Študentský domov

Študentský domov (iné názvy pozri nižšie) je zariadenie na kolektívne ubytovanie študentov dennej formy štúdia (prípadne aj interných ašpirantov) vysokej školy, ktoré často študentom poskytuje aj stravovanie a služby v oblasti výchovy, regenerácie, športu, kultúry a podobne.[1][2][3][4][5]

Názvy

V právnych predpisoch sa od 60. rokov 20. storočia sústavne používa názov študentský domov (v českých zneniach tých istých predpisov počas existencie Česko-Slovenska sa používal výraz kolej)[5][6][7][8][9][10][11]. Bežný je ale aj názov vysokoškolský internát[2][4]. Do 50. rokov 20. stor. sa okrem názvu (vysokoškolský) internát[12][2][13][14] pod vplyvom češtiny používal aj názov kolej (ktorý sa následne neudomácnil a dnes sa považuje za nesprávny)[15][16][17] a (študentské) kolégium[18][19][20][21]. Výraz kolégium sa v tomto význame občas používa dodnes[22]. O slove kolej pozri aj kolej.

Súčasné slangové názvy sú intrák, inťák, staršie aj inťoš (ide však o ekvivalenty slova internát, t.j. nie len výrazu vysokoškolský internát)[23][24][25] J. Košecká v roku 1982 uvádzala, že vysokoškoláci a personál na vysokej škole v Žiline používajú aj výraz koľaj, a to ako (chybný) ekvivalent českého slova kolej pod vplyvom českých študentov študujúcich na tej istej vysokej škole. Autorka tiež dodáva, že používali aj odvodený výraz koľajka (v češtine kolejka, t.j. spisovne kolejní legitimace; v slovenčine spisovne internátny preukaz).[25] Výraz koľaj ani koľajka však nie je uvedený ani v jednom zo slovníkov slovenského slangu[26][27].

Dejiny

O jednej forme predchodcu študentských domovov pozri v článku kolégium (stredoveký internát).

Zdroje

  1. Študentské domovy EU v Bratislave [online]. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  2. a b c študentské domovy. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 408.
  3. internát. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 130.
  4. a b internát. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 223.
  5. a b zákon č. 131/2002 Z.z.
  6. zákon č. 39/1980 Zb.
  7. zákon č. 39/1980 Sb.
  8. zákon č. 19/1966 Zb.
  9. zákon č. 19/1966 Sb.
  10. internát. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 357.
  11. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2005 [online]. [Cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  12. študentské domovy. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 772.
  13. internát. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 2 : E-M. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 182.
  14. internát. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 608.
  15. kolej. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 418.
  16. kolegium. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 2 : E-M. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 244.
  17. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 170.
  18. 2/1954 Zb.
  19. 2/1954 Sb.
  20. 142/1950 Zb.
  21. 142/1950 Sb.
  22. kolégium. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 633.
  23. ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 92.
  24. HOCHEL, Braňo. Slovník slovenského slangu. 1. vyd. Bratislava : HEVI, 1993. 187 s. ISBN 80-85518-05-8. S. 90.
  25. a b KOŠECKÁ, Jozefa. Nie je koľaj ako koľaj alebo o slangu žilinských vysokoškolákov. Kultúra slova (Bratislava: Veda), 1982, roč. 16, čís. 8, s. 277-279. Dostupné online [cit. 2019-03-15]. ISSN 0023-5202.
  26. ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8.
  27. HOCHEL, Braňo. Slovník slovenského slangu. 1. vyd. Bratislava : HEVI, 1993. 187 s. ISBN 80-85518-05-8.

Pozri aj

Bernolák

Bernolák môže byť:

priezvisko, pozri Bernolák (priezvisko), napr.:

Andrej Bernolák (1727 – 1788), slovenský jezuita, pedagóg

Anton Bernolák (1762 – 1813), slovenský jazykovedec, kodifikátor spisovnej slovenčiny

Ferdinand Bernolák (1880 – 1951), slovenský právnik, politik

Ján Bernolák, viac osôb

Karol Bernolák (1870 – 1950), slovenský generál

planétka, pozri 13916 Bernolák

názov armádnej skupiny (slovenskej poľnej armády) na začiatku druhej svetovej vojny, pozri Bernolák (poľná armáda)

slangovo: Študentský domov Jura Hronca v Bratislave

Bernolákova ulica (Bratislava)

Bernolákova ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto.Ulica sa od roku 1879 volala Leyerova (Leyergasse, Leyer utca) podľa majiteľa domov v tejto ulici, od roku 1921 mala názov Walterskirchenova (Walterskirchengasse, Walterskirchen utca) podľa baróna Georga Williama Walterskirchena (1796 – 1865), ktorý sa staral o chudobných a bol tiež spoluzakladateľom prvej železnice na trati Bratislava – Trnava, súčasný názov má podľa Antona Bernoláka (1762 – 1813), slovenského jazykovedca, kodifikátora prvej spisovnej slovenčiny.

Emil Belluš

Prof. Ing. arch. Emil Belluš, DrSc. (* 19. september 1899, Slovenská Ľupča – † 14. december 1979, Bratislava) bol slovenský architekt, predstaviteľ funkcionalizmu.

Internát

Internát je v širšom zmysle zariadenie na kolektívne ubytovanie, stravovanie a (spravidla aj) výchovu žiakov, študentov či podobných chovancov, t. j. v súčasnosti školský internát (vrátane toho, čo sa staršie nazývalo domov mládeže), študentský domov (t.j. vysokoškolský internát), detský domov alebo špeciálne výchovné zariadenie a historicky aj napr. internátna stredná škola pre pracujúcich, penzionát, konvikt, kolégium, seminár, alumnát a pod.. Toto širšie ponímanie niekedy zahŕňa aj zariadenie na kolektívne ubytovanie pracujúceho dorastu alebo robotníkov (a často nezahŕňa študentské domovy). V užšom zmysle sa výrazom internát označuje len školský internát (okrem internátu materskej školy) a študentský domov. Slovo internát má aj ďalšie, ešte užšie významy, tie sú uvedené na rozlišovacej stránke.

Internát (rozlišovacia stránka)

Internát môže byť:

zariadenie na ubytovanie, stravovanie a (spravidla aj) výchovu žiakov, študentov či podobných chovancov, príp. aj zariadenie na ubytovanie pracujúceho dorastu alebo robotníkov, pozri internát

školský internát (okrem internátu materskej školy) alebo študentský domov (t. j. vysokoškolský internát), pozri školský internát a študentský domov (alebo pozri internát)

školský internát (t. j. pre základné školy, stredné školy, materské školy alebo školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami [staršie nazývané: špeciálne školy])

do roku 2008 (a v Česku dodnes): domov mládeže

v Česku: zariadenie na ubytovanie, stravovanie a výchovu detí škôl pre zdravotne postihnutých alebo detí prípravného stupňa základnej školy

detský domov

špeciálne výchovné zariadenie (starší názov : osobitné výchovné zariadenie)

internátna škola

Klement Šilinger

Klement Šilinger (* 15. november 1887, Sazená, Česko – † 15. január 1951, Bratislava, Slovensko) bol významný slovenský architekt.

Kolej

Kolej môže byť:

nárečovo: koľaj

zastarano (v prvej polovici 20. stor.) resp. dnes nesprávne (bohemizmus):

študentský domov, synonymum: vysokoškolský internát, pozri študentský domov

stredoškolský alebo vysokoškolský internát, pozri domov mládeže a študentský domov

Kolégium

Kolégium (z lat. collegium = spoluúradovanie / zbor / spoločenstvo, spolok, družstvo, cech) môže byť:

zbor alebo zhromaždenie či porada pracovníkov rovnakého zadelenia/ odboru

skupina alebo zhromaždenie či porada vedúcich spoločne rozhodujúcich pracovníkov nejakej inštitúcie

poradný zbor rektora alebo dekana

(v niektorých krajinách a staršie aj na Slovensku ) študentský domov

(v niektorých krajinách) typ vysokej školy, najmä nerozdelenej na jednotlivé fakulty, synonymum v anglosaských krajinách: college, pozri napr. college

séria prednášok na jednu tému na univerzite

v cirkvi:

rímskokatolícka vysoká škola, pozri kolégium (katolícka vysoká škola)

vyššia protestantská škola, pozri kolégium (protestantská škola)

v histórii:

domov pre študentov a profesorov pri stredovekých univerzitách (od 13. stor.), neskôr aj miesto konania prednášok, pozri kolégium (stredoveký internát)

vysoká odborná škola (napr. v Uhorsku), lat. collegium, pozri kolégium (historická vysoká odborná škola)

v starovekom Ríme: združenie ľudí rovnakých povolaní/záujmov, pozri kolégium (staroveký Rím)

v Svätej rímskej ríši: jeden z troch poradných a uznášajúcich sa zborov ríšskeho snemu ríše (kurfirsti, ríšske kniežatá, ríšske mestá), pozri kolégium (rímskonemecká ríša)

v Rusku v v 18. a 19. stor.: ústredné orgány štátnej správy, pozri kolégium (Rusko)

Malá scéna Slovenského národného divadla

Malá scéna Slovenského národného divadla bola do konca marca 2007 druhou domovskou scénou Činohry Slovenského národného divadla.

Mladosť

Mladosť môže byť:

rané obdobie života, pozri mladosť (ontogenéza)

internát v Bratislave, pozri Študentský domov Mladosť (Bratislava)

internát v Nitre, pozri Študentský domov Mladosť (Nitra)

sídlisko v Prešove, pozri Mladosť (Prešov)

kino v centre Bratislavy, najstaršie kino v Bratislave

román Margity Figuli, pozri Mladosť (Figuli)

spevácky zbor, pozri Mladosť (spevácky zbor)

folklórny súbor:

v Banskej Bystrici, pozri Mladosť (folklórny súbor, Banská Bystrica)

v Dubnici nad Váhom, pozri Mladosť (folklórny súbor, Dubnica nad Váhom)

Mlynská dolina

Mlynská dolina (nem. Mühltal) je časť (jeden z 9 sektorov) bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV. Zahŕňa štvrť Slávičie údolie. Je pomenovaná podľa deviatich mlynov, ktoré stáli na brehu riečky Vydrica. Používali sa až do 60. rokov 19. storočia, začiatkom 20. storočia už stáli len budovy mlynov. Prvý mlyn prestaval Enea Lanfranconi na vilu, ktorá pripomínala zámok.

Mlynská dolina je aj názov ulice tvoriacej východnú hranicu tejto štvrte nadväzujúcej na Most Lafranconi.

Nikos Belojannis

Nikos Belojannis (novogr. Νίκος Μπελογιάννης, * 22. december 1915, Amaliada, Grécko – † 30. marec 1952, Atény) bol grécky komunistický politik.

Narodil sa v meste Amaliada na Peloponézskom poloostrove. Neskôr odišiel študovať právo do Atén. Pred dokončením bol však zatknutý a uväznený a v roku 1941 padol do nemeckého zajatia, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť v roku 1943.

V Maďarsku po ňom bola pomenovaná obec Beloiannisz, ktorú v roku 1950 založili grécki prisťahovalci a dodnes tu žije veľká grécka menšina. Jeho meno nesie tiež jeden z internátov Slovenskej technickej univerzity, Študentský domov Nikosa Belojanisa, na Wilsonovej ulici v Bratislave.

Prešovská univerzita v Prešove

Prešovská univerzita v Prešove so sídlom v Prešove je v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov verejnou vysokou školou univerzitného typu.

Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolské mesto Ľudovíta Štúra – Mlyny

Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny UK (v minulosti tiež Študentské domovy a jedálne Ľudovíta Štúra, skrátene ŠDaJ ĽŠ) je ubytovacie zariadenie Univerzity Komenského. Nachádza sa v Slávičom údolí, okres Bratislava IV, časť Karlova Ves, na okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty – Sitina.

Súčasťou komplexu vysokoškolského mesta patriacemu Univerzite Komenského sú internáty Mlynská Dolina (tzv. Átriové domky), internát Ľudovíta Štúra a Manželský internát. Najvýznamnejší z nich je komplex Átriových domkov, ktoré boli realizované v rokoch 1969-1977 podľa návrhu architekta Vladimíra Dedečka.Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra - Mlyny UK sú najväčším ubytovacím zariadením na území bývalého Česko-Slovenska. Kapacita cca 6 500 lôžok je sústredená v troch objektoch (Štúrak, Átriové domky, Manželské internáty), ktoré majú vzhľadom na rozdielnu vybavenosť ubytovacích priestorov rozdielne ceny za ubytovanie. Počas školského roka (september-jún) poskytuje komplex ubytovanie najmä študentom Univerzity Komenského, ale aj iných vysokých škôl a ďalším záujemcom - neštudentom. V lete (júl-august) je ubytovanie prístupné širokej verejnosti vo viacerých kvalitatívnych kategóriách (apartmány, hostel, ubytovňa). Celoročne je realizované ubytovanie v trojlôžkových nadštandardných apartmánoch s príslušenstvom.

Wilsonova ulica

Wilsonova ulica v Bratislave sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto a nazvaná bola podľa Woodrowa Wilsona.Na čísle 6 je Študentský domov Nikosa Belojanisa.

Zoznam architektonických článkov/Š

Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto kategorizácie. Obsahuje 46 článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.

Ľubomír Titl

Ľubomír Titl (* 27. máj 1929, Bratislava – † 28. január 2018) bol slovenský architekt, ktorý patril k významným slovenským architektom 20. storočia. Pre jeho tvorbu je príznačná jednoduchosť a elegancia. Jeho tvorbu môžeme zaradiť do obdobia neskorej moderny.

Študentský domov Jura Hronca

Študentský domov Jura Hronca je vysokoškolský internát v Bratislave na Bernolákovej ulici č. 1. Navrhli ho architekti ing.arch. Ľ. Jendreják, ing.arch. Ferdinand Konček, ing.arch. Ilja Skoček, ing.arch. Ľubomír Titl a ing.arch. G. Tursunov v roku 1960.

Internát Jura Hronca, študentmi nazývaný aj „Bernolák“ bol postavený v dôsledku narastajúceho počtu vysokoškolských študentov v Bratislave, a teda naliehavej potrebe ich ubytovania.

Študentský domov Mladosť

Študentský domov Mladosť je vysokoškolský internát v Mlynskej doline v Bratislave patriaci medzi účelové zariadenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Nachádza sa na ulici Staré grunty v blízkosti viacerých ďalších internátov patriacich Univerzite Komenského. Je súčasťou jedného z najväčších komplexov študentských internátov v Strednej Európe, v ktorom počas školského roka býva okolo 10 000 študentov, čo je porovnateľné s populáciou menšieho slovenského mesta, napríklad Stupavy.

ŠD Mladosť pozostáva z 16 výškových blokov (označených kódmi A1...A4, B1...B4, C1...C4, D1...D4). Bloky A/B so spojovacou budovou a bloky C/D so spojovacou budovou (v ktorej sa nachádzajú aj kancelárie vedenia ŠD a jedáleň (ktorá nie je v prevádzke)) tvoria dva nezávislé stavebné celky.

Každý blok má 8 poschodí, na každom poschodí sú 4 bunky a jedna kuchynka. Jedna bunka pozostáva z chodby, sociálnych zariadení a dvoch izieb. Jedna je jednolôžková, jedna je trojlôžková. Existujú aj výnimky z tohto pravidla: existujú bunky kde je namiesto trojlôžkovej izby iba dvojlôžková, hlavne na bloku kde sú bežne ubytovaní študenti doktorantského štúdia. Prevažná časť kuchyniek je nezariadená a bez nábytku, alebo iba so základným nábytkom.

V priestoroch Mladosti sídli aj niekoľko agentúr sprostredkujúcich sezónne práce pre študentov, ako aj jediný vysokoškolský klub na Slovensku, Elam, ktorý navštevujú okrem študentov aj mladí ľudia z celej Bratislavy.

Na Mladosti takisto sídli v súčasnosti jediné študentské internetové rádio (IRŠ) v Bratislave – Radio TLIS.

Približne 1,3 km od ŠD Mladosť sa nachádza Fakulta elektrotechniky a informatiky a Fakulta informatiky a informačných technológií STU Bratislava na ulici Ilkovičova.

Momentálne (apríl 2019) je zrekonštruovaný celý blok B a prebieha rekonštrukcia časti bloku A (A1,A2) a bloku D (D3,D4).

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.