Čína

Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), je rozlohou najväčší štát východnej Ázie a štvrtý najväčší na svete. V krajine žije vyše 1,4 miliardy obyvateľov (odhad z roku 2016), čo z nej robí najľudnatejší štát sveta.

Čínska republika bola založená v roku 1912 po antimonarchistickom štátnom prevrate namierenom proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie Čching (Qing) (1644–1911). Na nasledujúcu dekádu bola krajina vedená vojenskými pohlavármi a rozpadla sa na drobné nezávislé štátiky. Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 Armáda Japonského cisárstva začala s okupáciou hospodársky najvyspelejšej časti vtedajšej Číny – Mandžuska. Po úplnom obsadení tejto severnej provincie nasledovali ďalšie útoky a Japonsko pomaly obsadilo takmer celé územie Číny. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny – Komunistická strana Číny odolala útokom Kuo-min-tangu a Čína sa dostala do občianskej vojny. Aj vďaka ohromnej podpore chudobného obyvateľstva, ktoré už dávno túžilo po pozemkovej reforme bola strana Kuo-min-tangu v občianskej vojne s Komunistickou stranou porazená. Prvého októbra 1949 založená Čínska ľudová republika, odvtedy v Číne vládne Komunistická strana Číny.

Čínska ľudová republika
Vlajka Číny Znak Číny
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
義勇軍進行曲/义勇军进行曲
(Pochod dobrovoľníkov)
CHN orthographic
Miestny názov  
 • dlhý 中华人民共和国
Čung-chua žen-min kung-che-kuo
 • krátky Čung-kuo
Hlavné mesto Peking
39°55′ s.š. 116°23′ v.d.
Najväčšie mesto Šanghaj
Úradné jazyky čínština
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
ľudovodemokratická republika
Si Ťin-pching
Li Kche-čchiang
Vznik 1. október 1949
Susedia Afganistan, Bhután, India, Kazachstan, Kirgizsko, Laos, Mongolsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Tadžikistan, Vietnam
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
9 596 961 km² (4.)  
268 715 km² (2,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2016)
 
1 403 500 365 (1.)
1 339 724 852

145/km² (83.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
14,092 bilióna $ (2.)
18 066 $ (79.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,752 (86.) – vysoký
Mena jüan (CNY)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8)
bez zmeny (UTC+8)
Medzinárodný kód CHN / CN
Medzinárodná poznávacia značka RC
Internetová doména .cn
Smerové telefónne číslo +86
Gramotnosť: 92 %
Velký sál lidu, Peking
Peking
China Shenzhen Walmart-entrance
Šenčen
Ch-map cropped
Mapa Číny

Základné informácie

Čína je so svojimi 9 596 960 km² taká veľká ako USA alebo celá Európa až po Ural. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria (Žlté more, Východočínske more a Juhočínske more), na juhu, na západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte

Dejiny

Dejiny po druhej svetovej vojne

Po skončení Druhej svetovej vojny v Ázii sa v Číne opätovne rozvinula občianska vojna medzi vládnucim Kuomintangom a komunistami. Táto 2. občianska vojna (19461949) sa skončila víťazstvom Komunistickej strany Číny pod vedením Mao Ce-Tunga. 1. októbra 1949 (štátny sviatok) bola založená ČĽR s hlavným mestom Peking, od tohto dátumu existujú paralelne dva čínske štáty, keďže generál Čankajšek sa so zvyškami Kuomintangu evakuoval na ostrov Taiwan, kde pokračuje v existencii Čínska republika.

Pevninská ČĽR sa zaradila do socialistického tábora, spojenectvo so ZSSR spečatila Čínsko-sovietskou zmluvou o priateľstve, spojenectve a vzájomnej pomoci z februára 1950. V krajine prebiehalo upevnenie hospodárstva, zničeného viac než desaťročím vojny, konfiškácia pôdy a v období rokov 19491952 tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí (Sin-ťiang 1949, Tibet 19501951). Čínski “dobrovoľníci” tiež bojovali v Kórejskej vojne na strane Severnej Kórey.

Po nástupe Nikitu Chruščova a jeho kritike Stalina v roku 1956 (na XX. zjazde KSSZ) nastalo ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že Sovieti neboli ochotní podporovať čínsky program na vývoj jadrovej zbrane. V rokoch 19581959 nasledovala tzv. politika “Veľkého skoku”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení a v rokoch 19591961 hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. Roky 19611965 poznačila politika úprav, pragmatickejšia hospodárska stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR a otvorené nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke Ussuri v roku 1969. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, ktorá bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd. Nasledoval hospodársky a politický rozvrat krajiny, stabilizácia nastala až roku 1976.

Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN so stálym kreslom v Bezpečnostnej rade, na protest proti tomuto kroku vystúpila z OSN Čínska republika. Vo februári 1972 navštívil ČĽR po iniciatíve Henryho Kissingera prezident USA Richard Nixon, v snahe izolovať ju od ZSSR, pričom obe krajiny roku 1979 nadviazali vzájomné diplomatické vzťahy. V roku 1976 zomreli významní predstavitelia režimu, najprv Čou En-laj, potom nasledovali Tchienanmenské udalosti a následne zomrel aj Mao Ce-tung. Potom zatkli predstaviteľov radikálneho smeru, tzv. bandu štyroch, vedenú vdovou po Maovi Ťiang Čching a v krajine prevážil pragmatický politický kurz.

V roku 1978 vyhlásili politiku štyroch modernizácií, ktorú inicioval Teng Siao-pching. V 80. rokoch nastal v krajine dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, tiež normalizácia vzťahov so ZSSR, a liberálnejšia spoločenská atmosféra. Komunistická strana Číny si však zachovala politický monopol. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Chu Jao-pang, Čao C’-jang) a súbežné problémy ekonomickej reformy priniesli od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia. Vládna moc však proti protestom brutálne zakročila (udalosti na pekinskom Námestí Nebeského pokoja Tchien-an-men, čiže na – zásah armády proti pokojne demonštrujúcim študentom 4. júna 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia.

Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu duchovného hnutia Fa-lun Kung, ktoré si v Číne získalo údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny).

Dňa 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti Lhasou. Táto moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu – lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase v Číne vrcholili prípravy na XXIX. letné olympijské hry konajúce sa v Pekingu s magickým “osmičkovým” začiatkom 8. augusta 2008. V roku 2012 sa prezidentom ČĽR stal Si Ťin-pching, ktorý začal s asertívnejšou zahraničnou politikou. Čína sa čoraz viac angažuje v rozvojových krajinách[1], taktiež sa snaží o kontrolu Juhočínskeho mora, kde rekultivuje ostrovy a útesy a buduje vojenské základne.[2] V roku 2022 sa v Pekingu budú konať aj XXIV. zimné olympijské hry.

Fyzická geografia

Územie Číny sa rozprestiera vo východnej a strednej časti eurázijského kontinentu, na západnom pobreží Tichého oceánu.

Od severu na juh meria Čína 3 924 km, od východu na západ 5 171 km. Najsevernejším bodom je mesto Mo-che ležiace na rieke Amur pri hranici s Ruskom na 53°33` s. z. š., najjužnejší bod pevniny sa nachádza na juhu Lej-čouského (Leizhou) polostrova na 20°13` s. z. š., absolútne najjužnejší bod je na juhu ostrova Chaj-nan (Hainan) na 18°10` s.z.š. Najvýchodnejší bod je na sútoku riek Amur a Ussuri (Wu-su-li-ťiang) na 134°42` v. z. d., najzápadnejší v pohorí Pamír na 73°32` v. z. d. Na východe je Čína obmývaná Žltým, Východočínskym a Juhočínskym morom, do pevniny sa zarezáva Pochajský (Bohai) záliv. Pobrežná čiara meria od ústia rieky Ja-lu-ťiang (Yalu Jiang) pri hranici s KĽDR po hranicu s Vietnamom okolo 14 000 km. Územie Číny zahŕňa približne 5 400 ostrovov, z ktorých je po Taiwane (35 775 km²) najväčší ostrov Chaj-nan (cez 34 000 km²).

Povrch

Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che a Jang-c’-ťiang k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere. Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina, ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú Transhimaláje a Himaláje, kde sa v nadmorskej výške 8 848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta Mount Everest. Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov a Jünnanskou vysočinou.

Vodstvo

Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceána. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c’-ťiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur. Z hospodárskeho hľadiska je významný Veľký kanál (1 794 km) spájajúci mestá Peking a Chang-čou.

Podnebie

Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou. Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6 °C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er: – 51,5 °C. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami. Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Čína má bohatú faunu a flóru. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo reliktov a endemitov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby, vždy zelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov cyprusy a tuje. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká, ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za afrodiziakum.

Hospodárstvo

GDP of China in RMB.svg&lang=sk
Rast čínskeho HDP v rokoch 1952 - 2012

Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najväčšou svetovou ekonomikou. Zároveň je Čína najväčším vývozcom a druhým najväčším dovozcom tovarov na svete. Hoci čínska ekonomika rástla posledných 30 rokov priemerne o 10 percent ročne, podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) dosahoval hrubý domáci produkt v roku 2010 7 518 dolárov na osobu, čo Čínu radilo na 93. miesto na svete a tým pádom medzi rozvojové krajiny.[3]

Čínske hospodárstvo v rokoch 1949 - 1978

Shanghaiviewpic1
Štvrť Pchu-tung v Šanghaji, finančné a komerčné centrum Číny

Po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949 sa v krajine začala uplatňovať politika centrálne plánovanej ekonomiky podľa sovietskeho vzoru. Zároveň kládol Mao Ce-tung dôraz na rýchlu industrializáciu a sebestačnosť. Do dvoch rokov od vzniku ČĽR bola dokončená pozemková reforma a znárodnené banky. V prvej polovici päťdesiatych rokov boli vybudované základy čínskej dopravnej infraštruktúry, najmä železničné trate, a výkon hospodárstva prekonal predvojnovú úroveň.

Mao Ce-tung však nebol spokojný s tempom hospodárskeho rastu a preto roku 1958 zaviedol tzv. Veľký skok vpred. V rámci tejto masovo mobilizačnej kampane sa zrušili poľnohospodárske družstvá a boli založené komúny obrovských rozmerov, v rámci ktorých bol život organizovaný vojenským spôsobom. Základným cieľom veľkého skoku vpred bolo zvýšiť produkciu ocele tak, aby Čína v tomto ukazovateli dosiahla úroveň USA a Veľkej Británie. Presun zdrojov do priemyslu však znamenal drastický pokles v poľnohospodárskej produkcii, čo spôsobilo hladomor a pokles HDP o tretinu. V roku 1961 bola kampaň zrušená.

Prvá polovica šesťdesiatych rokov sa v Číne niesla v znamení pomalého, ale stabilného hospodárskeho rastu, ktorý bol výsledkom umiernenej hospodárskej politiky Teng Siao-pchinga a Liou Šao-čchiho. S nástupom Kultúrnej revolúcie v roku 1966 sa však krajina dostala do politického a hospodárskeho rozvratu, ktorý trval až do opätovného nástupu Teng Siao-pchinga k moci roku 1978.

Vývoj hospodárstva po roku 1978

Reformisti, ktorí sa dostali k moci roku 1978, prestali používať ideologické masové kampane na dosahovanie hospodárskych cieľov a zvolili pragmatický prístup. Prvé zmeny boli zavedené v poľnohospodárstve, ktoré bolo do tej doby nízko produktívne, pretože roľníctvo bolo rozdelené do komún a centrálne organizované. Teng umožnil roľníkom pestovať potraviny na súkromné účely a predávať prebytky. V nasledujúcej dekáde vzrástla produkcia v poľnohospodárstve o viac ako polovicu.

V roku 1981 boli v pobrežných oblastiach založené "špeciálne ekonomické zóny", v ktorých bola zjednodušená administratíva a znížené dane. Politika otvorených dverí mala za cieľ pritiahnuť do piatich miest – Šen-žen, Ču-chaj, Šan-tchou, Sia-men a Chaj-nan – zahraničný kapitál, technologické znalosti a právnu infraštruktúru. Špeciálne ekonomické zóny sa stali motorom čínskeho hospodárskeho rastu a v roku 1984 bolo štrnásť ďalších miest otvorených pre zahraničné investície.[4]

Udalosti na námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následné embargo krátkodobo spomalili čínsky hospodársky rast, ten bol ale opätovne naštartovaný Teng Siao-pchingovou „cestou na juh“ v roku 1991, ktorá dodala hospodárstvu výrazný stimul. Číne sa podarilo rýchlo prekonať Ázijskú hospodársku krízu v roku 1997 a roku 2001 bola prijatá za člena Svetovej hospodárskej organizácie (WTO).

Správne členenie ČĽR
Administratívne členenie Číny

Administratívne členenie

Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií šeng (čín. (省, pinyin shěng). Čína považuje Taiwan za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď na ňom priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín c'-č'-čchü (čín. (自治区, pinyin zìzhìqū), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá č'-sia-š' (čín. (直辖市, pinyin zhíxiáshì) a dve špeciálne administratívne oblasti tche-pie sing-čeng-čchü (čín. (特别行政区, pinyin tèbié xíngzhèngqū) – Hongkong a Macao – s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá.

Referencie

  1. https://www.forbes.com/sites/ralphjennings/2017/12/22/china-is-giving-more-foreign-aid-than-it-gets/#ea7d7c4f3551
  2. https://www.cnbc.com/2018/05/02/china-added-missile-systems-on-spratly-islands-in-south-china-sea.html
  3. World Economic Outlook Database - Apríl 2011 [1]
  4. Hospodárske reformy v Číne [2]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čína
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čína

Externé odkazy

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR

.cn

.cn je internetová národná doména najvyššej úrovne pre štát Čína.

Dohoda (prvá svetová vojna)

Dohoda (zastarano Antanta z franc. entente) bol vojensko-politický blok, systém spojeneckých zmlúv uzavretých proti Trojspolku. Pôvodne sa volala aj Trojdohoda (Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo), neskôr počas prvej svetovej vojny aj Štvordohoda alebo Veľká päťka.

Základom boli zmluvy:

rusko-francúzska (1893)

britsko-francúzska (tzv. srdečná dohoda) (1904)

britsko-ruská (1907)Počas prvej svetovej vojny sa Dohoda rozrástla na koalíciu 11 štátov (pribudlo Srbsko, Belgicko,

Taliansko, USA, Rumunsko, Grécko, Japonsko, Čína).

Hektár

Hektár (symbol ha) je plošná metrická jednotka. Nie je súčasťou sústavy SI, ale je všeobecne uznávaná. Základnou jednotkou plochy SI je štvorcový meter.

Jen C’

Jen C’ alebo C’ Jenová (čín. 晏紫, angl. Yan Zi; * 12. november 1984, Si Chuan, Čína) je súčasná čínska profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 1 turnaj WTA v dvojhre a 17 turnajov vo štvorhre.

Kórejská republika

Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavným mestom je Soul. Jeho severným susedom je Kórejská ľudovodemokratická republika, hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.

Letné olympijské hry

Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Kým neboli zriadené zimné olympijské hry, na niektorých olympijských hrách sa súťažilo i v zimných športoch .

Majstrovstvá sveta vo volejbale

Majstrovstvá sveta vo volejbale je najvyššie medzinárodné podujatie národných družstiev vo volejbale, ktoré riadi Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). Jeho história siaha do roku 1949, kedy sa v Česko-Slovensku konali prvé majstrovstvá sveta mužov. Ženy mali svoj debut o tri roky neskôr v Sovietskom zväze. Majstrovstvá prebiehajú so 4-ročnou periodicitou.

Majstrovstvá sveta tiež slúžia aj ako kvalifikácia na svetový pohár. Predtým slúžili ako kvalifikácia na volejbalový turnaj olympijských hier.

Majstrovstvá Ázie v basketbale

Majstrovstvá Ázie v basketbale je najvyššie ázijské medzinárodné podujatie národných družstiev v basketbale, ktoré riadi Ázijská basketbalová federácia (FIBA Asia). Jeho história siaha do roku 1960, kedy sa na Filipínach konali prvé majstrovstvá Ázie mužov, a o 5 rokov neskôr v Kórejskej republike aj prvé majstrovstvá Ázie žien. Prebiehajú s 2-ročnou periodicitou. Dominujú v nich obe družstvá Číny a u žien aj družstvo Kórejskej republiky.

Majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na majstrovstvá sveta či olympijské hry.

Majstrovstvá Ázie v hádzanej

Majstrovstvá Ázie v hádzanej je najvyššie ázijské podujatie národných družstiev v hádzanej, ktoré riadi Ázijská hádzanárska federácia (AHF). Jeho história siaha do roku 1977, kedy sa v Kuvajte konali prvé majstrovstvá mužov, o 10 rokov neskôr v Jordánsku prvé spoločné majstrovstvá mužov aj žien. Od roku 1993 sa organizujú zvlášť v mužskej a zvlášť v ženskej kategórii. Prebiehajú s 2-ročnou periodicitou. Dominujú v nich družstvá Východnej a Juhozápadnej Ázie.

Majstrovstvá Ázie tiež slúžia ako kvalifikácia ázijských družstiev na majstrovstvá sveta či olympijský turnaj.

Majstrovstvá Ázie vo volejbale

Majstrovstvá Ázie vo volejbale je najvyššie ázijské a zároveň oceánske podujatie národných družstiev vo volejbale, ktoré riadi Ázijská volejbalová konfederácia (AVC). jeho história siaha do roku 1975, kedy sa v Austrálii konal prvý turnaj majstrovstiev Ázie, spoločný pre kategóriu mužov i žien. Od nasledujúcich turnajov už prebiehali majstrovstvá samostatne v obidvoch kategóriách. Od roku 1987 prebiehajú s 2-ročnou periodicitou. V ženskej kategórii dominuje družstvo Číny, v mužskej zvíťazilo najviackrát Japonsko.

V roku 1955 sa v Japonsku uskutočnil za účasti 6 tímov neoficiálny ázijský šampionát mužov, na ktorom zvíťazila India.

Pcheng Šuaj

Pcheng Šuaj alebo Šuaj Pchengová (* 8. január 1986, Chu-nan, Čína) je súčasná čínska profesionálna tenistka. Počas svojej kariéry vyhrala 6 turnajov WTA vo štvorhre.

Rusko

Rusko (rus. Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratická federálna republika s poloprezidentskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 128 426 km². Je najväčším štátom sveta, zaberá niečo vyše osminu zemskej súše. Zahŕňa značnú časť východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 146,8 miliónov obyvateľov je Rusko deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedia Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sa nachádzajú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 84 samosprávnych celkov, z toho 22 republík.

Rusko je hlavným nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu, ktorý sa rozpadol v roku 1991; prevzalo jeho miesto v Bezpečnostnej rade OSN a je vedúcim členom SNŠ. Je tiež členom G20, OBSE, OSKB, SCO, APEC a ďalších medzinárodných organizácií.

Ruská ekonomika patrí medzi desať najväčších svetových ekonomík – podľa nominálnej HDP je desiata na svete a šiesta v HDP podľa parity kúpnej sily. Medzi štátmi sveta má najväčšie zásoby prírodných zdrojov – nerastných surovín, ropy, zemného plynu, dreva, pitnej vody – z energetického hľadiska je Rusko sebestačným štátom. Ruské hospodárstvo prekonalo v 90. rokoch 20. storočia dlhotrvajúcu krízu po ktorej nasledovalo obdobie silného rastu medzi rokmi 2000 až 2007. Rast bol prerušený svetovou finančnou krízou v období 2008 až 2009 a pokračoval v menšej miere od roku 2010 do roku 2014. Od konca roku 2014 zaznamenáva ruská ekonomika pokles spôsobený znížením cien surovín a ekonomickými sankciami.

Veľký vplyv má v Rusku pravoslávne kresťanstvo, hoci krajinu ovplyvnilo obdobie ateistického Sovietskeho zväzu. Ďalšie sú islam, judaizmus a budhizmus. Niektoré oblasti ruskej kultúry, ako napr. Literatúra 19. storočia, dosiahli svetového úspechu. Zároveň je súčasné Rusko mnohonárodnostným štátom, ktorý okrem úradnej ruštiny uznáva tiež regionálne jazyky jednotlivých menšín. Rusi tvoria 80% obyvateľstva. Najpočetnejšou menšinou sú Tatári, ktorí rovnako ako mnohé národy ruského Kaukazu vyznávajú islam.

Spojenci (druhá svetová vojna)

Spojenci bola protinacistická koalícia počas druhej svetovej vojny, ktorej hlavní členovia boli ZSSR, USA, Spojené kráľovstvo a Čína a ďalšie krajiny. (V užšom zmysle slova sú „Spojenci“ iba veľmoci, teda najmä menované štáty.)

Stredná Ázia

Stredná Ázia alebo čiastočné synonymum Centrálna Ázia je rozsiahla vnútrozemská oblasť Ázie. Existuje viac definícií Strednej Ázie, žiadna z nich nie je všeobecne akceptovaná.

V textoch najmä štátov bývalého Sovietskeho zväzu a Východného bloku, vrátane Slovenska, sa používajú dva pojmy, Stredná Ázia a Centrálna Ázia:

Stredná Ázia je Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan (presnejšie od Aralsko-irtyšského rozvodia na juh).

Centrálna Ázia je územie na východ a juh od pohorí Východný Kazachstan, Altaj, Západný Sajan, Východný Sajan, na sever od horného toku Indusu a od rieky Brahmaputra a na západ od južnej časti pohoria Veľký Chingan a od pohoria Tchaj-chang; t. j. približne Mongolsko a Západná Čína.V textoch bývalých západných štátov termíny splývajú, v niektorých jazykoch nie je možné jazykovo rozlíšiť pojem stredný a centrálny, pričom platí, že presná definícia sa rôzni.

(Asie Centrale) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan, západná časť Ujgurskej autonómnej oblasti.

(Central Asia) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan.

(Zentralasien) - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Južný Kazachstan, Severný Afganistan a Ujgurská autonómna oblasť.

Definícia UNESCO - Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Mongolsko, Západná Čína a Tibet, Severovýchodný Irán, Afganistan a Západný Pakistan (definícia UNESCO je založená na klimatických podmienkach).Encyklopédia Britannica pod pojmom Asia rozlišuje:

Stredná Ázia je územie medzi Kaspickým morom a Balchašským jazerom, presnejšie Turanská nížina, Pamír, Hissar a Alajské vrchy.

Centrálna Ázia je Tibetská plošina, Džungárska panva a Tarimská panva (pod "Central Asia" je iná definícia, pozri vyššie).

Taiwan

Taiwan (staršie: Tchaj-wan, zastarano aj: Tajvan), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.

Vietnam

Vietnam, dlhý tvar Vietnamská socialistická republika je štát v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India, leží na pobreží Juhočínskeho mora, pri Tonkinskom a Thajskom zálive. Jeho susedmi sú Kambodža, Čína a Laos. Hlavné mesto je Hanoj.

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá lingvistikou, literatúrou, dejinami a politickým vývojom Vietnamu sa nazýva vietnamistika.

Východná Ázia

Východná Ázia je subregión Ázie, ktorý môže byť definovaný geograficky alebo kultúrne. Geograficky zaberá okolo 6 640 000 km² alebo 15 % rozlohy Ázie.

Do Východnej Ázie definovanej geograficky patria tieto štáty:

Čína

Taiwan

Kórejská republika

Kórejská ľudovodemokratická republika

Japonsko

MongolskoDo Východnej Ázie definovanej kultúrne patria spoločnosti týchto štátov:

Čína, vrátane Hongkongu, Taiwanu, Macaa a Singapuru

Japonsko

Kórea

Mongolsko

VietnamVýchodnú možno geograficky charakterizovať ako oblasť na východ od výrazného pásma veľhôr a veľkých púští rozdeľujúcich Áziu zo severu na západ, rasovo je to hlavne domovina mongoloidného človeka, kultúrne je to oblasť civilizácie s primárnou a jednotiacou úlohou čínskej kultúry a čínskeho písma.

Ázia

Ázia je súčasť Starého sveta, východná časť eurázijského dvojkontinentu na severnej pologuli, 44 579 000 km², asi tretina celej súše, medzi Severným ľadovým oceánom, Tichým oceánom a Indickým oceánom.

Hranica s Európou a Áziou prebieha po východnom úpätí pohoria Ural, po rieke Emba, severným pobrežím Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azovským morom, Kerčským prielivom, Čiernym morom, Bosporom, Marmarským morom, Dardanelami, Egejským morom, východnou Suezskou šijou, Červeným morom a prielivom Bab-al-Mandab.

V Ázii, ktorá je značne členitá, sa vyvíjala spoločenská organizácia síce nerovnomerne, ale - v porovnaní s inými kontinentami sveta - omnoho rýchlejšie. Najmä v oblastiach Prednej Ázie (Chetiti), Strednej Ázie (v povodí Eufratu a Tigrisu) a na Ďalekom východe (India, Čína, Japonsko). V 3. tisícročí pred Kr. vznikali prvé civilizácie na Strednom východe, v 20. storočí pred Kr. sa vytvárala civilizácia v Číne a Indii.

Ázia predstavuje jednu z hlavných kolísok ľudstva vôbec a mongoloidnej rasy zvlášť.

Rozloha: 44 579 000 km²

Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 6 440 km

Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 9 650 km

Najsevernejší bod: Arktický mys, Rusko (81° 12' severnej šírky)

Najzápadnejší bod: Bozcaada, Turecko (26° 02' východnej dĺžky)

Najvýchodnejší bod: Dežňovov mys, Rusko (169° 40' západnej dĺžky)

Najjužnejší bod: Pulau Pamana, Indonézia (0° 11' južnej šírky)

Najvyšší bod: Mount Everest, Čína/Nepál (8 848 m)

Najnižší bod: Mŕtve more, Izrael/Jordánsko (392 m pod hladinou mora)

Najvyššia zaznamenaná teplota: Tirat Tsvi, Izrael (54 °C)

Najnižšia zaznamenaná teplota: Ojmiakon, Rusko (-71,2 °C)

Najväčšie jazero: Kaspické more (371 000 km²)

Prevažné náboženstvo: Islam

Čína (civilizácia)

Čína ( vypočuť) označuje niekoľko štátov a kultúr, ktoré existovali vo Východnej Ázii a pozeráme sa na ne ako vzájomne nadväzujúce za posledných 4000 rokov.

Čína je krajina vo východnej Ázii, 9 596 131 km². 95 % jej obyvateľstva tvoria Číňania (Chanovia).

Provincie1
Autonómne oblasti
Mestá pod ústrednou správou
Osobitné administratívne oblasti
Štáty a závislé územia v Ázii
Štáty a územia s členstvom v APEC

V iných jazykoch

This page is based on a Wikipedia article written by authors (here).
Text is available under the CC BY-SA 3.0 license; additional terms may apply.
Images, videos and audio are available under their respective licenses.