Štát

Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia

Spoločenské vedy

V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:

Pre štát je charakteristické:

  • suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
  • hierarchická štruktúra
  • spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
  • skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
  • riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
  • štátne donútenie

Formy štátov

Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:

ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA

- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut./nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

Funkcie štátu

Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:

  • vonkajšie:
    • hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
    • pomoc iným štátom
    • agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
    • obrana pred napadnutím iného štátu
    • plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
    • boj za mier
    • regulácia zahraničného obchodu
  • vnútorné:
    • právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
    • bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
    • hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
    • sociálne (robenie sociálnej politiky)
    • kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

Teórie vzniku štátu

  • staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútornou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.
  • novšie:
    • teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
    • vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
    • organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

Medzinárodné právo

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtine slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:

Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.

Iné názory na štát

  • Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
  • Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politeia. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politeie).
  • Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristokracia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
    • filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
    • strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
    • remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
  • Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
  • Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Štát
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štát

Zdroje

  • Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0
Austrália (štát)

Austrália (z lat. terra australis = južná zem), dlhý tvar Austrálske spoločenstvo alebo Austrálsky zväz (angl. The Commonwealth of Australia), je štát na južnej pologuli v Austrálii a Oceánii. Rozlohou je Austrália šiesta najväčšia krajina na svete a zároveň je aj jediná krajina, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zväz zahŕňa aj niekoľko menších ostrovov, z ktorých najväčším je južne ležiaca Tasmánia. Austrália je federáciou (je zložená zo šiestich štátov a niekoľkých teritórií). Formou vlády je konštitučná monarchia.

Brazília

Brazílska federatívna republika je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike. Na severe susedí s Francúzskou Guyanou, Surinamom, Guyanou, Venezuelou a Kolumbiou; na západe s Peru, Bolíviou a Paraguajom; na juhu s Argentínou a Uruguajom.

Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - Amazonský prales. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou Portugalska a portugalčina je v Brazílii úradným jazykom. Hlavným mestom Brazílie je mesto Brazília, plánovane vybudovaná v rokoch 1956 - 1960 v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je Sao Paulo s 12 miliónmi obyvateľov (2016).

Bulharsko

Bulharsko (po bulharsky: България), dlhý tvar Bulharská republika (po bulharsky: Република България) je štát v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, z ktorého zaberá 22 %.

Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente.

Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Severným Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km.

Chorvátsko

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991.

Izrael

Izrael (po hebrejsky: יִשְרָאֵל – Jisrael; po arabsky: إسرائيل – 'Isráíl), dlhý tvar Izraelský štát (hebrejsky: מְדִינַת יִשְרָאֵל, Medinat Jisrael; arabsky: دولة,إسرائيل Dawlat 'Isráíl), je štát na Blízkom východe v oblasti juhozápadnej Ázie, ležiaci pri východnom pobreží Stredozemného mora.

Na severe susedí s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom. K Izraelu prilieha aj Západný breh Jordánu (Judea a Samária) a Pásmo Gazy, t. j. územie čiastočne spravované Palestínskou autonómiou – tieto oblasti sú Izraelom okupované od Šesťdňovej vojny v roku 1967. Izrael je s počtom 7 730 400 obyvateľov, z ktorých väčšinu (76 %) tvoria Židia, jediným štátom Židov na svete. Je domovom aj izraelských Arabov, kresťanov, Drúzov, Samaritánov, ako aj iných náboženských a etnických menšín.Moderný štát Izrael, o ktorého vznik usilovalo sionistické hnutie už od konca 19. storočia, sa odvoláva na biblickú myšlienku izraelskej zeme, ktorej zasľúbenie tvorí jeden z ústredných motívov judaizmu už viac ako 3000 rokov. Po prvej svetovej vojne ustanovila Spoločnosť národov Britský mandát v Palestíne s cieľom vytvoriť „domovinu pre židovský ľud“. V roku 1947 Organizácia Spojených národov schválila rozdelenie Mandátu Palestína na dva štáty – židovský a arabský. Aj keď Liga arabských štátov tento plán odmietla, Izrael na jeho základe vyhlásil 14. mája 1948 nezávislosť a v nasledujúcej víťaznej Vojne za nezávislosť rozšíril svoje hranice nad rámec plánu OSN na rozdelenie Palestíny. Odvtedy trvá medzi Izraelom a susediacimi arabskými štátmi konflikt, ktorý vyústil do niekoľkých vojen a desaťročí násilia, trvajúcich dodnes. S dvoma susediacimi štátmi (Egypt a Jordánsko) však Izrael už mierové zmluvy podpísal a teraz sa usiluje o dosiahnutie dohôd s Palestínčanmi.

Izrael je parlamentná zastupiteľská demokratická republika so všeobecným rovným volebným právom. Vládu vedie premiér a zákonodárnym orgánom je jednokomorový parlament Kneset. Podľa hrubého domáceho produktu je izraelská ekonomika 41. najväčšou na svete (2010). Medzi krajinami Blízkeho východu patrí Izrael na prvé miesto v indexe ľudského rozvoja, slobody tlače a ekonomiky. Zatiaľ čo Izrael samotný považuje za svoje hlavné mesto Jeruzalem, väčšina štátov uznáva ako hlavné mesto Tel Aviv-Jaffa.

Južná Afrika (štát)

Južná Afrika, dlhý tvar Juhoafrická republika (JAR, angl. RSA), je prímorský štát na južnom cípe Afriky medzi Atlantickým a Indickým oceánom. Južná Afrika je rozlohou 25. najväčší štát a podľa počtu obyvateľov (55-miliónov) je 24. najľudnatejší štát na svete. Asi 80 percent obyvateľov štátu je subsaharského afrického pôvodu, zvyšná pätina obyvateľov má pôvod v Európe, Ázii alebo sú to miešanci.

Kalifornia

Kalifornia je štát v západo-oceánskej oblasti Spojených štátov. Kalifornia vstúpila do únie ako 31. štát a v súčasnosti je najľudnatejším štátom USA. Zo severu susedí s Oregonom, z východu s Nevadou a s Arizonou na juhozápade Spojených štátov, navyše z juhu susedí s Baja California v Mexiku. Hlavné mesto Kalifornie je Sacramento a štyri najväčšie mestá štátu sú Los Angeles, San Diego, San José a San Francisco. Kalifornia je známa pre jej rozmanitú klímu, geografiu a etnické zloženie. Štát ma 58 krajov.

Kraj (štátna správa)

Kraj je jednotka územného členenia a jednotka štátnej správy na Slovensku. Od zrušenia krajských úradov v roku 2007 ostáva kraj v oblasti štátnej správy už len územným obvodom pre okresné úrady v sídle kraja, inak je kraj už len jednotkou územného členenia štátu na rôzne účely a štatistickou jednotkou.

Mimo štátnej správy a štatistiky však kraj hrá dôležitú úlohu ako územná jednotka v justícii (krajské súdy, krajské prokuratúry), ozbrojených silách (územné vojenské správy), polícii (krajské riaditeľstvá Policajného zboru), hasičstve (krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru) i iných oblastiach špecializovanej štátnej správy (krajské stavebné úrady, inšpektoráty práce, krajské školské úrady, krajské pamiatkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské veterinárne a potravinové správy) a najvyššia jednotka samosprávy na Slovensku - územia jednotlivých krajov štátnej správy sú totiž identické s územiami samosprávnych krajov, čo sú najvyššie jednotky územnej samosprávy na Slovensku.

New York (štát USA)

New York je americký štát. Nachádza sa na východnom pobreží USA. Je jedným z 13 zakladajúcich štátov USA. Má 19 378 102 obyvateľov (2010) a rozlohu 141 205 km². Najvyšším vrchom je Mount Marcy (1 629 m) v Adirondack Mountains na severovýchode.

Poľsko

Poľsko, dlhý tvar Poľská republika (poľ. Polska, dlhý tvar Rzeczpospolita Polska), je štát ležiaci v strednej Európe pri Baltskom mori. Na západe hraničí s Nemeckom (467 km), na juhozápade s Českom (790 km), na juhu so Slovenskom (539 km), na východe s Ukrajinou (529 km) a Bieloruskom (416 km), na severovýchode s Litvou (103 km) a na severe s Ruskom (Kaliningradská oblasť, 210 km). Okrem toho poľská hranica výhradnej ekonomickej zóny na Balte (528 km) hraničí so zónami Dánska a Švédska. Celková dĺžka poľských hraníc je 3 582 km.

Vzhľadom na rozlohu zaberá 69. miesto na svete a deviate v Európe. V počte obyvateľov je 34. najľudnatejšou krajinou sveta. Štát je rozdelený na 16 vojvodstiev (do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 373 powiatov (okresov) a 2 483 gmín (obcí).

Za dohodnutý rok založenia poľského štátu je často prijímaný rok 966 , v ktorom vládca Mešek I. prijal kresťanstvo. Poľsko sa stalo kráľovstvom v roku 1025 za panovania Boleslava I. Chrabrého. V roku 1569 sa po uzavretí lublinskej únie stalo súčasťou únie s Litvou. Väčšiu časť svojej histórie bola Poľská republika nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami.

Štát pretrval do roku 1795, kedy bolo územie rozdelené medzi tri subjekty: Pruské kráľovstvo, Ruské impérium a Rakúsko (takzvané tri delenia Poľska). Poľsko získalo nezávislosť v roku 1918 po prvej svetovej vojne. Počas druhej svetovej vojny bola krajina okupovaná hitlerovským Nemeckom a Sovietskym zväzom. Počet obetí vojny sa odhaduje na vyše 6 miliónov obyvateľov predvojnového Poľska. Po vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. V roku 1989 nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a hospodárskeho na voľný trh.

Poľsko je členom Európskej únie, NATO, OSN, OECD, WTO či Vyšehradskej skupiny.

Rakúsko

Rakúsko, dlhý tvar Rakúska republika (nem. Österreich), je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina je od roku 1955, keď ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny, členom OSN a od roku 1995 členom Európskej únie.

Rumunsko

Rumunsko (po rumunsky: România) dlhý tvar Rumunsko (po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nachádza sa v severnej časti Balkánskeho polostrova. Severnú a východnú hranicu v dĺžke 362 km a 169 km utvára s Ukrajinou a Moldavskom (450 km), na juhu s Bulharskom (608 km). Na severozápade hraničí s Maďarskom (443 km) a na juhozápade so Srbskom (476 km). Východné brehy obmýva Čierne more v dĺžke 225 km. Od 1. januára 2007 je Rumunsko členom Európskej únie.

Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo, dlhý tvar Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (angl. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), do roku 2000 po slovensky oficiálne v krátkom tvare nazývané Veľká Británia (angl. Great Britain), je ostrovný štát v západnej Európe, ktorý sa rozprestiera na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch. Geograficky zahŕňa ostrov Veľká Británia a severovýchodnú časť ostrova Írsko, na ktorom hraničí s Írskou republikou. V rokoch 1801 – 1927 sa tento štát nazýval Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, pretože jeho súčasťou bol aj celý ostrov Írsko.

Spojené kráľovstvo je ohraničené jednak hranicou s Írskom a jednak Atlantickým oceánom, resp. jeho lokálnymi časťami, teda Severným morom, Lamanšským prielivom, Keltským morom, prielivom svätého Juraja a Írskym morom. S kontinentálnou Európou je spojené Eurotunelom.

Taliansko

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove. Na severe hraničí s Francúzskom (488 km), Švajčiarskom (740 km), Rakúskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: Vatikán (0,44 km²) a San Maríno (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené Švajčiarskom zvanej Campione d’Italia. Z východu Taliansku obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské more a ligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vo Stredozemnom mori: Sardínia a Sicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím. Taliansko je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Európy, Európskej únie (EÚ), Eurozóny a Schengenského priestoru.

Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta (G7) a je jej zakladateľom. Spoločne s Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom a Nemeckom bola zakladateľským štátom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo bol predchodca EÚ, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto nadštátne organizácie vznikli na základe dvoch Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti 1. januára 1958.

Uhorsko

Uhorsko (lat. Hungaria/Vngaria, nem. Ungarn/Hungarn, maď. Magyarország, chorv. a srb. Ugarska, rum. Ungaria) alebo uhorský štát bol multietnický štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj Uhorské kniežatstvo. Od roku 1000/1001 do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj Uhorské kráľovstvo (lat. Regnum Hungariae/Vngarie, nem. Königreich Hungarn resp. v posledných desaťročiach Königreich Ungarn, maď. Magyar Királyság, chorv. a srb. Kraljevina Ugarska, rum. Regatul Ungariei). Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: Pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve.

Od roku 1526 do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie, preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 - 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 - 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 - 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou.

Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. v roku 1787 tvoril maďarský element len 29% obyvateľstva. Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 - 1790 a 1849 - 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 - 1849 a 1860 - 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že "maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska".

Írsko

Írsko (ír. Éire/Poblacht na hÉireann, angl. Ireland/Republic of Ireland) je štát v západnej Európe, zaberajúci približne päť šestín povrchu ostrova Írsko. Zostávajúca šestina, označovaná ako Severné Írsko, je súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavným mestom Írska je Dublin vo východnej časti krajiny, v ktorom žije viac ako 553-tisíc obyvateľov. (údaje z roku 2016). V aglomerácii Dublinu (Greater Dublin) žije dokonca až 1 904 806 obyvateľov (2016), čo predstavuje takmer štvrtinu všetkých obyvateľov Írska.Írsko je unitárny štát, parlamentná republika s prezidentom ako hlavou štátu. Írsko vyhlásilo nezávislosť už v roku 1919, táto Írska republika bola uznaná Spojeným kráľovstvom po podpísaní anglicko-írskej zmluvy (1922). Írsko tak získalo nezávislosť, vystupovalo pod názvom Írsky slobodný štát do roku 1937.

Česko

Česko, dlhý tvar Česká republika, je stredoeurópsky štát. Na západe susedí s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria tri historické územia - Čechy, Morava a Sliezsko. Západnú časť zaberajú Čechy, východnú až po hranice so Slovenskom Morava. Severovýchodná časť Česka sa nazýva Sliezsko.

Podnebie má mierne a prechodné. Povrch tvoria pahorkatiny a niekoľko pohorí. Pohoria sú Krkonoše a Biele Karpaty. Najvyššia hora je Sněžka. Hlavné mesto je Praha, ďalšie veľkomestá sú Brno, Ostrava, Plzeň, Liberec a Olomouc. Česko je priemyselný štát, zo všetkých štátov Európskej únie tu priemysel tvorí najviac percent HDP.

Od roku 1999 je Česko členom NATO a od 1. mája 2004 je členom Európskej únie.

Česko-Slovensko

Česko-Slovensko (často písané aj ako Československo, čo je český a do roku 1990 aj slovenský pravopis a v súčasnosti je v rozpore s PSP a KSSJ, nekodifikačný SSSJ pripúšťa oba tvary) bol zvrchovaný štát v Strednej Európe, ktorý vznikol ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska koncom októbra 1918. Existoval do decembra 1992, kedy došlo k jeho mierovému rozdeleniu na dva nezávislé štáty: Česko a Slovensko.

V rokoch 1939 až 1945, kedy bolo násilne rozdelené a čiastočne včlenené do Nacistického Nemecka, prestalo de facto existovať, i keď v exile fungovala dočasná vláda.

Medzi rokmi 1948 a 1990 bolo Česko-Slovensko súčasťou Východného bloku, ktorý sa vyznačoval príkazovou ekonomikou. Od roku bolo členom hospodárskeho zoskupenia známeho ako Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od mája 1955 tiež členom vojenského paktu Varšavská zmluva. V roku 1968 nastáva obdobie politického odmäku, známe ako Pražská jar, ktoré bolo násilne ukončené, keď Sovietsky zväz za asistencie viacerých krajín Varšavskej zmluvy vtrhol do krajiny. V roku 1989 dochádza v celej Európe k pádu komunizmu a marxisticko-leninských vlád; československá vláda bola zosadená počas nekrvavej Nežnej revolúcie. Následne dochádza k liberalizácii ekonomiky a rozpadu štátu k 1. januáru 1993 na dva samostatné štáty Česko a Slovensko.

Čína

Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a štvrtý najväčší na svete. V krajine žije vyše 1,4 miliardy obyvateľov (odhad z roku 2016), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.

Čínska republika bola založená v roku 1912 po antimonarchistickom štátnom prevrate namierenom proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie Čching (Qing) (1644–1911). Na nasledujúcu dekádu bola krajina vedená vojenskými pohlavármi a rozpadla sa na drobné nezávislé štátiky. Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 Armáda Japonského cisárstva začala s okupáciou hospodársky najvyspelejšej časti vtedajšej Číny – Mandžuska. Po úplnom obsadení tejto severnej provincie nasledovali ďalšie útoky a Japonsko pomaly obsadilo takmer celé územie Číny. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny – Komunistická strana Číny odolala útokom Kuo-min-tangu a Čína sa dostala do občianskej vojny. Aj vďaka ohromnej podpore chudobného obyvateľstva, ktoré už dávno túžilo po pozemkovej reforme bola strana Kuo-min-tangu v občianskej vojne s Komunistickou stranou porazená. Prvého októbra 1949 založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne Komunistická strana Číny.

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.