severovýchode, Ženevským jazerom na západe, riekou Rýn na východe, pohorím Jura na severe a južnými Alpami. Hornatá krajina má spoločné hranice s Nemeckom (345,7 km), Francúzskom (571,8 km), Talianskom (734,2 km), Rakúskom (165,1 km) a Lichtenštajnskom (41,1 km). Celková dĺžka hraníc je 1 857,9 km.

Švajčiarsko má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií. Bolo konfederáciou do roku 1848 a od tohto roku je federáciou, ktorú tvorí 26 kantónov a má 8 miliónov obyvateľov, z toho asi 10 % cudzincov. Švajčiarsko má štyri úradné jazyky: nemčinu, francúzštinu, taliančinu a retorománčinu. Je členom Rady Európy, OSN, EFTA a WTO a súčasťou schengenského priestoru. Rokovania o vstupe do EÚ občania v referende odmietli, Švajčiarsko je tak jediným nečlenským štátom v strednej Európe.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.