Žuta Lokva

Žuta Lokva (nem. Gelbe Pfütze, slov. doslovne Žltá kaluž) je osada v Chorvátsku v Licko-senjskej župe, ktorá je súčasťou obce Brinje. V roku 2001 tu žilo 37 obyvateľov.

Žuta Lokva sa nachádza neďaleko rovnomenného výjazdu z diaľnice A1. V budúcnosti tu bude vybudovaná významná diaľničná križovatka s diaľnicou A7.

Žuta Lokva
osada
Oficiálny názov: Žuta Lokva
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Licko-senjská župa
Obec Brinje
Nadmorská výška 504 m n. m.
Súradnice 44°58′11″S 15°03′49″V / 44,96972°S 15,06361°V
Obyvateľstvo 37 (2001)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 53260
Croatia location map
Red pog.svg
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

24. augusta 1991 došlo v osade Žuta Lokva k ozbrojenému napadnutiu piatich chorvátskych policajtov. Srbskí vojaci spustili streľbu na príslušníkov policajnej stanice v Brinje, pričom štyroch z nich zabili a jedného zranili. Po vojne bola obetiam streľby neďaleko osady vystavaná kaplnka[1].

Referencie

  1. Spomienky na Žutu Lokvu, 24.08.1991 [online]. Otočac : Lika World, [cit. 2010-11-28]. Dostupné online. (chorvátsky)
Brinje (obec)

Brinje je obec v Chorvátsku v Licko-senjskej župe. V roku 2001 tu žilo 4 081 obyvateľov, z toho bolo 92 % Chorvátov a 8 % Srbov.

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku

Cestná infraštruktúra v Chorvátsku pozostáva z diaľnic, štátnych, župných a lokálnych ciest. Rýchlostné cesty nemajú zvláštny štatút, sú stavané v rámci štátnych ciest.

Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina, Croatica, Jadranska autocesta, Autocesta Zagreb – Split – Dubrovnik, pôvodne aj Autocesta Kralja Tomislava) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.

Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.

Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).

Diaľnica A7 (Chorvátsko)

Diaľnica A7 (chorv. Autocesta A7, Kvarnerska autocesta) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá po svojom dokončení bude spájať slovinskú štátnu hranicu pri obci Rupa s mestami Rijeka a Senj a ukončená bude v križovatke s diaľnicou A1 pri osade Žuta Lokva. Po jej trase vedú európske cesty E61 a E65.

Momentálne je v prevádzke 16 kilometrov dlhý úsek medzi slovinskou štátnou hranicou a mestom Rijeka. Vo výstavbe je úsek Sveti Kuzam-Križišće, ktorý vylepší dostupnosť ostrova Krk, no v budúcnosti bude preradený do siete štátnych ciest. V pláne je totiž náhradný úsek Permani-Žuta Lokva, ktorý veľkým oblúkom obíde Rijeku a na diaľničnú sieť napojí menej rozvinutú časť jadranského pobrežia v okolí mesta Senj.

Diaľnica A8 (Chorvátsko)

Diaľnica A8 (chorv. Autocesta A8, Učka autocesta, Istarski ipsilon) je 64,2 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá je súčasťou takzvaného Istrijského ypsilonu. Diaľnica spája diaľnicu A9 pri meste Kanfanar s mestami Matulji a Opatija neďaleko Rijeky. Komunikácia je vybudovaná zatiaľ len v polovičnom profile a je označená ako rýchlostná cesta (brza cesta). Všetky križovatky sú však riešené mimoúrovňovo a pri výstavbe sa počítalo s budúcou dostavbou druhého jazdného pásu.

Diaľnica je v súčasnosti bez úhrady, pričom výnimku tvorí len Tunel Učka, prejazd ktorým je spoplatnený špeciálnym mýtom. Poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú za oboma portálmi v príslušnom jazdnom smere.

Tunel Brinje

Tunel Brinje je jeden z mnohých tunelov na diaľnici A1 v Chorvátsku. Ľavý (západný) tubus je dlhý 1561,29 m a pravý (východný) 1560,00 m.

Tunel sa nachádza na úseku diaľnice A1 Brinje - Žuta Lokva. Má vybudované oba tubusy, každý z nich má dva jazdné pruhy. Severný portál tunela sa nachádza v nadmorskej výške 496 m n. m. a južný 495 m n. m. V tuneli je maximálna povolená rýchlosť obmedzená na 100 km/h.

V roku 2007 bol tunel Medzinárdnou automobilovou federáciou vyhlásený za najbezpečnejší tunel v Európe pre rok 2007.

Zoznam geografických článkov/Ž

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 107 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Zoznam štátnych ciest v Chorvátsku

Toto je zoznam štátnych ciest v Chorvátsku.

Štátna cesta 23 (Chorvátsko)

Štátna cesta 23 (chorv. Državna cesta 23, D23) je 105,1 km dlhá chorvátska cesta, ktorá spája mesto Karlovac s obcami Josipdol, Brinje, Žuta Lokva a končí v meste Senj, ktoré leží na Jadranskej magistrále.

Štátna cesta 8 (Chorvátsko)

Štátna cesta 8 alebo Jadranská magistrála (chorv. Državna cesta 8, D8, Jadranska magistrala) je 643,1 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Pasjak so Slovinskom cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný priechod Karasovići do Čiernej Hory. Je najdlhšou štátnou cestou v krajine. Na úseku Klek – Zaton Doli je cesta prerušená bosniansko-hercegovinským teritóriom okolo mesta Neum. Tu ju dopĺňa magistrála 2.

Pred dokončením diaľnic A1, A6 a A8 (postupne v rokoch 2001 až 2007), bola D8 jednou z najvyťaženejších ciest Chorvátska, a to najmä v letnej sezóne. Spája totiž všetky chorvátske letoviská pri Jadranskom mori. D8 však nie je výhodnou alternatívou ku diaľniciam kvôli početným úrovňovým križovaniam, množstvom prejazdov cez zastavané územie a takisto aj z dôvodu, že cesta takmer dokonale kopíruje veľmi členité chorvátske pobrežie.

Na niektorých úsekoch, najmä v okolí Splitu je cesta v súčasnosti rozširovaná na štvorprúdovú rýchlostnú cestu (brza cesta) z dôvodu naplnenia kapacity dvoch prúdov. Diaľnica A1 v súčasnosti končí pri osade Ravča a prakticky všetka doprava smerujúca na juh sa napája na D8. Problémovým úsekom je prejazd cez bosniansko-hercegovinské územie, ktoré sa snaží chorvátska vláda vyriešiť obchvatom cez polostrov Pelješac. V roku 2007 sa začali stavebné práce na Moste Pelješac, ktorý bude súčasťou D8alt, avšak tie boli pozastavené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

D8 bude definitívne nahradená diaľničnou sieťou až po dobudovaní A1 po Dubrovnik a po dokončení A7 na úseku Rijeka – Žuta Lokva.

V letnej sezóne počas výmeny turnusov cez víkendy býva často D8 uzavretá pre nákladnú dopravu. Problémy spôsobuje aj bóra, silný severovýchodný vietor, ktorý často fúka vo Velebitskom kanáli.

Časti obce Brinje
Mestá a obce v Licko-senjskej župe
Mestá (gradovi)
Obce (općine)

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.