Španielčina

Španielčina (po španielsky español; európska španielčina je označovaná aj ako kastílčina - po španielsky castellano) je románsky jazyk. Dnes na svete používa španielčinu ako materinský jazyk okolo 500 miliónov ľudí, čím sa radí na druhé miesto hneď za mandarínsku čínštinu. Po pripočítaní osôb používajúcich španielčinu ako druhý jazyk dosiahneme počet 550 až 600 miliónov ľudí hovoriacich po španielsky, čím sa tento jazyk radí na štvrté miesto za mandarínčinu, angličtinu a hindčinu.

španielčina
(español alebo castellano)
ŠtátyMexiko, Kolumbia, Španielsko, Argentína, Čile, USA a veľa iných území
RegiónEurópa (najmä Španielsko, Andorra), Amerika (Latinská Amerika, Karibik a USA), Afrika (napr. Rovníková Guinea), Oceánia (Veľkonočný ostrov), Austrália (imigrantské spoločenstvá) a už len niekoľko tisícov hovoriacich v Ázii (Filipíny a inde)
Počet hovoriacich500 miliónov (600 miliónov vrátene španielčiny ako druhého jazyka)
Poradie2 – 3 (podľa spôsobu merania)
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykArgentína Argentína, Bolívia Bolívia, Čile Čile, Kolumbia Kolumbia, Kostarika Kostarika, Kuba Kuba, Dominikánska republika Dominikánska republika, Ekvádor Ekvádor, Salvádor Salvádor, Rovníková Guinea Rovníková Guinea, Guatemala Guatemala, Honduras Honduras, Mexiko Mexiko, Nikaragua Nikaragua, Nové Mexiko (USA), Panama Panama, Paraguaj Paraguaj, Peru Peru, Portoriko Portoriko (USA), Španielsko Španielsko, Uruguaj Uruguaj, Venezuela Venezuela, Západná Sahara Západná Sahara
Európska únia Európska únia
OSN jeden zo 6 jazykov OSN
RegulátorReal Academia Española (Kráľovská španielska akadémia)
Jazykové kódy
ISO 639-1es
ISO 639-2spa
ISO 639-3spa
SILSPN
Wikipédia
Adresaes.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, La Enciclopedia Libre
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
 Jazykový portál
Spanish speakers in the Americas (orthographic projection)
Rozšírenie španielčiny na americkom kontinente (Hispanoamerika)

██ Dark Green Arrow Up.svg 50%

██ Dark Green Arrow Up.svg 20%

██ Dark Green Arrow Up.svg 5%

██ Dark Green Arrow Up.svg 30%

██ Dark Green Arrow Up.svg 10%

██ Dark Green Arrow Up.svg 2%

Rozšírenie španielčiny

Okrem krajín, ktoré používajú španielčinu ako hlavný úradný jazyk (Španielsko, prevažná časť Latinskej Ameriky), v mnohých krajinách žije veľká časť španielsky hovoriacich obyvateľov: Andorra (medzi 10 % až 25 %), Aruba (85 %), Belize (60 %) a Curaçao (65 %). Španielsky hovoriace komunity nájdeme aj v Toronte, Montreali, Vancouveri, Ottawe, Calgary, Edmontone, Sydney, Melbourne a iných mestách. V Spojených štátoch má španielčina rovnocenné postavenie s angličtinou v Novom Mexiku a v Portoriku je dokonca dominantným a úradným jazykom. Veľká časť obyvateľstva južnej časti Spojených štátov, najmä v Kalifornii, na Floride, v Texase, ale aj v New Yorku, používa španielčinu ako materinský jazyk.

Krajiny s významnou španielsky hovoriacou populáciou[chýba zdroj]
Abecedné poradie Počet hovoriacich
  1. Andorra (40 000)
  2. Americké Panenské ostrovy (3 980)
  3. Argentína (41 248 000)
  4. Aruba (105 000)
  5. Austrália (150 000)
  6. Belize (130 000)
  7. Bolívia (7 010 000)
  8. Bonaire (5 700)
  9. Brazília (19 700 000)
  10. Čile (15 795 000)
  11. Čína (250 000)
  12. Curaçao (112 450)
  13. Dominikánska republika (8 850 000)
  14. Ekvádor (10 946 000)
  15. Filipíny (2 900 000)
  16. Fínsko (17 200)
  17. Francúzska Guyana (13 000)
  18. Francúzsko (2 100 000)
  19. Nemecko (410 000)
  20. Guatemala (8 163 000)
  21. Guyana (198 000)
  22. Haiti (1 650 000)
  23. Holandsko (17 600)
  24. Honduras (7 267 000)
  25. Izrael (160 000)
  26. Japonsko (500 000)
  27. Kanada (272 000)
  28. Kolumbia (45 600 000)
  29. Kórejská republika (90 000)
  30. Kostarika (4 220 000)
  31. Kuba (11 285 000)
  32. Kuvajt (1 700)
  33. Libanon (2 300)
  34. Mexiko (106 255 000)
  35. Maroko (960 706)
  36. Nový Zéland (26 100)
  37. Nikaragua (5 503 000)
  38. Panama (3 108 000)
  39. Paraguaj (4 737 000)
  40. Peru (26 152 265)
  41. Portugalsko (1 750 000)
  42. Portoriko (4 017 000)
  43. Rakúsko (1 970)
  44. Rovníková Guinea (447 000)
  45. Rumunsko (7 000)
  46. Rusko (1 200 000)
  47. Salvádor (6 859 000)
  48. Spojené štáty (41 000 000)
  49. Spojené kráľovstvo (900 000)
  50. Španielsko (44 400 000)
  51. Švédsko (39 700)
  52. Švajčiarsko (172 000)
  53. Taliansko (455 000)
  54. Trinidad a Tobago (32 200)
  55. Turecko (29 500)
  56. Uruguaj (3 442 000)
  57. Venezuela (26 021 000)
  58. Západná Sahara (341 000)
  1. Mexiko (106 255 000)
  2. Kolumbia (45 600 000)
  3. Španielsko (44 400 000)
  4. Argentína (41 248 000)
  5. Spojené štáty (41 000 000)
  6. Peru (26 152 265)
  7. Venezuela (26 021 000)
  8. Brazília (19 700 000)
  9. Čile (15 795 000)
  10. Kuba (11 285 000)
  11. Ekvádor (10 946 000)
  12. Dominikánska republika (8 850 000)
  13. Guatemala (8 163 000)
  14. Honduras (7 267 000)
  15. Bolívia (7 010 000)
  16. Salvádor (6 859 000)
  17. Nikaragua (5 503 000)
  18. Paraguaj (4 737 000)
  19. Kostarika (4 220 000)
  20. Portoriko (4 017 000)
  21. Uruguaj (3 442 000)
  22. Panama (3 108 000)
  23. Filipíny (2 900 000)
  24. Francúzsko (2 100 000)
  25. Portugalsko (1 750 000)
  26. Haiti (1 650 000)
  27. Rusko (1 200 000)
  28. Maroko (960 706)
  29. Spojené kráľovstvo (900 000)
  30. Japonsko (500 000)
  31. Taliansko (455 000)
  32. Rovníková Guinea (447 000)
  33. Nemecko (410 000)
  34. Západná Sahara (341 000)
  35. Kanada (272 000)
  36. Čína (250 000)
  37. Guyana (198 000)
  38. Švajčiarsko (172 000)
  39. Izrael (160 000)
  40. Austrália (150 000)
  41. Belize (130 000)
  42. Curaçao (112 450)
  43. Aruba (105 000)
  44. Kórejská republika (90 000)
  45. Andorra (40 000)
  46. Švédsko (39 700)
  47. Trinidad a Tobago (32 200)
  48. Turecko (29 500)
  49. Nový Zéland (26 100)
  50. Holandsko (17 600)
  51. Fínsko (17 200)
  52. Francúzska Guyana (13 000)
  53. Rumunsko (7 000)
  54. Bonaire (5 700)
  55. Americké Panenské ostrovy (3 980)
  56. Libanon (2 300)
  57. Rakúsko (1 970)
  58. Kuvajt (1 700)

Španielčina patrí tiež k oficiálnym jazykom niektorých medzinárodných organizácií a zoskupení:

Iné projekty

Astúria

Astúrske kniežatstvo (špa. Principado de Asturias, skr. Asturias, ast. Principau d'Asturies, skr. Asturies) je provincia, jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev a historické územie rozkladajúce sa na severe Španielska pri Biskajskom zálive. Metropolou Astúrie je Oviedo, najväčšie mesto je prístav Gijón.

Úradné jazyky sú španielčina a astúrčina.

V minulosti patrila k posledným baštám kresťanstva v Španielsku. Pre tento svoj historický význam má nasledovník španielskeho trónu automaticky titul astúrskeho princa.

Baleáry

Baleáry (-slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.

Baskicko

Baskicko (bask. Euskadi, špa. Países Vascongados) je autonómne spoločenstvo na severe Španielska, medzi Pyrenejami a Biskajským zálivom. Obývajú ho Baskovia, hovoriaci izolovaným jazykom baskičtinou, ktorá je tu prvým úradným jazykom, zatiaľ čo španielčina má postavenie druhého jazyka. Metropolou je Vitoria-Gasteiz (bask. Gasteiz), najväčším mestom je Bilbao (Bilbo).

Dominikánska republika

Dominikánska republika je štát na východnej častí ostrova Hispaniola, východne od Haiti. Jej rozloha je 48 730 km². Hlavné mesto Dominikánskej republiky je Santo Domingo. Dominikánska republika má 9 183 984 obyvateľov.

Pobrežie má dĺžku 1 600 km, z ktorých 300 km pripadá na biele pieskové pláže. Je to druhé najväčšie mesto v Karibiku.

Povrch je členitý, tvorený vysočinami, úrodnými údoliami a tropickými pralesmi. Centrálne Kordillery sú najvyššie pohorie ostrova, ktoré sa tiahnú od Haiti na juh, popri hlavnom meste Santo Domingo. Súčasťou je aj Pico Duarte, najvyšší vrch v Dominikánskej republike s nadmorskou výškou 3 175 m n. m. (počas zimných období býva jeho vrchol zasnežený). Súbežne s Centrálnymi Kordillermi prebieha ja pohorie „Septentrional Mountains“, ktoré rozdeľuje atlantické pobrežie od údolia Cibao, ktoré je významné ťažbou zlata. Najmenšie pohorie je pohorie Cordillera Oriental vo východnej časti republiky, okrem neho sa v Dominikánskej republike nachádzajú aj dve ďalšie pohoria Sierra de Bahoruco a Nieba Sierra na juhozápade. Tieto pohoria čiastočne obklopujú slané jazero Lake Enriquillo, ktoré je zároveň aj najnižším bodom v krajine (46 m pod hladinou mora). Juhovýchodná časť republiky je pokrytá nížinami, typickými výskytom kaktusov a riedkym zaľudnením. Vegetácia je veľmi rôznorodá. Tak ako na ostatných ostrovoch Karibiku sa tu nenachádzajú žiadne veľké divé zvieratá, jedovaté hady a pavúky.

Guatemala (štát)

Guatemala, dlhý tvar Guatemalská republika, je štát v Strednej Amerike. Na severe a západe hraničí s Mexikom, na východe s Belize a Karibským morom, na juhu s Tichým oceánom a na juhovýchode s Hondurasom a Salvádorom.

Kostarika

Kostarika, dlhý tvar Kostarická republika je štát v Strednej Amerike. Susedí s Nikaragou na severe a Panamou na juhovýchode, pacifikom na západe a na východe s Karibským morom. Hlavným a najväčším mestom je San José. Počet obyvateľov je okolo 4,9 milióna, z toho 300 tisíc žije v hlavnom meste.

Kostarika bola prvá krajina na svete, ktorá zrušila svoju armádu v roku 1949, aby mohla financie použiť do vzdelania.

Ladino

Ladino je aj taliansky názov ladinčiny.Ladino alebo sefardčina alebo sefardská španielčina alebo židovská španielčina je židovská španielčina používaná najmä Sefardmi, teda potomkami Židov vyhnaných koncom 15. storočia zo Španielska. Pokladá sa buď za nárečie španielčiny alebo za samostatný románsky jazyk. Dnes je takmer vyhynutý.

Iné názvy jazyka:

v Izraeli: spanyolit, espanyolit

v komunitách Osmanskej ríše: judezmo, judeo-espanyol, espanyol, romance, franco espanyol, jidyo, judyo, zargon

v severnej Afrike: hakitia, espanyolŽidia vyhnaní koncom 15. storočia sa usadili na Balkánskom polostrove, v Turecku, Maroku a Gibraltáre, po roku 1945 mnohí emigrovali do Izraela.

Výslovnosť pripomína silno taliančinu, portugalčinu alebo francúzštinu a silno sú zastúpené miestne prvky (v južnoslovanskej oblasti srbské, bulharské, turecké atď.). Jazyk sa zapisoval spravidla hebrejským písmom. Ladino predstavuje vlastne porušenú španielčinu 15. a 16. storočia.

Latinská Amerika

Latinská Amerika je Mexiko a krajiny nachádzajúce sa v Južnej Amerike, Strednej Amerike a karibskej oblasti. Toto označenie zahŕňa krajiny, v ktorých sa používa prevažne španielčina alebo portugalčina (jazyky, ktoré vznikli z latinčiny). Do Latinskej Ameriky sa preto nezvyknú zaraďovať anglicky hovoriace krajiny (Jamajka, Belize, Guyana). Tie patria do severnej časti amerického kontinentu a označujeme ich pojmom Angloamerika.

Mexiko

Mexiko, dlhý tvar Spojené štáty mexické (po španielsky México alebo zriedkavejšie Méjico [výslovnosť v oboch prípadoch: mechiko] , dlhý tvar: Estados Unidos Mexicanos alebo zriedkavejšie Estados Unidos Mejicanos) je federatívna prezidentská republika na americkom kontinente. Geopoliticky sa zvykne zaraďovať buď k Severnej Amerike alebo Strednej Amerike. Ide o prímorský štát medzi Tichým oceánom a Karibským morom. Na pevnine hraničí na severe s USA a na juhu s Guatemalou a Belize.

Peru

Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.

Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.

Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.

V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.

Portoriko

Portoriko (po španielsky a po anglicky: Puerto Rico, čo doslova znamená „bohatý prístav“) je ostrov a politicky tzv. nezačlenené (unincorporated) územie USA, ktoré má vo vzťahu k USA postavenie tzv. „spoločenstva“ (commonwealth) resp. po španielsky „slobodného a pridruženého štátu“ (estado libre asociado). Pri amerických prezidentských voľbách z roku 2012 sa Portoriko v pridruženom referende vyslovilo za plné členstvo v rámci federácie Spojených štátov.

Prepošt

Prepošt je predstavený kapituly, zboru kanonikov. V iných jazykoch je tvar slova odlišný:

angličtina - provost

čeština - probošt

dánčina - provst

francúzština - prévôt

maďarčina - prépost

nemčina - probst

poľština - prepozyt

slovinčina - prošt

španielčina - preboste

taliančina - prevostoPrepošti často zastávali aj iné funkcie, napríklad bratislavský prepošt Juraj von Schönberg bol vicekancelár prvej bratislavskej univerzity Universitas Istropolitana.

Pyrenejský polostrov

Pyrenejský polostrov alebo menej vhodne Iberský polostrov je polostrov medzi Pyrenejami a Gibraltárskym prielivom, teda na juhozápade Európy.

Na juhu a východe tvorí jeho pobrežie Stredozemné more, na severe a západe Atlantický oceán. Hranice na severovýchode tvoria Pyreneje, ktoré spájajú polostrov s kontinentom. Je tretí najväčším polostrovom Európy, väčší je len Balkánsky polostrov a Škandinávsky polostrov

Radio Slovakia International

Rádio Slovakia International je okruh RTVS vysielajúci o Slovensku do zahraničia a pre zahraničných Slovákov do celého sveta. Vysiela v 6 jazykových mutáciách: po anglicky, nemecky, francúzsky, rusky, španielsky a slovensky. Každá jazyková redakcia pripravuje denne polhodinový blok vo svojom jazyku, ktoré sa striedavo vysielajú nasledovne:

slovensky - do celého sveta

anglicky - do celého sveta, najmä do oblastí Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, Západnej Európy, Austrálie

nemecky - Západná Európa

francúzsky - Západná Európa, Južná Amerika, Severná Amerika

španielsky - Západná Európa, Južná Amerika

rusky - Východná Európa, ÁziaRádio Slovakia International vysiela v rôznych časoch (UTC) prostredníctvom krátkych vĺn (KV), DAB, a cez satelit a internet.Stanica má po zmenách v januári 2007 bývalú zvučku Rádia Slovensko - na motív hymnickej piesne "Kto za pravdu horí".

Prvýkrát odznela relácia Zahraničného vysielania vtedajšieho Slovenského rozhlasu 4.1.1993. Bola v slovenskom jazyku. Iba slovenčine sa vysielalo až do 23.3.1993, kedy sa začali relácie zahraničného vysielania vysielať aj po anglicky, rusky, nemecky a francúzsky. Neskôr sa pridala i španielčina. V roku 2006 sa pre nedostatok financií prestalo vysielať na krátkych vlnách, vysielanie bolo len na internete a satelite. 29.10.2006 sa opäť začalo vysielať aj v pásme krátkych vĺn, ale 1.1.2011 bolo vysielanie na krátkych vlnách opäť zrušené. Rádio je zaradené aj v 3. (verejnoprávnom) multiplexe DVB-T a od roku 2016 vysiela aj v multiplexe digitálneho rozhlasu.

Románske jazyky

Románske jazyky sú vetva indoeurópskych jazykov, tvorená jazykmi, ktoré sa vyvinuli z latinčiny (presnejšie ľudovej latinčiny).

Hovorí sa nimi najmä v juhozápadnej a južnej Európe (vrátane Rumunska) a v Latinskej Amerike. Ide o analytické jazyky. Samotná latinčina k nim nepatrí, ale patrí medzi italické jazyky.

Taliančina

Taliančina je románsky jazyk, hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku.

Štandardná taliančina je založená na toskánskych dialektoch a je „kompromisom“ medzi jazykmi južného Talianska a galo-románskymi jazykmi na severe. Ustálený toskánsky štandard bol však v priebehu posledných desaťročí mierne ovplyvnený dialektmi, ktorými sa rozpráva v Miláne, ekonomickom centre krajiny.

Taliančina má zdvojené (alebo dlhé) spoluhlásky ako latinčina (na rozdiel od väčšiny dnešných románskych jazykov ako sú francúzština a španielčina). Ako vo väčšine románskych jazykov (s významnou výnimkou francúzštiny) na prízvuku závisí význam.

Valónčina

Valónčina je regiónalny románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä v Belgicku. Od roku 1990 Francúzske spoločenstvo Belgicka uznáva valónčinu ako regionálny endogénny jazyk.

Zoznam jazykov

Zoznam jazykov nachádzajúcich sa v ISO 639-1 (uvedený je neoficiálny preklad do slovenčiny; štandard neobsahuje všetky známe jazyky sveta):

abcházština

acehčina

ačoli

adangme

adygčina; adygejčina

afarčina

afrihili

afrikánčina

afroázijské jazyky (iné)

ainčina

akančina

akkadčina

albánčina

aleutčina

algonkinské jazyky

altajské jazyky

amharčina

angika

angličtina

angličtina, stará (ca. 450 – 1100)

angličtina, stredná (1100 – 1500)

apačské jazyky

arabčina

aragónčina

arapaho

araukánčina; mapudingun; mapuche

arawačtina

arménčina

arumunčina; macedónska rumunčina

ásámčina

astúrčina; bable

athabaské jazyky

austrálske jazyky

austronézske jazyky (iné)

avadhčina

avarčina

avestčina

aymarčina

azerbajdžančina

balijčina

baltské jazyky (iné)

balúčtina

bambara

bamileke

banjarčina

bantuské jazyky (iné)

barmčina

basa

baskičtina

baškirčina

batacké jazyky

bedža

bemba

bengálčina

berberské jazyky (iné)

bhódžpurčina

bieloruština

bihárske jazyky

bikol

bini; edo

bislama

blin; bilin

bosniačtina

bradžčina

bretónčina

bugiština

bulharčina

buriatčina

cebuánčina

cirkevná slovančina; slovienčina; staroslovenčina; staroslovienčina

čagatajčina

čamaské jazyky

čamorčina

čečenčina

čejenčina

čerokí

čeština

čibča

čičewa; čewa; ňandža

čínština

činucký žargón

čipevajčina

čoktavčina

čuangčina; šuongčina

čuvaština

čwančina

dakotčina

dánčina

darginčina

delawarčina

dinka

divehi; maldivčina

dógrí

dogribčina

dolná nemčina; dolná saština; nemčina, dolná; saština, dolná

dolnolužická srbčina

drávidské jazyky (iné)

duala

ďula

dzongkä

efik (ibibio)

egyptčina (staroveká)

ekadžuk

elamčina

erzjančina

esperanto

estónčina

etiópčina

ewe

ewondo

faerčina

fangčina

fanti

feničtina

fidžijčina

filipínčina

filipínske jazyky (iné)

fínčina

fončina

francúzština

francúzština, stará (842 – ca. 1400)

francúzština, stredná (ca. 1400 – 1600)

friulčina

fulbčina

ga

gaelčina; škótska gaelčina

gálibská karibčina

galícijčina

gamilaraay

ganda

gayo

gbaja

germánske jazyky (iné)

góndčina

gorontalo

gótčina

grebo

grónčina

gruzínčina

guaraní

gudžarátčina

gwich'in

haida

haitská francúzska kreolčina

hauština

havajčina

hebrejčina

hererčina

hiligajnončina

himačalské jazyky

hindčina

hiri motu

holandčina, stredná (ca. 1050 – 1350)

holandčina; flámčina

hornolužická srbčina

hupčina

chantyjčina

chetitčina

chorvátčina

ibančina

ido

igboština

ilokánčina

inariská sámčina

indiánske jazyky južnej Ameriky (iné)

indiánske jazyky severnej Ameriky

indiánske jazyky strednej Ameriky (iné)

indické jazyky (iné)

indoeurópske jazyky (iné)

indonézština

inguština

interlingua (International Auxiliary Language Association)

interlingue

inuktitut

inupiaq

iránske jazyky (iné)

írčina

írčina, stará (do 900)

írčina, stredná (900 – 1200)

irokézske jazyky

islandčina

jakutčina

jao

japčina

japončina

jávčina

jazyky banda

jazyky idžo

jazyky kru

jazyky manobo

jazyky tupi

jidiš

jorubčina

juitsko-jupické jazyky

južná altajčina

južná sámčina

kabardčina

kabylčina

kačjinčina

kaddo

kalmyčtina; ojračtina

kamba

kambodžská khmérčina

kannadčina

kanurijčina

karačajevsko-balkarský jazyk

karakalpačtina

karelčina

karenské jazyky

kašmírčina

kašubčina

katalánčina; valencijčina

kaukazské jazyky (iné)

kawi

kazaština

kečuánčina

keltské jazyky (iné)

khasijčina

khoisanské jazyky (iné)

kikuju

kimbundu

kirgizština

kiribatčina

klasická nevárčina; stará nevárčina

klingónčina; tlhIngan-Hol

komijčina

kónkánčina

konžština

koptčina

kórejčina

kornčina

korzičtina

kotčina

kpelle

kreolské jazyky a pidžiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe angličtiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe francúzštiny (iné)

kreolské jazyky a pidžiny na základe portugalčiny (iné)

krí

kríkčina

krymská tatárčina; krymská turečtina

kuaňama

kumyčtina

kurdčina

kurukhčina

kusaie

kušitské jazyky (iné)

kutenajčina

lahandčina

lamba

laoština

latinčina

lezginčina

limburčina

lingalčina

litovčina

lojban (umelý jazyk)

lotyština

lozi

luba-katančina

luba-luluánčina

luiseňo

luleská sámčina

lunda

luo (Keňa a Tanzánia)

lušáí

luxemburčina

lužickosrbské jazyky

macedónčina

maďarčina

madurčina

magadhčina

maithilčina

makasarčina

malajálamčina

malajčina

malgaština

maltčina

mančina

mandarčina

mandingo

mandžuština

manípurčina

mansijčina

maorčina

maráthčina

marawari

marijčina

maršalčina

masajčina

mayské jazyky

meänkieli

mendi

miaočina

mikmakčina

minangkabaučina

mirandčina

mohawk

mokšiančina

moldavčina

mongo

mongolčina

monsko-khmérske jazyky (iné)

mossi

mundské jazyky

N'ko

nahuaské jazyky

ňamwezi

ňankole

nauruština

navajo; navaho

ndebelčina, južná; južná ndebelčina

ndebelčina, severná; severná ndebelčina

ndonga

neapolčina

nemčina

nemčina, stará horná (ca. 750 – 1050)

nemčina, stredná horná (ca. 1050 – 1500)

nepálčina

nevárčina

niasánčina

nigersko-kordofánske jazyky (iné)

nílsko-saharské jazyky (iné)

niueština

nogajčina

nórčina

nórčina, stará

ňoro

nórsky bokmål; bokmål, nórsky

nórsky nynorsk; nynorsk, nórsky

novogréčtina (po 1453)

núbijské jazyky

nzima

odžibwa

okcitánčina (po roku 1500); provensalčina

oromčina

osagčina

osetčina

oto-pameské jazyky okrem pameských jazykov

pahlaví

palaučina

pálí

pampangančina

pandžábčina

pangasinančina

papiamento

papuánske jazyky (iné)

paštčina

perzština

pohnpeičina

poľština

portugalčina

posunkové reči

prakrity

provensalčina, stará (do 1500)

radžastančina

rapanujčina

rarotongská maorijčina; maorijčina Cookových ostrovov

románske jazyky (iné)

romanši

rómčina

rumunčina

rundčina

ruština

rwandčina

s’čchuanská ioština

saamske jazyky (iné)

sališské jazyky

samaritánska aramejčina

samojčina

sandawe

sango

sanskrit

santalčina

sardínčina

sasačtina

selkupčina

semitské jazyky (iné)

serer

severná frízština

severná sámčina

severná sothčina, pedi; sepedi

sicílčina

sidamo

siksika

sindhčina

sinhalčina

sino-tibetské jazyky (iné)

siouské jazyky

skoltská sámčina

slavejčina (athabaský jazyk)

slovanské jazyky (iné)

slovenčina

slovinčina

sogdčina

somálčina

songhajské jazyky

soninke

sothčina, južná

sranan

srbčina

starogréčtina (do 1453)

staroperzština (ca. 600 – 400 pred Kr.)

sukuma

sumerčina

sundčina

susu

svahilčina

swati

sýrčina

šančina

škótčina

šona

španielčina; kastílčina

švajčiarska nemčina; alemančina

švédčina

tadžičtina

tagalčina

tahitčina

taliančina

tamašek

tamilčina

tatárčina

telugčina

temne

tereno

tetumčina

thajčina

thajské jazyky (iné)

tibetčina

tigrejčina

tigriňa

tiv

tlingitčina

tok pisin

tokelaučina

tongčina (Malawi)

tongčina (Zambia)

tongčina (Tongské ostrovy)

truk

tsimshijské jazyky

tsonga

tumbuka

turečtina

turečtina, osmanská (1500 – 1928)

turkménčina

tuvalčina

tuviančina

twi

udmurtčina

ugaritčina

ugrofínske jazyky (iné)

ujgurčina

ukrajinčina

umbundu

umelé jazyky (iné)

urdčina

uríjčina

uzbečtina

vajčina

valónčina

venda

viaceré jazyky

vietnamčina

vnútrozemská dajačtina

vodčina

volapük

východná frízština

wakašské jazyky

walamčina

waleština

waray

washo

wolof

xhosa

zandské jazyky

západná frízština

zapotéčtina

zázá; dimili; dimli; kirdki; kirmančki; zazak

zenaga

zuluština

zuniština

židovská arabčina

židovská perzština

židovská španielčina

Španieli (etnikum)

Španieli (alebo v slovenčine zriedkavo ale presnejšie Kastílčania) sú európsky národ románskeho pôvodu. Tvorí asi 72% obyvateľov Španielska, ďalej žije v Latinskej Amerike, v Afrike a na Filipínach. Jeho jazykom je španielčina. Náboženstvo je typicky rímskokatolícke.

Pojem Španieli môže označovať (ako neetnický výraz) aj všetkých obyvateľov Španielska (potom zahŕňa aj Kataláncov a podobne, ale naopak nezahŕňa americké španielsky hovoriace obyvateľstvo a podobne) .

Španielsky národ vznikol zmiešaním stredovekých etník na území Pyrenejského polostrova. Základ pre jeho etnogenézu tvorili Iberi.

Úradné jazyky

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.