Alpsko-himalájska sústava

Alpsko-himalájska sústava alebo Alpsko-himalájsky systém je rozsiahla geomorfologická jednotka (sústava)[1], do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje. Patrí do nej celé územie Slovenska. Vznikali uzatváraním oceánskeho priestoru oceánu Tethys a zrážkou Laurázie s Gondwanou, prípadne jej časťami ako bola Kiméria, Apúlia, Arabská či Indická platňa.

Delí sa na nižšie jednotky v poradí podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť.

Geomorfologické členenie

Alpiner Gebirgsgürtel
Rozsah vrásnenia

Z geomorfologického hľadiska sa alpsko-himalájska sústava v Európe člení takto[2]:

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha

Zdroj

Portal Portál vedy o Zemi
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Bachureň (pohorie)

Bachureň je pohorie a geomorfologický celok na severovýchode Slovenska v okrese Sabinov a Prešov. Patrí do Podhôľno-magurskej oblasti vo Vonkajších Západných Karpatoch. Najvyšším vrchom je Bachureň 1 081,5 m n. m.

Geomorfologické členenie

Geomorfologické členenie povrchu Zeme je systematické a hierarchické usporiadanie geomorfologických celkov (pohoria, vrchoviny, nížiny) na základe ich geomorfologickej príbuznosti a blízkosti. Je to druh fyzickogeografického členenia povrchu Zeme.

Vodítkom pri zoskupovaní príbuzných celkov je do značnej miery spoločná geologická minulosť, no prihliada sa aj ku geografickým faktorom. Príkladom môže byť oblasť Českej vysočiny, ktorá patrí do sústavy pohorí, ktorých vznik začal hercýnskym vrásnením a je preto na základe geologických hľadísk vedená oddelene od horstiev Alpsko-himalájskej sústavy.

Geomorfológovia z rôznych štátov majú odlišný pohľad na množstvo a druh úrovní, do ktorých by sa geomorfologické celky toho-ktorého štátu mali členiť. Tieto systémy sú do určitej miery vzájomne kompatibilné, no nikdy nie úplne. Môžeme tak hovoriť o de facto štandardnom členení povrchu, navrhnutom tak, aby bolo možné podľa neho rozčleniť celý povrch Zeme.

Slovenské (čiastočne aj české) členenie používa nasledujúce taxonomické úrovne:

sústava - typicky rozsiahla oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období (napr. Alpsko-himalájska sústava zodpovedá alpínskemu vrásneniu). „Sústava je najvyššia geomorfologická jednotka, zodpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke."

podsústava - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. Alpy, Karpaty, Panónska panva). „Podsústava zodpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky."

provincia - „zodpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu."

subprovincia (sústava) (napr. Vnútorné Západné Karpaty)

oblasť (napr. Fatransko-tatranská oblasť)

celok - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie.

podcelok

oddiel - na Slovensku často vynechávaná jednotka; v českom členení sa volá okrsok

pododdiel - na Slovensku často vynechávaná jednotka; v českom členení sa volá podokrsok

časť

Havranie vrchy

Havranie vrchy sú geomorfologický podcelok Volovských vrchov. Najvyšší vrch podcelku je Čierna hora, dosahujúca výšku 1 152 m n. m..

Holička (podcelok)

Holička je geomorfologický podcelok Volovských vrchov. Najvyšší bod podcelku je rovnomenný vrch, dosahujúci výšku 727 m n. m.

Košická kotlina

Košická kotlina predstavuje v rámci geomorfologického členenia Slovenska samostatný geomorfologický celok.

Levočské vrchy

Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.

Lošonská kotlina

Lošonská kotlina je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát. Leží v severovýchodnej časti podcelku, na západe okresu Trnava.

Milič

Milič je geomorfologický podcelok Slanských vrchov. Najvyšší vrch podcelku je Veľký Milič, dosahujúci výšku 895 m n. m..

Muránska planina

Muránska planina je krajinná oblasť, nachádzajúca sa v západnej časti Slovenského rudohoria. Je geomorfologickým podcelkom Spišsko-gemerského krasu v Banskobystrickom kraji.

Oravská kotlina

Oravská kotlina je geomorfologický celok Podhôľno-magurskej oblasti.

Panónska panva

Panónska panva (zriedkavejšie Panónska nížina) je subsystém Alpsko-himalájskeho systému. Ide o veľkú depresiu zovretú Karpatmi, Dinármi a Alpami, vyplnenú treťohornými a štrvtohornými sedimentmi. Leží na území Česka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Srbska.

Pyreneje

Pyreneje sú horské pásmo v juhozápadnej Európe, ktoré vytvára prírodné hranice medzi Francúzskom a Španielskom. Oddeľujú Pyrenejský polostrov od Francúzska a tiahnu sa od Biskajského zálivu v Atlantickom oceáne v dĺžke 430 km po Cap de Creus v Stredozemnom mori.

Samotný hrebeň vo väčšine svojho priebehu kopíruje francúzsko-španielske hranice, medzi ktorými sa nachádza európsky miništát Andorra. Hlavnou výnimkou z tohto pravidla je Val d'Aran, ktoré patrí k Španielsku, no leží na severnej strane horského pásma. Z ďalších stojí za zmienku Cerdanya a jej španielska exkláva – mesto Llívia.

Skorušinské vrchy

Skorušinské vrchy sú pohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.

Slovenský kras

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Spišsko-gemerský kras

Spišsko-gemerský kras je geomorfologický celok spadajúci do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Najvyšší vrch je 1 409 m n. m. vysoký Kľak.

Sústava (geomorfológia)

Sústava je aj staršie (najmä české) označenie geomorfologickej subprovincie, pozri subprovincia (geomorfológia).Sústava alebo systém je jednotka najvyššej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení povrchu Zeme v podobe, v akej sa toto členenie obvykle uplatňuje na Slovensku. Podradenou jednotkou je podsústava.

Systém zaberá rozsiahlu oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období. Je to najvyššia geomorfologická jednotka a odpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke.

Príklady: Alpsko-himalájska sústava, Hercýnska sústava.

Veporské vrchy

Veporské vrchy sú geomorfologický celok Slovenského rudohoria. Ich najvyšším vrchom je Fabova hoľa (1 438,8 m n. m.), najvýraznejším zasa Klenovský Vepor (1 338 m n. m.).

Zádielska planina

Zádielska planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Nachádza sa v jeho východnej časti.

Čierna hora (pohorie na Slovensku)

Čierna hora je krajinný celok Slovenského rudohoria.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.